„Trendy v nových priemyselných objednávkach dlhodobo klesajú. Zdá sa, že priemysel ešte svoje dno nedosiahol,“ myslí si analytik spoločnosti Next Finance Martin Prokop.
Svetové motory brzdia
Zlé správy prichádzajú aj zo strany takzvaných predstihových indikátorov. Sú to prieskumy medzi podnikmi, v ktorých sa okrem iného zisťuje objem zásob, počet zákaziek a vývoj zamestnanosti. „Pokles týchto indikátorov naznačuje, že s odstupom pár mesiacov ich bude nasledovať aj reálna ekonomika,“ vysvetľuje analytik ČSOB Marek Gábriš.
Sily nedochádzajú iba krajinám Európy. Postihnuté sú aj globálne najrýchlejšie rastúce ekonomiky ako Čína, India, Rusko a Brazília. Práve ony pritom vytiahli svet z recesie pred dvoma rokmi. Jediná silná krajina, ktorej priemysel zatiaľ stabilne rastie, sú Spojené štáty.
Aj tie však čelia veľkému riziku. „Stoja pred takzvaným fiškálnym útesom. Na konci roku tam vypršia daňové úľavy a zároveň dôjde k automatickým škrtom vo verejných výdavkoch,“ upozorňuje hlavný investičný stratég Generali PPF Invest Michal Valentík. Daňovým poplatníkom sa tak prepadne disponibilný príjem. Očakáva sa výrazný prepad rastu ekonomiky. Jediným východiskom, ako negatívny dopad aspoň čiastočne zmierniť, je podľa Valentíka dohoda medzi tamojšími politikmi o predĺžení platnosti úľav či zmiernení škrtov.
„Pokiaľ vlády nezačnú stimulovať ekonomiku, nezníži sa napätie v eurozóne, či nezlacnejú komodity, je takmer isté, že dôjde k poklesu tempa priemyslovej produkcie a globálneho ekonomického rastu,“ zhrnul Sven Subotič, investičný špecialista spoločnosti Besty Buy Investments.
Závan recesie
S poklesom priemyselnej produkcie rastie riziko návratu recesie spred troch rokov. V prípade starého kontinentu je podľa ekonómov riziko poklesu ekonomiky veľmi reálne. „Index spotrebiteľskej dôvery medzi domácnosťami a podnikmi v eurozóne klesol v júni štvrtý mesiac v rade. Atakuje trojročné minimá. Nezamestnanosť tu vzrástla najprudšie od februára 2010 a dosiahla rekordných 11,2 percenta,“ vysvetľuje analytik Moody’s Analytics Tomáš Holinka. Očakáva preto, že ekonomika euroklubu v treťom štvrťroku medzikvartálne klesne o 0,6 percenta.
S oslabením ekonomicky najsilnejšieho spolku sveta narastá aj riziko návratu recesie v globálnom meradle. Analytici však nie sú jednotní v otázke, či k tomu nakoniec dôjde. Zhodujú sa však, že ohniskom problémov je starý kontinent. „Eurozóna je v tomto prípade bacilonosičom. Slabá eurozóna roznáša nákazu cez zahraničný obchod do Číny a Spojených štátov,“ tvrdí Prokop. Subotič predpokladá, že rozvíjajúce sa ekonomiky majú ešte veľký priestor na fiškálne stimulácie ekonomického rastu. V kombinácii s ich prirodzeným tempom by mali vytvoriť dostatočnú protiváhu k prípadnému poklesu hrubých domácich produktov tak v USA, ako aj v Európe. Slovenská priemyselná produkcia v máji tohto roka medziročne vzrástla o 10,8 percenta najmä vďaka automobilovému priemyslu.
Ak by však prišlo k najhoršiemu, problémom by sa nevyhlo ani Slovensko. Narásť by mohla nezamestnanosť, a v prípade najpesimistickejšieho scenára by došlo k zopakovaniu roku 2009, kedy sa naša ekonomika prepadla približne o 5,5 percenta.