Jej nedostatok sa nebude dať eliminovať ani búrlivým rozvojom výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Uvádzajú to v spoločnej štúdii Hypovereinsbank a Hamburský ústav svetového hospodárstva (HIIW). Štúdia potvrdila varovania, ktoré už dlhšie prichádzajú zo sektora nemeckej energetiky. Koncerny RWE a E.ON v súčasnosti dosť neinvestujú do budovania tepelných elektrární, lebo im politika nevytvára jasné rámcové podmienky pre podnikateľskú stratégiu. V Nemecku by sa mal začať program odklonu od jadrovej energetiky výraznejšie realizovať od roku 2009. Tým dôjde k celkovému reálnemu poklesu výroby elektriny v krajine. Nemecko začne byť čoraz viac závislé na jej dovoze, lebo súčasne sa predpokladá rast dopytu po elektrine asi o 0,5 % ročne. Výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov dosiahla v Nemecku z jej celkovej spotreby už 10 %. V roku 2020 by mala dosiahnuť podiel 25 až 30 %. Najviac elektriny sa získava pomocou vetra, v hydroelektrárňach, na treťom mieste je biomasa. Slnko má na jej produkcii zatiaľ okrajový význam.
Investície do veterných parkov, najmä na morskom pobreží, budú prudko rásť. Efektívnosť zariadení sa zvýši a náklady na ich budovanie budú mať vyššiu návratnosť. Do roku 2020 bude treba investovať do tohto sektoru čistej výroby elektrickej energie okolo 35 miliárd EUR. Získavanie elektrickej energie cez slnečné panely však v najbližších dvoch desaťročiach nebude zisková. Napriek tomu sa do roku 2020 očakávajú investície do tejto oblasti okolo 32 miliárd EUR. Nemecké firmy však budú hlavne exportérmi solárnych zariadení, ktoré sa budú využívať v oblastiach, kde sú prírodné podmienky lepšie než v Nemecku.
O skončení činnosti nemeckých jadrových elektrární rozhodla predchádzajúca spolková vláda, ktorej členmi boli sociálni demokrati a Zelení. Sociálni demokrati podmienili vstup do súčasnej vlády, vedenej kresťanskou demokratkou (CDU) Angelou Merkelovou, zachovaním platnosti rozhodnutia o jadrových elektrárňach.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.
(1 EUR = 33,376 SKK)