Začínam toho mať plné zuby, posťažoval sa mi nedávno istý náš čitateľ na slovenský spôsob podnikania a ja som si natvrdo uvedomila, že zvesti o katastrofálnej korupcii, ktorá rozkladá nielen ľudskú dôstojnosť, ale aj ekonomiku, nie sú len povinným novinárskym klišé. Nedobrovoľný aktér jednej z nich sa po krachu fabriky, kde pracoval, a po márnom zháňaní zamestnania rozhodol pomôcť si sám. Už dávnejšie mu padla do oka malá zastrčená obec neďaleko mesta, v ktorom žil. Keď prejavil záujem o spustnutý dvor tamojšieho skrachovaného družstva a načrtol zámer rozbehnúť tam po úpravách výrobu úžitkovej keramiky, starosta nenamietal. Ak zaplatí aj za opustené zhrdzavené stroje a autá, môže začať hoci aj hneď. Veci vhodné nanajvýš do šrotu sa síce nášmu človeku veľmi kupovať nechcelo, ale obec nepop...
Zostáva vám 85% na dočítanie.
