Cesta k liberalizácii trhu s elektrickou energiou a prispôsobovaniu noriem legislatíve štátov Európskej únie nie je pre nikoho novinkou. Siahodlhé diskusie však raz museli nadobudnúť aj realizačnú podobu, ak Slovenská republika chcela byť prijatá do Európskej únie spolu s ostatnými kandidátskymi štátmi. V súlade s uzatváraním kapitoly o energetike sa preto musela uskutočniť reštrukturalizácia elektroenergetiky.
V súvislosti so splnením jednoznačných európskych kritérií zabezpečenia objektívneho nediskriminačného prístupu subjektov elektroenergetického trhu od prenosu elektrickej energie sa museli činnosti súvisiace s prenosom elektrickej energie oddeliť od výrob elektrickej energie, a preto vznikla spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) v stopercentnom vlastníctve štátu oddelením od dominantného výrobcu elektrickej energie, akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne.
Keďže ide o nový subjekt, plniaci požiadavky EÚ, je namieste pripomenúť, že prevádzkuje a riadi Elektrizačnú prenosovú sústavu SR, zabezpečuje prenos elektrickej energie z výrobní do distribučnej elektrizačnej siete a veľkým odberateľom na napäťovej úrovni 400 kV a 220 kV a vybraných 110 kV. Cez vedenia a elektrické stanice prenosovej sústavy je uskutočňovaný dovoz, vývoz a tranzit elektrickej energie, jej presné meranie. Taktiež zabezpečuje systémové služby, ako je regulácia frekvencie a činného výkonu, teplé a studené zálohy zdrojov, reguláciu napätia a jalových výkonov v prenosovej sústave a stabilitu prenosu elektrickej energie. Zodpovedá za objektívny a nediskriminačný prístup do prenosovej elektrizačnej sústavy pre všetkých jej používateľov.
Nezávislý regulačný orgán
V súvislosti s plnením európskych kritérií musel tiež vzniknúť nezávislý regulačný orgán, zodpovedný za objektívne stanovenie cien produktov prirodzených monopolov, vďaka čomu vznikol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO). Je potrebné zdôrazniť, že nezávislosť úradu a stabilita jeho rozhodnutí sú podstatným kritériom splnenia spomínaných podmienok v Európskej únii. Naozaj bola a je nezávideniahodná pozícia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý musel novo vytvárať pravidlá, pričom úrad musel rátať s tým, že každý si obhajoval svoje záujmy. Termíny však horeli a horia, a teda nebolo možné ďalej zotrvávať v nejasnom stave, najmä ak bolo potrebné docieliť stav, aby od 1. januára tohto roku mali jednotlivé subjekty elektroenergetického trhu stanovené pravidlá. Verejnosť si iste dobre pamätá, že všetci -- teda tak elektroenergetici, ako aj odberatelia, napríklad zamestnávatelia -- volali po rýchlejšom postupe. A sme pri cenách. Podľa dostupných prepočtov sa suma, vzniknutá úpravou cien, okolo 16 mld. rozdelí v pomere 6 percent pre dominantného výrobcu -- Slovenské elektrárne, a. s. -- približne 1,2 percenta pre SEPS, a. s. a objemný ostatok zinkasujú tri rozvodné elektroenergetické spoločnosti. Pre republiku a jej občanov bude záslužné, ak vďaka tomuto zvýšeniu cien budú mať Slovenské elektrárne dostatok prostriedkov na vykrytie všetkých nakumulovaných záväzkov, veď sú v procese privatizácie a štát musí mať záujem o čo najlepší kredit spoločnosti.
Málo peňazí pre SEPS
Najmenej prostriedkov je určených pre SEPS, pričom sa od tejto spoločnosti očakáva, že oproti minulosti bude v nákladovosti navyše zabezpečovať perfektný chod Slovenského elektroenergetického dispečingu, zainvestuje do prenosových sietí a prístrojového vybavenia v záujme dodržania prísnych kritérií EÚ a vybuduje ďalšie prenosové spojenia s okolitými štátmi v smeroch trvale vykazujúcich úzke miesta pre obchod s elektrickou energiou. Rozvodné elektroenergetické firmy už niekoľko rokov nevytvárali dostatok finančných prostriedkov na prirodzenú reprodukciu. Noví investori teda majú čo riešiť a keďže im v procese privatizácie boli rozdané pravidlá, nebude možné ich meniť. Pri toľkom úsilí štátu o získanie dobrého kreditu v prístupových rokovaniach do EÚ by to bola rana pod pás samým sebe. Ak elektroenergetické subjekty a štát mali, povedzme, osem rokov na vytvorenie podmienok na liberalizáciu trhu, platí to takisto o odberateľoch elektrickej energie. Nie raz boli z ústredných orgánov štátu i elektroenergetických firiem upozorňovaní, že je nutné urobiť všetko pre zníženie energetickej náročnosti výroby a na potrebu preorientovať sa na efektívnejšiu výrobnú činnosť. Treba dať za pravdu pánovi Sotákovi z Asociácie zamestnávateľských zväzov, že tí, ktorí toto nekonečné upozorňovanie brali vážne, nebudú mať až také vážne problémy.
Ľahšie je kričať
Žiaľ, tí, ktorí to nebrali do úvahy, sa problémom nevyhnú. Napriek tomu sa žiada zdôrazniť, že pri akýchkoľvek prepočtoch slovenskí producenti majú v nákladovosti len 5 až 12 percent náklady na elektrickú energiu. Čiže ak si prepočítajú dosah zvýšenia ceny -- 17 percent, tak ide o nízke položky. Je pochopiteľné, že každý, koho sa zvýšenie dotklo, kričí -- prečo by nekričal, veď je to ľahšie ako hľadať problém a chybu vo vlastnom postupe. Na druhej strane aj samotných elektroenergetikov trápi a bude mrzieť, ak niektorý subjekt doplatí na svoju nepružnosť a oni stratia odberateľa. Veď spotreba elektrickej energie v SR mierne klesá, a to pre elektroenergetikov nie je žiadna príjemná vec.
V nezávideniahodnej situácii sa ocitol nový podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Robert Nemcsics, keď na neho vytiahli zamestnávatelia najsilnejší kaliber v podobe útoku zahraničného investora nespokojného s cenou elektrickej energie. Avšak jeho námietka proti poplatku za systémové a podporné služby by bola irelevantná (a neuznaná) všade vo svete. Treba si tiež uvedomiť, že v záujme odberateľov je, aby podporné služby boli zabezpečené z domácich zdrojov, lebo z dovozu by boli niekoľkonásobne drahšie. A tiež ďalšie otázky novelizácie zákona o regulácii sieťových odvetví je nutné riešiť v súlade s európskymi pravidlami, ktoré budú v blízkej budúcnosti platiť tak či tak aj u nás.