Najzávažnejšie však je, že rozhodujúce agrokomodity vyrábame na Slovensku približne za dve tretiny nákladov poľnohospodárov EÚ, konštatuje exminister, bývalý poslanec NR SR, agropodnikateľ, kandidát na europoslanca Peter Baco. Obávať sa podľa neho musíme len agrárnej politiky -- spoločnej európskej a našej národnej, lebo slovenských poľnohospodárov nestavia do rovnakého trhového a podnikateľského prostredia, aké majú farmári v krajinách pätnástky.
Nadhodnotené efekty
Problém je, že podľa podmienok, aké sme dosiahli v rokovaniach, nedostaneme z únie v priamych platbách reálne ani len 25 %, ale iba 15 % úrovne podpory farmárov v krajinách pätnástky. Pri európskej referenčnej úrode 6,6 tony obilia totiž priama platba dosahuje 416 eur/ha. Pre slovenského hospodára to pri referenčnej úrode 4,06 t/ha však bude iba 64 eur/ha. Ak vláda splní premiérov sľub, že priame platby navýši z národného rozpočtu v roku 2004 na 55 %, tak dostane slovenský sedliak reálne iba 33 % úrovne priamych platieb súčasných európskych farmárov. Nadhodnocujú sa aj ďalšie efekty vstupu.
-- v štrukturálnych fondoch je bilancované pre SR na tri roky pre všetky rezorty vyše 1 mld. eur
-- vo finančnom pláne je iba 535 miliónov eur
-- takže na projekty môže Slovensko podávať do hodnoty bilancovanej sumy (vyše 1 mld. eur)
-- na úspešné projekty dostaneme maximálne 535 mil. eur
-- bilančná suma na rozvoj vidieka je 352 mil. eur, ale vo finančnom pláne iba 246 miliónov eur.
Je chybou, že u nás sa narába s bilancovanými číslami tak, ako keby to mali byť reálne príjmy.
Vidiek už svoje rezervy vyčerpal
Slovenské poľnohospodárstvo má na národnú podporu nárok podľa európskych kritérií. Pri obrovskom poklese finančných a materiálových vstupov sa za desaťročie 1990 -- 2000 zvýšila produktivita práce v agrosektore viac ako trojnásobne, takže efektivita využitia vstupov reálne vzrástla. Dnes je však tlak na poľnohospodárstvo už neúnosný, znásobuje na vidieku úpadkové efekty, ktoré sú celospoločenskými stratami. Súčasná až ultraliberálna pravicová politika, ktorá sa uplatňuje v našom agrosektore, nemá obdobu nikde inde v demokratickom svete. Napriek tomu, že susedné krajiny majú trh regulovaný, naša agrárna politika v súčasnosti vychádza z predpokladu, že trh si všetko vyrieši sám. My však nemôžeme postaviť malého slovenského poľnohospodára do tejto polohy, lebo všetci jeho konkurenti sú nad mieru podporovaní.
-- Zo sto percent príjmov dostane náš sedliak od štátu asi 15 % a až 85 % jeho príjmov tvoria tržby, no v únii je tento pomer približne 45 ku 55 %.
Únia znamená stabilitu
Napriek nevýhodným podmienkam má spoločná agrárna politika Európskej únie pre slovenské poľnohospodárstvo úžasne zaujímavé aspekty, z ktorých najdôležitejším je stabilita. Únia má vysoko regulovaný agrárny trh, do ktorého zasahuje tak, aby sa poľnohospodári mohli rozvíjať. Hoci bude možno trvať 7 -- 10 rokov, kým budeme mať tie isté podmienky, aké majú dnešní európski farmári -- a aj za nevýhodných podmienok -- je dlhodobá stabilita dôvodom, pre ktorý možno iba odporúčať, aby sme sa k únii pripojili.
Spoločná agrárna politika sa však aj napriek svojej stabilite bude musieť postupne meniť. Vyplýva to z európskych diskusií aj objektívnych tlakov svetového trhu. V súčasnosti je totiž až reakčná, konzervuje málo efektívne postupy.
-- farmári v USA vyrábajú svoje produkty asi o 15 percent -- hydinu a vajíčka až o 50 percent -- lacnejšie ako farmári v únii
A kto vie vyrábať lacnejšie, skôr či neskôr sa presadí aj na trhoch menej úspešného konkurenta. Z tohto hľadiska je jasné, že EÚ bude musieť podporovať hospodárnejšie, efektívnejšie metódy.
-- heslom spoločnej agrárnej politiky únie je: nevyrobme viac
-- heslom najväčšieho konkurenta EÚ, Spojených štátov amerických je: preferovanie rozvojových programov, využiť všetku pôdu, dobyť svetový trh s hydinou, sójou, pšenicou, kukuricou
-- až 90 % plastov a polovicu palív chcú v USA vyrábať z biomasy
-- na biotechnológie, ktoré sú 20- až 30-násobne efektívnejšie ako klasické technológie a metódy, vynakladajú až desaťnásobne viac prostriedkov ako únia.
Ceny výrobcov na Slovensku v porovnaní s farmárskymi cenami v EÚ 15
percento úrovne EÚ
pšenica 66,9
jačmeň 69
kukurica 57,6
repka 82,5
slnečnica 76,4
cukrová repa 45
bravčové mäso 130,3
hydina 97,7
vajcia 90,5
hovädzie mäso 57,1
mlieko 63
Zdroj EU Erweiterung, WIFO Wien, 2002
StoryEditor
Obavy z nerovnakých podmienok
Naši poľnohospodári sa nemusia obávať konkurencie v Európskej únii. Naopak, súťaž už vopred vyhrali. Keď konkurencieschopnosť meriame schopnosťou vyrábať kvalitný a lacný produkt, musíme konštatovať, že kvalita našich produktov je dnes veľmi dobrá, v niektorých prípadoch aj lepšia ako v krajinách únie.