Len v roku 2000 bolo v Slovenskej republike zaregistrovaných takmer 90 000 obchodných spoločností, čo je takmer o 7 000 viac než v roku 1999. Uvedený počet signalizuje, že podnikanie na Slovensku je stále zaujímavé a po vstupe do EÚ, keď dôjde k odstráneniu hraníc medzi členskými štátmi, sa môže stať ešte zaujímavejším. V podmienkach SR právo obchodných spoločností predstavuje tú oblasť právneho poriadku, ktorá bola do roku 1989 zastrešovaná hospodárskym právom. V súčasnosti patrí do obchodného práva, ktoré reprezentuje Obchodný zákonník a ďalšie právne predpisy týkajúce sa založenia, fungovania a zániku firiem, napr. predpisy o účtovníctve a audite, konkurze, likvidácie spoločností a pod.
Obchodný zákonník patrí k najčastejšie novelizovaným zákonom, pretože musel reagovať na prispôsobenie sa podnikateľského prostredia novým spoločensko-hospodárskym pomerom. EÚ venuje obchodným spoločnostiam v jednotlivých členských štátoch mimoriadnu pozornosť, najmä z hľadiska zachovania trhových princípov a zdravej konkurencieschopnosti. Účelom harmonizácie obchodného práva v EÚ je zabezpečiť rovnaký, resp. obdobný spôsob registrácie a spravovania firmy vo všetkých členských štátoch. V praxi to znamená, že ak si náš občan bude chcieť založiť spoločnosť v členskom štáte EÚ, tak bude postupovať podľa práva daného členského štátu, ktoré však nebude veľmi odlišné od slovenského obchodného práva, ktoré s ním bude kompatibilné. Už aj v minulosti dochádzalo k obojstrannému zakladaniu spoločností, t. j. slovenskými subjektmi v zahraničí a naopak. Po vstupe sa však tento proces zjednoduší, na slovenské firmy sa už nebude hľadieť ako na firmy z tretích krajín, budú to európske firmy s rovnakými právami a povinnosťami, ako majú európske firmy. Až do minulého roka sa však pri zápise zahraničnej osoby do obchodného registra vyžadovalo povolenie na pobyt. Táto na prvý pohľad banálna povinnosť sa v mnohých prípadoch ukázala ako prekážka pre väčší prílev najmä menších zahraničných firiem z EÚ. Novelou Obchodného zákonníka sa preto táto požiadavka odstránila pre osoby z krajín EÚ a OECD, čím sa zároveň splnila podmienka národného zaobchádzania, t. j. poskytovania rovnakého statusu tak občanom SR, ako aj občanom z EÚ.
EÚ v záujme ochrany spotrebiteľa požaduje zverejňovanie všetkých údajov o obchodných spoločnostiach na internete. V tejto súvislosti došlo v priebehu roka 2000 k zavedeniu skúšobnej verzie Obchodného registra Bratislava na internete, ktorý sa od 1. januára 2001 rozšíril aj na ďalších 7 registrov. Každý záujemca takto získal možnosť zadarmo získať na stránke www.orsr.sk údaje o obchodných spoločnostiach. Tieto sú rozdelené do piatich základných kategórií: obchodné meno, meno zastupujúcej osoby, sídlo, IČO a spisovej značky. To znamená, že na vyhľadanie konkrétnych údajov stačí spočiatku vedieť veľmi málo. Výpisy získané prostredníctvom internetu majú iba informatívny charakter a nemajú právne účinky. Napriek tomu možno tento krok považovať za značné odbremenenie súdov spravujúcich obchodné registre, keďže väčšina výpisov má iba informatívny charakter.
V súčasnosti EÚ veľmi razantne presadzuje dodržiavanie princípov dobrého manažmentu spoločností, čo v praxi znamená dodržiavanie určitého kódexu správania sa riadiacich pracovníkov, aby nezneužívali princíp transparentnosti, ktorý im prikazuje zverejňovať údaje o ekonomickom prepojení na iné spoločnosti. V tomto smere možno spomenúť aj dodržiavanie predpisov o účtovníctve. Slovenská republika poslednými novelami Obchodného zákonníka a prijatím nového zákona o účtovníctve zabezpečila priblíženie sa k príslušnej legislatíve EÚ, čo nám po vstupe do EÚ umožní ľahšiu integráciu a prenikanie na trhy ostatných členských štátov.
Ďalšou oblasťou, ktorá spadá pod právo obchodných spoločností, je ochrana práv duševného a priemyselného vlastníctva. Je to logické, keďže spoločnosti veľakrát prichádzajú do styku s výsledkami duševnej alebo priemyselnej ľudskej tvorivej činnosti, ktoré sú zo zákona chránené, napr. autorské diela, ochranné známky, patenty, dizajny a pod. Vstup do EÚ má aj v tejto sfére mnohé praktické dôsledky výhodné pre občanov Slovenska. Dňa 1. júla 2002 sme sa stali členom Európskej patentovej organizácie, čím sa zavŕšil náš záväzok vyplývajúci z Európskej dohody o pridružení, kde sme sa zaviazali požiadať túto organizáciu o prístup k Európskemu patentovému dohovoru. Európska patentová organizácia je medzinárodná regionálna organizácia zmluvných štátov, ktorej úlohou je udeľovanie európskych patentov na základe Európskeho patentového dohovoru, ktorý platí pre zmluvné štáty. Naši občania takto získali možnosť jedným podaním prostredníctvom Úradu priemyselného vlastníctva so sídlom v Banskej Bystrici zaregistrovať svoj patent na celom území EÚ. Taktiež opačne -- prihlasovatelia zo zahraničia majú možnosť získať patent v Slovenskej republike jednoduchým vyznačením nášho štátu v príslušnej prihláške.
Patentová ochrana požíva v EÚ dôkladnú ochranu, najmä pokiaľ ide o patenty na lieky. Veľké farmaceutické koncerny vynakladajú obrovské finančné prostriedky na výskum a vývoj nových liečiv, a preto pristúpila EÚ v roku 1992 k predĺženiu základnej 20-ročnej patentovej ochrannej lehoty maximálne o 5 rokov, t. j. dovedna na 25 rokov, vo forme tzv. doplnkového ochranného osvedčenia. Doplnkové ochranné osvedčenie je inštrumentom právnej ochrany farmaceutík, ktoré časovo, inštitucionálne i právne nadväzuje na udelenú patentovú ochranu po uplynutí základnej doby patentovej ochrany. Zavedenie ochranného osvedčenia ako časovej nadstavby patentovej ochrany je odôvodnené skutočnosťou, že medicínske výrobky nie je možné primerane ekonomicky využívať od počiatku platnosti uvedeného patentu, pretože tomu bráni niekoľko rokov trvajúce testovanie takéhoto výrobku. Na druhej strane však jeho zavedenie narazilo na odpor menších farmaceutických výrobcov generických liečiv, ktorí nastupujú s produkciou po uplynutí patentovej ochrany liečiva a sú závislí od výroby takto "uvoľnených" liečiv. Napríklad celaskon je voľným liekom, keďže chemická látka, z ktorej sa celaskon vyrába, nie je už patentom chránená. Slovensko v rámci rokovaní zaviedlo režim doplnkových ochranných certifikátov novým patentovým zákonom v roku 2001, čím sa patentová ochrana dostala plne na úroveň štátov EÚ.
S problematikou ochrany práv duševného a priemyselného vlastníctva úzko súvisí aj boj proti pirátskym výrobkom. Pirátskymi výrobkami sa rozumejú falzifikáty alebo nedovolené napodobeniny, ktoré sa vyvážajú, dovážajú na Slovensko, napr. napálené CD-ROMy, falošné značkové oblečenie a pod. EÚ tvrdo bojuje proti piratele, ktorou vznikajú majiteľom, resp. držiteľom týchto práv rozsiahle škody. Slovensko na zamedzenie tejto činnosti prijalo zákon o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, ktorým dáva colným orgánom právomoc ukladať pašovateľom pokuty až do výšky 4 miliónov korún.
StoryEditor