Slovenská elektrotechnika a elektronika ma niekoľko charakteristík. Napríklad, že sme v rokoch 1993 až 1996 zvládli celý proces privatizácie a ten sa stal odrazovým môstikom od spoločného základu, ktorý sme bezmála osemdesiat rokov tvorili s českými kolegami. Že dnes disponujeme vlastnými špičkovými pracoviskami, ktorých výsledky k nám prilákali na kooperačnú výrobu nie jedného svetového producenta. Že stredné Považie bolo právom považované za akési mozgové centrum bývalého Československa, ktorého jedna hemisféra sa venovala najmä elektrotechnike. Príkladov by som mohol uviesť ešte niekoľko.
Mohol by som na tomto mieste tiež poukázať na najvýraznejšie medzníky, ktorými prešiel slovenský elektrotechnický priemysel za obdobie svojej samostatnosti. To všetko by ale bolo málo oproti úlohám, ktoré pred ním v súčasnosti stoja. Dnes sme totiž už v pozícii, keď pevne stojíme na zemi a niet azda výrobného problému, s ktorým by sme váhali sa pustiť za pasy. Pohľad do ekonomických štatistík ukazuje, že už nám nestačí, aby sa naše výrobné podniky menili len na montážne haly s tisícovými vyprodukovanými sériami, ale s nevýraznou pridanou hodnotou. Že sa čoraz častejšie ozývajú protesty, keď sa naša výrobná sila označuje okrem prívlastkov zručná či kvalifikovaná aj ako lacná, a keď schopnosti a šikovnosť našich vývojárov a konštruktérov je rôznym kuloárnymi ťahmi nahrádzaná hotovými výsledkami, neraz už "končiacim" produktom na svetovom trhu.
Pred päť a pol rokom, v čase aktivujúcich sa príprav nášho vstup do Európskej únie sme v prijatí Lisabonskej stratégie pochopili cestu k obnove základov konkurencieschopnosti, k zdynamizovaniu nášho rastového potenciálu a produktivity, ktorej spoločným menovateľom sa musí stať znalostná ekonomika. Niet pochýb, že pre štáty, ktoré sa pohybujú v obdobných dimenziách ako Slovensko -- platí táto potreba dvojnásobne. My nemáme ani nesmierne energické a surovinové zdroje, ani nekonečné prírodné scenérie, ktoré by vábili turistov z celého sveta k dlhodobým pobytom. Máme však ľudí, ktorí chcú a vedia, máme vysoké odborné školstvo s odbornými i ľudskými výstupmi, na ktoré sa môžeme spoliehať. Navyše sme si dokázali daňovou reformou, odbúraním neefektívnej administratívy, liberalizáciou služieb a postupným zlepšovaním infraštruktúry vytvoriť podnikateľské prostredie, ktoré nás v nejednom meradle dnes radí medzi "európskymi tigrami" hneď za vysnívané Írsko.
Pri štatistickom porovnávaní uplynulých dvoch rokov siaha slovenský elektrotechnický priemysel na index 140 percent, čo je ešte o niečo viac ako vo všeobecne uznávanom a s veľkými očakávaniami preferovanom automobilovom priemysle. žiarlime. Popri takých firmách, ako je Siemens, Hawlet-Packard, Alcatel, SONY či Samsung ktoré s prívlastkom Slovakia dokázali vztýčiť zástavu úspechu riadne vysoko, máme v našom rezorte spoločnosti s dlhoročnou tradíciou - menujem len bratislavskú BEZ Transformátory, trnavský VÚJE, dubnické EVPU, ZTS Elektronika a ZTS Kábel, Teslu z Liptovského Hrádku či žilinské ELTECO, o ktorých výstupy je na európskych i svetových trhoch stále záujem.
Ak Vláda Slovenskej republiky prijala vo svojom projekte Minerva úlohu pretvoriť našu vlasť na krajinu mimoriadne vzdelaných a tvorivých ľudí, na krajinu v ktorej sa mimoriadne darí vede, vývoju a technike, krajine z ktorej neustále prichádzajú inovatívne výrobky a služby tej najvyššej kvality, potom sme to v našom rezorte prijali ako výzvu. Každý, kto má alebo mal príležitosť sa zúčastniť našej najvýznamnejšej elektrotechnickej, elektronickej, ale aj energetickej prehliadky, trenčianskeho ELO SYSu mohol vidieť zhmotnenie týchto názorov do trojrozmernej podoby. Ale aj to je málo. Aj preto vo Zväze elektrotechnického priemyslu SR tak nahlas voláme po ďalšom priblížení sa výskumných a vývojových pracovísk akadémie vied, technických univerzít i samostatne pôsobiacich laboratórií k realizátorom ich výsledkov, k produkčným spoločnostiam, ktoré dokážu ich plody zhmotniť a umiestniť na svetovom trhu.
Súčasný intenzívny ekonomický záujem o Slovensko bude podľa prognostikov vraj trvať ešte dva - tri roky. Myslím si, že tento čas bude adekvátne dlhý a pre nás potiaľ úspešný, pokiaľ budeme schopní plniť požiadavky investorov. Ale už nie požiadavky na rôzne úľavy, lacné pozemky či daňové prázdniny, ale na vysokokvalifikovaných ľudí, pre ktorých nie je problém zvládnuť najnovšiu technológiu, pre ktorých je samozrejmosťou sa vedieť dohovoriť so zahraničným partnerom, ktorých pracovné návyky a nároky sú na rovnakej úrovni ako investora samotného.
Náš priestor pri realizácii projektu Minerva vidíme najmä v prioritách: investície do sietí a vzdelania; a pri posilňovaní konkurencieschopnosti v priemysle v službách. Ak sa to pokúsim rozmeniť na drobné, potom pôjde o náš podiel na reštrukturalizácii stredného odborného školstva, ktoré akoby jednou nohou pokrivkávalo za potrebami.Chceme sa podieľať na väčšom otvorení dverí výsledkom prichádzajúcim zo slovenských technických univerzít, na ešte užšom prepojení vedy a výskumu s aplikovaným vývojom i na samotnej realizácii aj s úspešným umiestnením konečného produktu na medzinárodnom trhu. Blízky nám je podiel na informatizácii spoločnosti. Na jar budúceho roku chceme preto pripraviť veľké medzinárodné fórum, na ktorom dáme priestor všetkým slovenským tvorcom v našom rezorte, aby sa pred odbornými zástupcami najväčších svetových spoločností predviedli so svojou prácou a vyžiadali si tak ich podiel na možnej kooperácii. Ešte niekoľko rokov nebudeme mať dosť financií, aby sme sami zvládli drahý základný výskum, zakúpenie náročných technológií či spustenie výroby v miliónových sériách. Žijeme ale v čase, keď už v nie jednej z našich hláv máme rozumu na rozdávanie. Chcime spoločne, aby tých hláv, i s mladými šticami, bolo stále viac.
StoryEditor