Médiá podľa Fica. Iba reakcie

Bezplatný priestor v novinách totiž podľa návrhu tlačového zákona, ktorý predložilo ministerstvo kultúry na pripomienkovanie, dostane každý, kto bude mať pocit, že článok v tlači sa dotkol jeho cti, dôstojnosti, súkromia či dobrej povesti. Nemusí ísť pritom o nepravdivú informáciu. "Ak by to zostalo takto vágne formulované, principiálne sa vytvára možnosť zneužitia - zaplavovania novín odpoveďami nielen zo strany politickej moci, ale aj ďalších dotknutých," tvrdí predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček. Ten pracuje aj pre spoločnosť Ecopress, ktorá vydáva denník HN.
Ministerstvo kultúry, ktoré riadi Smer-SD, sa bráni - z novín sa určite nestanú akési odpovedníky. "Nič také sa nestalo ani v Čechách, kde je právo na odpoveď platné tri roky," tvrdí hovorca rezortu Jozef Bednár. Politológ Peter Horváth však predpokladá, že právo na odpoveď budú využívať najmä politici. "Iniciatíva prišla z prostredia vlády a toto opatrenia avizoval premiér Robert Fico."
Podľa mediálnej analytičky Zuzany Mistríkovej je právo na odpoveď štandardným nástrojom - malo by však slúžiť pre bežných občanov a nie verejných činiteľov. "Tí majú úplne iné možnosti ako sa prezentovať a vyvracať tvrdenia médií."
Aj poslanec Výboru NR SR pre kultúru a médiá Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS) tvrdí, že hranice súkromia politikov sú podstatne širšie ako u súkromných osôb. "Kritickosť musia vnímať v širšom rozsahu." Šéf poslancov koaličnej SNS Rafael Rafaj hovorí, že návrh ešte nečítal.
Podľa šéfky Slovenského syndikátu novinárov Zuzany Krútkej musí byť rozsah a dôvod práva na odpoveď stanovený presne. "Nebolo by napríklad vhodné, aby právo na odpoveď mohol využívať politik, ktorý bol predtým oslovený, no odmietol sa vyjadriť."
Podľa hovorcu rezortu kultúry Bednára právo na odpoveď už dnes okrem Česka funguje bez problémov aj vo Francúzsku, v Nemecku, Belgicku či Taliansku.

Ako to chce rezort kultúry
Podľa návrhu má na odpoveď nárok každá fyzická či právnická osoba alebo orgán verejnej moci. Podmienkou je, že skutkové tvrdenie v článku sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia človeka či názvu a dobrej povesti firmy, alebo štátnej inštitúcie. Nie je pritom podstatné, či je tvrdenie nepravdivé, skresľujúce alebo pravdivé. Odpoveď musí byť uverejnená do troch dní od doručenia žiadosti. Ak vydavateľ odpoveď neuverejní, prípad musí vyriešiť súd a žiadateľ o opravu má v prípade výhry v spore nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa pripravovanej novely Občianskeho súdneho poriadku by súdy o povinnosti uverejniť odpoveď mali rozhodnúť v 7-dňovej lehote. Návrh tlačového zákona zavádza aj právo na dodatočné oznámenie. To má prakticky vyriešiť situáciu, keď noviny píšu napríklad o obvinení či odsúdení osoby, správa o prípadnom oslobodení sa však už do nich nedostane. Spomínaná osoba tak môže požiadať o bezplatné dodatočné oznámenie.

Premiér Robert Fico o novinároch
- Keby sme len čítali noviny, počúvali médiá a politológov, tak by sme zistili, že niet horšej a darebáckejšej vlády, ako je táto.
- Skôr sa obávam narastajúceho počtu absolútne nepravdivých a neobjektívnych útokov proti tejto vláde, hoci zdá sa, že na ľudí to nemá žiaden vplyv.
- To je nenormálne, čo dokážu vyprodukovať médiá. Z väčšiny z nich sa stala politická opozícia. Najsmutnejšie na tom je, že zo súkromných médií sa najobjektívnejším denníkom stáva bulvárny Nový Čas.
- Neviem, čo to má spoločné s týmto stretnutím... Chápem, že chcete rýpať, ale rýpete na nesprávnom mieste, takto odmietol zodpovedať otázku novinára na tlačovej konferencii s premiérom Maďarska Ferencom Gyurcsanyom.
- Vy novinári ste experti na prekrúcanie výrokov.
Zdroj: hn

Ako to funguje dnes
- dnes môže občan žiadať od šéfredaktora, aby zverejnil opravu
- šéfredaktor môže opravu zamietnuť, ak vie preukázať pravdivosť informácie
- ak redakcia opravu neuverejní, dotknutá osoba sa môže obrátiť na súd