Ako uviedol predseda ÚPZPPS Dušan Janíček, obchodné reťazce stupňujú tlak na svojich partnerov a vynucovaním rôznych peňažných i nepeňažných plnení od nich odčerpávajú nemalú časť finančných prostriedkov. Prieskum Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) spred necelého roka podľa neho potvrdil, že na tieto účely pripadá 4 až 18 % z hodnoty potravinárskeho tovaru, predávaného vo veľkých predajných systémoch. "Chceme dosiahnuť, aby sa výrobcovia potravín a obchod stali opäť prirodzenými partnermi. Momentálne nimi totiž nie sú, pretože vzájomné vzťahy celkom jednoznačne ovplyvňuje dominantné postavenie obchodu," konštatoval D. Janíček.
Ako vyplynulo z rokovania ÚPZPPS, doriešiť treba nielen cenový diktát obchodu voči dodávateľom, ale aj deformácie trhu formou predaja za dumpingové ceny, ktoré skresľujú poznatky spotrebiteľov o skutočnej hodnote tovaru a výške nákladov na jeho výrobu. Zamedziť treba podľa D. Janíčka tiež účtovaniu rôznych poplatkov, v dôsledku čoho v súčasnosti niekedy dodávatelia dostávajú od obchodu viac faktúr ako mu sami vystavujú, hoci od neho nič neodoberajú. Reťazce pritom podľa jeho názoru pred verejnosťou vystupujú ako subjekty, ktoré pôsobia antiinflačne, pretože sa snažia udržať čo najnižšiu cenovú úroveň. "Nespomínajú však, akými prostriedkami to dosahujú a čo im umožňuje presadzovať pre spotrebiteľov na pohľad ľúbivú cenovú politiku," zdôraznil D. Janíček.
Ako ďalej informoval predseda ÚPZPPS, pôvodne malo Ministerstvo hospodárstva SR vypracovať novelu zákona o obchodných reťazcoch, no napokon dospelo k záveru, že lepšie bude predložiť návrh úplne nového zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. "V zásade nie sme proti jeho prijatiu, ak bude riešiť problémy dodávateľov potravín," dodal Dušan Janíček.
Podľa riaditeľa odboru potravinárstva a obchodu SPPK Igora Šarmíra poľnohospodári a potravinári očakávajú od právnej normy, ktorú pripravuje Ministerstvo hospodárstva SR, že im pomôže obmedziť aspoň najhrubšie formy zneužívania ekonomickej sily obchodných reťazcov. "Nie je pravdou, že členské krajiny Európskej únie túto problematiku doteraz právne neriešili. Najďalej pokročilo Francúzsko, ktoré prijalo v rokoch 1992 až 2005 sériu viacerých zákonov, predstavujúcich spolu okolo dvetisíc strán textu," konštatoval Šarmír. Ako spresnil, takisto Nemecko, Veľká Británia a viaceré ďalšie štáty podnikli konkrétne legislatívne kroky, aby zabránili deformácii obchodných vzťahov medzi výrobcami a predajcami tovaru. "Nejde teda len o náš špecifický problém, pretože jeho závažnosť pociťuje aj zahraničie," dodal Šarmír.