Kábelárstvo má u nás bohatú tradíciu a v súčasnosti sa dynamicky rozvíja.
Elektrotechnické systémy, zariadenia a prístroje obsahujú množstvo káblov a prepojovacích vodičov, ktorých konštrukcie a materiálové zloženie trvale zdokonaluje množstvo popredných vedecko-výskumných pracovísk na svete v rámci odboru Veda o materiáloch (Material Science). Na Slovensku má v tejto činnosti tradíciu viac ako 50 rokov Katedra elektrotechnológie na elektrofakulte Technickej univerzity v Bratislave a bývalý Výskumný ústav káblov a izolantov (VUKI). Odbornú prestíž tohoto ústavu dokazuje i to, že prví štyria doktori vied v uvedenom odbore boli v Československu etablovaní práve tu. Viaceré odborné i medzinárodné kontakty vznikali a rozvíjali sa v dobe štúdií dnešných členov manažmentov slovenských elektrotechnických podnikov. Prenosy elektrickej energie ako i signálov by bez spoľahlivých káblov s životnosťou až niekoľko desiatok rokov neboli možné. V tomto príspevku by som rád prezentoval kábelárstvo ako súčasť elektrotechniky a energetiky na Slovensku.
Po Bratislave ďalší
Pred viac ako 100 rokmi bola bratislavská káblovňa centrom káblovej výroby bývalého Rakúsko - Uhorska. Okrem českých káblovní jej patrily viedenské, ale napríklad i krakowská. Dnešná výroba v Bratislave sprivatizovaná firmou Siemens, neskôr v majetku Pirelli, je moderná továreň s vyše dvojmiliardovým ročným obratom s odborníkmi na svetovej úrovni. I dnes spolupracujú s Katedrou elektrotechnológie v Bratislave a sponzorujú odborné konferencie, ktoré organizuje.
VUKI vznikol z fyzikálnej skušobne bratislavskej káblovne a desiatky rokov bol centrom kábelárskeho výskumu v Československu. V súčasných podmienkach po doplnení a modernizácii výrobných technológií z úrovne poloprevádzkových experimentálnych zariadení, sa zaradil medzi výrobcov špeciálnych typov káblov s vyše 40 % podielom exportu. Ich káble s obmedzenou horľavosťou sú vo väčšine super a hypermarketov, známe koaxiály v sietiach káblovej televízie a ich optické káble pomáhajú šíriť širokopásmový internet.
Najmä pre Slovenské telekomunikácie prišli vyrábať v prvej polovici 90. rokov káble z vtedajšej Juhoslávie odborníci do Trstenej na Orave. Ich sympatické úsilie sa presadiť viedlo k vybudovaní peknej modernej výroby telefónnych káblov Elkond, neskôr HHK Trstená. S asi 100 zamestnancami a obratom vyše 200 mil. Sk za rok, sa stali slovenskou továrňou na výrobu káblov s ocenením výrobkov napríklad Gold Slovakia, ale i ďalšími.
Štvrtou káblovňou sa stal ZTS Kabel v Dubnici so vznikom v rámci prípravy súprav pre ropné čerpadlá REDA. V minulom roku doplnily technológie významnou investíciou, technológiou svetovej úrovne a mali by sa v kábloch s elastomérnou izoláciou dostať v objeme výroby v tomto roku až cez 400 miliónov Sk. Prevážna časť výroby ide na export a tie najnáročnejšie trhy.
Dodávky pre automobily
V prvej polovici 90. rokov sa na Slovensku pôvodne v zušlachťovacom režime etablovala známa európska káblovňa Leonische Drahtwerke, u nás Leoni Slovakia. Pôvodné pôsobenie sa rozširovalo a momentálne zamestnávajú vo výrobe, adjustáži a zväzkovaní káblov najviac zamestnancov, ktorých živí kábelárstvo na Slovensku. Ich výrobky sú prevážne na export a patria medzi najlepšie na svete.
Ešte roky pred presadením sa automobilového priemyslu na Slovensku sa až prekvapivo rozšírilo zväzkovanie káblov pre výrobu automobilov. V štatistike z roku 1999 bolo napríklad uvedené, že vytváranie autokáblových zväzkov na Slovensku vtedy zamestnávalo vyše 20 000 ľudí a obrat bol vyše 9 miliárd Sk. Z toho káble tvoria (okrem konektorov a pod.) asi 40 %. Množstvo takýchto výrob stále rastie, i keď sa tento trend začína meniť. Sú už príklady posunutia takejto prácnej a relatívne nekvalifikovanej výroby na Ukrajinu a do Rumunska. Medzi známe väčšie firmy patrí Yazaki v Prievidzi a okolí, Schuett v Dunajskej Strede, známa je výroba v Kolárove, pri Nitre, vo Vrábloch, Delphi v Senici atď. Typické pre nich je bytostná spätosť s výrobou konkrétnych typov automobilov, niekoľkoročné kontrakty a mimoriadny dôraz na manažment kvality.
Káble ako prenosový prvok budú zrejme stále prítomné v systémoch distribúcie elektrickej energie alebo signálov. Tlak na ich materiálovú modernizáciu súvisiaci so zlepšovaním ich užitkových parametrov je takisto trvalý a na Slovensku máme tradíciu a predpoklady, aby sme v tomto procese nezaostávali.