EIB je ochotná spolufinancovať diaľnice

Pán viceprezident, vo svojom prejave pri príležitosti udelenia čestného doktorátu na EÚ Bratislava ste upozornili na riziko zväčšovania rozdielov medzi západom a východom Slovenska. Poznáte tento problém z vašej domoviny aj z iných krajín, v ktorých ako reprezentant Európskej investičnej banky (EIB) pôsobíte. Ako sa dá tomuto nežiaducemu javu zabrániť?

- Skutočne považujem tento problém za kľúčový. Bratislava je susedom Viedne, kým Košice majú v susedstve Ukrajinu. Aby sa zabránilo rozpadu krajiny, mala by sa slovenská vláda urýchlene rozhodnúť čo najrýchlejšie zlepšiť dopravné spojenie s východom a so stredom krajiny. Autom sa musí cestovať do Košíc zhruba päť až päť a pol hodiny, a to je veľa...

...Ale momentálne štát, tvrdí vláda, nemá toľko peňazí, aby mohol investovať do cestnej infraštruktúry. Napokon, EIB už poskytla financie na vybudovanie niektorých diaľničných úsekov, rovnako, ako aj na železnice.

- Podľa mňa je to málo, tempo je príliš pomalé. Vidím v tejto súvislosti aj isté ideologické zábrany. Napríklad uvažovanie o možnosti súkromného financovania výstavby diaľnic. To nie je skrátka možné. Infraštruktúru, ktorá má byť stabilná budúcich 30 - 40 rokov, nemožno vybudovať zo súkromných peňazí. Títo investori chcú po piatich - desiatich rokoch návratnosť svojej investície. Ale nech tu hovorím, čo chcem, všetci to vedia lepšie.

Vyberanie mýta je v Európe dobre známe. Je slovenský občan schopný či ochotný platiť za používanie diaľnic?

- Priemerný Slovák si to skrátka nemôže dovoliť. Aj Nemci minimálne 50 rokov stavali diaľnice z daní. A tu sa niekto snaží znovu objaviť svet. Obávam sa, že v prípade platených diaľnic normálny občan po nich nebude jazdiť. EIB na moje odporúčanie zamietla financovanie diaľnice medzi Budapešťou a Viedňou, lebo som vedel, že priemerný maďarský občan po nej nebude jazdiť a jej prevádzka nebude rentabilná. Skončilo sa to tým, že diaľnica sa musela znárodniť, lebo súkromná firma skrachovala. Sú to jednoduché počty. Slovenská vláda sa musí koncentrovať na integráciu krajiny smerom západ - východ. Slovensko je podľa mňa, čo sa týka geografickej konfigurácie, najkomplikovanejším európskym štátom. Chcem to demonštrovať trebárs na príklade severu a juhu Talianska, kde sa zanedbalo budovanie dopravnej infraštruktúry a snahy v uplynulých rokoch zlepšiť situáciu prišli o 40 rokov neskôr ako bolo treba.

Vždy a všade zdôrazňujem, že na Slovensku existuje vo všetkých regiónoch približne rovnaká kvalita pracovnej sily, čo je veľká šanca. Ale keď hovorím so západnými investormi, všetci unisono tvrdia, že by išli radi na východné Slovensko, no bráni tomu slabá infraštruktúra. Všetci vedia, že o desať rokov bude pracovná sila v Bratislave a širšom okolí minimálne dvakrát drahšia ako momentálne. Prečo však ide Peugeot do Trnavy? Lebo má dobré komunikačné spojenia po železnici a najmä leží pri diaľnici s možnou nadväznosťou aj na dunajskú vodnú cestu.

Je EIB ochotná spolufinancovať tieto cestné projekty?

- Absolútne.

Kde je teda, podľa vás, zakopaný pes?

- Neviem, skutočne neviem. EIB by dala úvery na 30 rokov. Prvých sedem rokov by SR nemusela zaplatiť ani euro. Nazdávame sa totiž, že si nemôžeme dovoliť takú Európu, ktorá sa delí namiesto toho, aby sa spájala. Ak si zoberiem moju vlasť, je to aj tak dráma, čo sa stalo medzi východom a západom. Našťastie, vzdialenosti, povedzme medzi Lipskom a Drážďanmi, nie sú také obrovské, aby sa to nedalo v reálnom čase vyriešiť. Tvrdím však, že Slovensko má teraz veľkú šancu získať peniaze na financovanie diaľnic z rôznych fondov EÚ, ktoré by sa dali využiť na koncentráciu úsilia integrovať krajinu. Mám však veľkú obavu, že 1. mája 2004, teda v čase vstupu SR do EÚ, bude musieť vaša krajina platiť členský príspevok, ale nič z rozpočtu nedostane, lebo nie sú pripravené projekty. Tým by sa mohlo stať, že sa stanete čistým prispievateľom ako, povedzme, Nemecko. A znepokojuje ma to preto, lebo sa mi vidí, že sa to necháva samo na seba.

Podľa vás teda chýba kapacita na prípravu a prezentáciu dobrých projektov zo SR?

- Podľa mňa príslušné rezorty majú kvalifikovaných pracovníkov. A regionálne projekty treba pripravovať v spolupráci medzi Bratislavou a príslušnými regiónmi. Veď sa veci tak či onak plánujú. Je oveľa lacnejšie konať teraz ako prenechať veci budúcnosti.

Rád by som teraz načrel do iného súdka. Vy, ako dlhoročný znalec i priateľ Slovenska, nemáte obavy, že po vstupe SR do EÚ môže dôjsť k nadmernému úniku mozgov?

- Nie, to neverím. Ako poznám Slovákov, drvivá väčšina z nich chce byť úspešná doma. Ale na to im treba pripraviť podmienky. Keď si zoberieme iba región Bratislavy, možno bez pátosu hovoriť o úspešnom príbehu. Nie som skeptický, čo sa týka Slovenska, len treba skutočne vytvárať vhodné podmienky. Pritom je prevažná väčšina súčasných špičkových politikov z východného Slovenska - prezident, premiér, minister financií či dopravy.

Okrajovo ste už hovorili o výstavbe závodu PSA v Trnave. Hovorí sa, že EIB sa chce v tomto projekte tiež angažovať. Je to pravda?

- Ak bude PSA chcieť, budeme pri tom. Pre Slovensko je to neuveriteľná investícia. Už dnes počúvam hlasy, že na Slovensku bude príliš rozsiahla produkcia automobilov, že krajina bude príliš závislá od jedného druhu priemyselnej výroby. Ale fakt, že okrem Volkswagenu sa aj najväčší francúzsky autokoncern rozhodol prísť na Slovensko, je superúspech a rád by som všetkým, ktorí sa na ňom podieľali, zagratuloval. Mňa by však viac potešilo, keby bola táto investícia východnejšie. Aby som sa však vrátil k otázke - ak sa PSA rozhodne, v takýchto projektoch sa obvykle angažuje EIB až do výšky polovice objemu investície, teda do 350 miliónov eur. Nie je však rozhodujúce, či to bude 30 alebo 40 percent, bude to signál, že príklad EIB je nasledovaniahodný. Ani obava z nevyváženosti priemyselnej produkcie podľa mňa neobstojí. Každému znalcovi brandže je jasné, že výroba automobilov v západnej Európe sa postupne utlmuje práve pre neúmerne vysoké osobné náklady. V budúcich 20 rokoch sa stredná a východná Európa stanú hlavnou oblasťou automobilov. Francúzi, ale najmä Taliani, s tým začali veľmi neskoro. Ako Nemec by som to nemal povedať, ale predsa. BMW a DaimlerChrysler budú naďalej vyrábať v NSR, ale medzinárodné lacnejšie produkty sa budú vyrábať v nových členských krajinách únie. Taký je skrátka osud.

Rád by som sa vás, ako znalca a priateľa Slovenska, na záver opýtal, ako sa skončí májové referendum o vstupe do EÚ.

- Bez toho, aby som chcel zasahovať do vašich vnútorných vecí, som pevne presvedčený, že veľká väčšina občanov podporí vstup. Máte totiž rovnakú šancu ako Česi, Maďari či Poliaci. A na rozdiel od minulosti, nie takej dávnej, máte v Európe už aj priateľov. Našťastie, všetky politické strany, vrátane komunistov, podporujú vstup. A keď sa občania náhodou rozhodnú proti, potom im nemôžem pomôcť.

EIB domáca banka EÚ

EIB je finančná inštitúcia Európskej únie, ktorá vznikla na základe Rímskej zmluvy. Jej členmi sú členské krajiny únie, ktoré spoločne upísali kapitál.

Ide o právnickú osobu a je vo svojom pôsobení vnútri EÚ autonómna. Jej úlohou je podporovať ciele únie, pričom financovanie sa deje v súzvuku so všeobecne uznávanou bankovou praxou a zabezpečuje dlhodobé financovanie špecifických investičných zámerov.

EIB podporuje aj zvyšovanie homogenity európskeho priestoru s osobitným zreteľom na hospodársku integráciu a väčšej ekonomickej a sociálnej spolupráce.

Ako inštitúcia EÚ permanentne prispôsobuje svoju činnosť podľa určených cieľov spoločenstva.

Mimo rámca EÚ financuje EIB projekty aj v kandidátskych krajinách EÚ i v partnerských krajinách na celom svete.

Úvery z EIB pre SR

Európska investičná banka (EIB) poskytla vlani Slovensku úvery v objeme 80 mil. eur. Päťdesiatmiliónový úver pre Všeobecnú úverovú banku, a.s. bol určený na podporu malého a stredného podnikania, zvyšných 30 mil. eur smerovalo na environmentálne projekty. Vyplýva to z informácií, ktoré EIB zverejnila. Prostriedky v objeme 30 mil. eur sa ponúkli prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky miestnym samosprávam, obecným podnikom a vodárenským spoločnostiam na spolufinancovanie investičných akcií v oblasti zásobovania vodou, odkanalizovania a čistenia odpadových vôd. Celkové úvery zo strany EIB pre projekty na Slovensku predstavujú doteraz 1,337 mld. eur. Väčšina prostriedkov smerovala do projektov v oblasti cestných komunikácií, železníc a telekomunikácií. Okrem toho boli financované aj systémy riadenia leteckej dopravy, elektrárne, preprava a skladovanie plynu, ako aj spaľovňa odpadu. EIB poskytla úvery aj viacerým bankám na Slovensku, ktoré používajú prostriedky na financovanie projektov malých podnikov a miestnej samosprávy. (SITA)

Wolfgang Roth (1941), Vo funkcii podpredsedu predstavenstva a viceprezidenta EIB je od 1.4. 1993, potvrdený v r. 1999 .

Narodil sa v Schwäbisch Hall, v Nemecku. V Tubingene a Berlíne vyštudoval politické vedy a národohospodárstvo. Spočiatku pôsobil v oblasti urbanistiky a rozvoja miest a aktívne sa angažoval aj v politickom živote, najmä vo vysokoškolskom mládežníckom hnutí. V r. 1972 ho zvolili za predsedu Mladých socialistov, o dva roky neskôr sa stal členom spolkového vedenia SPD a v r. 1976 ho zvolili za poslanca Spolkového snemu, ktorým bol až do r. 1993. Bol o. i. podpredsedom frakcie a hovorcom pre hospodársku politiku. Je tiež členom mnohých správnych a dozorných rád rôznych bánk a firiem ako aj členom výkonnej rady Nemeckého hospodárskeho inštitúru (DIW) a Ústavu pre hospodársky výskum v Halle. Vo vedení EIB zodpovedá za operácie v Nemecku a stredoeurópskych kandidátskych krajinách, informačnú a komunikačnú politiku a z titulu svojej funkcie je aj viceguvernér Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) v Londýne. Manželka Hana pochádza zo Slovenska a majú spolu dcéru Natašu.