Znižovanie daní a škrty urobili z Estóncov najvzornejších hospodárov Európy. Slovensko zas pumpovanie ekonomiky počas recesie ukotvilo v červených číslach. Rozdielnu realitu dvoch najchudobnejších členov eurozóny potvrdili včerajšie výsledky Európskeho štatistického úradu o hospodárení štátov únie za minulé roky. Chudobnejšia estónska ekonomika tak skončila za vlaňajšok s najväčším prebytkom spomedzi európskej dvadsaťsedmičky, o niečo väčšie Slovensko si zapísalo takmer päťpercentný deficit. A to aj napriek medziročnému zníženiu sekery takmer o tretinu.
Podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža je napriek zdanlivej podobnosti ťažké porovnávať obe malé otvorené ekonomiky. „Naša ekonomika je dvojnásobne väčšia, má inú štruktúru, náš export je nadviazaný na iné krajiny.“
Rozdielne cesty aj mentalita
Estónska vláda počas krízy znížila takmer trojpercentný deficit cez škrty vo verejnej správe, zaviedla pomalšiu valorizáciu dôchodkov, ale tiež vyššiu daň z pridanej hodnoty či urobila čiastočné škrty v druhom pilieri. Ekonomiku zas podporila vláda liberálov, ktorí sú pri moci od roku 2005, znížením daní pre firmy. Vlani vďaka tomu dosiahla 1,1-percentný rozpočtový prebytok.
Slovensko sa v rovnakom čase snažilo ekonomiku nakopnúť napríklad cez šrotovné, prvá vláda Roberta Fica však čiastočne znižovala dane – cez zvýšenie odpočítateľnej položky pre ľudí. Ústupok však rok nato musela zaplatiť vláda Ivety Radičovej cez doplatky mestám a obciam.
Ani pri súčasnom riešení vysokého deficitu sa estónsky model na Slovensku neuchytil. Na rozdiel od Tallinnu druhá vláda Roberta Fica ide daň pre firmy zvýšiť, konsolidácia je v prevažnej miere na strane príjmov. Spoločné je tak iba zníženie príspevkov do druhého piliera.
Brusel revidoval. Nahor
Slovensko môže o prebytkovom hospodárení zatiaľ len snívať. Najbližšou ambíciou vlády je stlačiť deficit aspoň pod tri percentá výkonu ekonomiky. Štartovacia čiara sa však zhoršila. Podľa európskych štatistikov totiž náš vlaňajší deficit nedosiahol 4,6 percenta, ako avizoval v januári exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS), ale len tesne podliezol päť percent.
„Pod revíziu deficitu sa podpísal najmä výpadok daní z príjmu právnických osôb na základe aktualizácie podľa skutočných daňových priznaní. Rozvrat na Finančnej správe, spôsobený nominantmi bývalej vlády, sa tak výraznou mierou podpísal pod zhoršenie vykázaného deficitu za rok 2011,“ povedal poradca ministra financií Radko Kuruc s tým, že oproti jari nám tak bolo pripočítaných 90 miliónov eur.
Dlhy z minulosti
Ako však konštatuje podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec, v deficite sú započítané aj dlhy z minulosti. „Z prvej Ficovej vlády sú tam dlhy za 0,6 percenta. Aj s týmto však ide o konsolidáciu, ktorá patrí k najvyšším v únii.“
Okrem Slovenska Eurostat zvýšil deficity aj iným krajinám. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža sú dôvody pri každej z nich iné.
Napríklad pri Španielsku je to v dôsledku výdavkov samospráv, ako aj rekapitalizácie menších bánk, v prípade Grécka pre hlbšiu ako predpokladanú recesiu.
Robert Fico s estónskym premiérom Andrusom Ansipom. Snímka: TASR/Pavel Neubauer