V septembri 2012 začal platiť nový zákon o energetike, ktorý mal byť cestou k väčšej ochrane spotrebiteľov na trhu. Helena Mezenská, spotrebiteľská ombudsmanka, však tvrdí, že jej v ňom chýbajú viaceré dôležité body. A teraz ide bojovať o to, aby sa tam dostali.
Čo je dnes z hľadiska spotrebiteľov najväčším problémom na energetickom trhu?
Paradoxne, aj keď je považovaný za „liberalizovaný“, tak je to jeho neprehľadnosť. Vo všeobecnosti sú to riziká vyplývajúce zo zmien dodávateľov, ktorí lákajú spotrebiteľov na nízke ceny a výhodnejšie podmienky, nanucovanie dodávok na základe uzavretých sporných zmlúv, nespôsobilosť a neúčinnosť dozorných a regulačných orgánov zasiahnuť v prípadoch kolektívneho poškodzovania spotrebiteľských práv a záujmov. Podstatná časť Slovákov sa dostatočne nevyzná v energetickom trhu a v jeho ponuke, a preto sa dajú veľmi ľahko pomýliť.
Od septembra tohto roka platí nový zákon o energetike. Čo z prijatých noviniek považujete za kľúčové?
Napriek tomu, že sa viac uvoľnili možnosti vstupu nových dodávateľov a predajcov energií na náš trh a zapracoval sa tretí energetický balíček, ktorý má zvýšiť konkurencieschopnosť, mnoho dôležitého neprešlo. Úpravu zákona teda považujem skôr za formálnu a nevidím v nej kľúčové ustanovenia, ktoré by priamo a efektívne zohľadnili potreby praxe. Ide najmä o nedostatky, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľov. Prínos zmien sa však bude dať odsledovať až skúškou v praxi s určitým časovým odstupom.
Čo z toho, čo neprešlo, by ste do zákona chceli dostať?
Ide napríklad o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a energetickými spoločnosťami, ktoré majú svoje distribučné siete, prenosové sústavy či iné stavby na týchto pozemkoch. Za celé obdobie, odkedy na náš trh vstúpili energetické subjekty so zahraničnou účasťou, neboli ošetrené práva vlastníkov pozemkov s energetickými stavbami. Podľa môjho názoru na takýchto majiteľov zákon do dnešného dňa nepamätal.
A čo konkrétne chcete zmeniť?
Majiteľom takejto pôdy dlhodobo nie je poskytovaná žiadna, jednorazová ani opakovaná, náhrada za to, že majú obmedzený prístup k vlastnému pozemku. V tomto smere je zákon diskriminačný, na vlastníkov pozemkov s energetickým komerčným využitím je totiž prenesená aj daňová záťaž. Parlament sa k týmto otázkam stavia vyhýbavo. Autora zákona o energetike sme v prvom aj druhom čítaní na tieto nedostatky upozornili. Bez protiargumentov naše návrhy neprešli. Našou snahou je, aby majitelia pozemkov dostali riadne zaplatené za to, že niekto užíva ich pozemok, aby boli oslobodení od platenia dane za takúto pôdu, navrhujeme tiež podrobnejšie určiť podmienky zápisu takéhoto bremena do katastra nehnuteľností. A v konečnom dôsledku žiadame, aby sa tieto podmienky vzťahovali aj na majiteľov, ktorí vlastnili takýto pozemok pred účinnosťou tohto zákona.
O koľkých majiteľoch pozemkov viete, že majú takéto problémy?
Odhady sú na desaťtisíce. Iba v rámci Slovenskej energetickej prenosovej sústavy sme napočítali takmer sedemtisíc stožiarov.
A všetky sú na súkromných pozemkoch?
Ide o pozemky rôzneho typu vlastníctva, či už ide o právnické osoby, fyzické osoby, štátne, ako aj o pozemky s nevysporiadaným a presne neohraničeným vlastníckym právom, prípadne o pozemky neznámych vlastníkov.
Toto však nie je jediné, čo ešte chcete do zákona ešte presadiť.
Nie. Sme za to, že do zákona by sa malo dostať aj vymedzenie pojmu „zraniteľný spotrebiteľ“. Ak sa totiž táto skupina neidentifikuje, vytvára sa reálny predpoklad na nárast energetickej chudoby. Tento fakt už vidíme, už dnes vieme o stovkách Slovákoch, ktorí nie sú schopní uhrádzať faktúry za dodávku energií. Rovnako však do zákona navrhujeme zapracovať aj to, že by sa mali sprísniť podmienky odbornej spôsobilosti predajcov, ktorí ponúkajú energetické služby, spresniť by sa mali aj lehoty a spôsob zmeny dodávateľa.
Prečo? Zmena dodávateľa sa dá po novom urobiť za jeden mesiac.
Takúto zmenu však nový zákon umožňuje iba pri zmluvách uzavretých na dobu neurčitú. Z praxe však vieme, že podstatná časť zmlúv je uzatváraná práve na dobu určitú. Naopak, keď sa zákon vytváral, tak nepadol žiaden návrh na lepšiu a rýchlejšiu cestu, ako zmeniť dodávateľa pre toho, kto je viazaný na dobu určitú. Zmluvné viazanie dodávky energií napríklad na päť rokov, ako máme možnosť vidieť v niektorých prípadoch, považujem za rozporné s filozofiou liberalizácie energetického trhu, ako aj so samotnými európskymi štandardmi. Práve skrátenie obdobia zmeny dodávateľa vychádza z toho, že sa ako ombudsmanka stretávam s verejnosťou, a tá sa na tieto lehoty sťažuje. Dôkazom toho je napríklad aj silnejúci tlak na nastavenie lehoty viazanosti zmlúv s telekomunikačnými operátormi z 2, prípadne 3 rokov na 12 mesiacov.
Dlhšie ste chceli zmeniť lehotu na výpoveď zmluvy podpísanej pri podomovom predaji. Táto lehota sa po novom predĺžila zo siedmich na štrnásť dní, no vy ste navrhovali jeden mesiac...
Tých 30 dní sme pôvodne navrhovali v novele zákona o podomovom a zásielkovom predaji. Avšak, aby sme boli v súlade s európskou smernicou, časová lehota nemôže presiahnuť viac ako 14 dní.
Slovensko dnes veľmi zaostáva v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov. Čo chcete urobiť v tomto smere?
Nie som spokojná s úrovňou „naštartovaných“ investícii, ktoré by mali viesť k energetickej sebestačnosti Slovenska a oproti iným krajinám sme výrazne pozadu. V čo najkratšom čase je potrebné zabezpečiť energetickú nezávislosť čo najväčšieho počtu domácností. Jedným zo spôsobov, ako vyriešiť tento problém, by mohlo byť aj to, že podmienime spustenie novej individuálnej a hromadnej bytovej výstavby už iba s energetickým zabezpečením z obnoviteľných zdrojov.
Je však Slovensko vôbec pripravené na to, byť energeticky sebestačné?
Som presvedčená, že pokiaľ sa cielene zameriame na to, že to chceme dosiahnuť, postupne sa k sebestačnosti vieme dopracovať. No ťažké bude dobiehať tento už dlhodobo stojaci proces.