Predseda komisie predseda José Manuel Barroso vyzval na "otvorenú" debatu o žiadosti Turecka na vstup do EÚ. Proces rozširovania EÚ bol označený za jeden z dôvodov neúspešných referend vo Francúzsku a v Holandsku. Jednou z početných výziev, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, je jej rozširovanie. Negatívne výsledky nedávnych referend o ústavnej zmluve sa dáva do súvislosti s "únavou z rozširovania". Nad ďalším rozširovaním únie preto visia pochybnosti. Pokúsil sa ich rozptýliť komisár pre rozširovanie Olli Rehn na rokovaní Výboru pre zahraničné otázky Európskeho parlamentu. Podľa Rehna viac ako polovica respondentov vo Francúzsku uviedla ako dôvod svojho negatívneho hlasovania o euroústave sociálno-ekonomické faktory. Turecko bolo dôvodom negatívneho hlasovania iba pre 6 až 22 percent voličov. Komisár vyzval Turecko, aby zlepšilo svoje vzťahy so susedným Arménskom. Pripomenul tiež, že je potrebný pokrok v oblasti ochrany práv menšín, slobody tlače a celkového urýchlenia reforiem.
Rehn konštatoval, že únia si nemôže dovoliť prestávku v riešení otázok bezpečnosti a stability kontinentu, s ktorými je spojené rozširovanie únie.
Plán "C"
Consolidation, conditionality and communication -- takýmito slovami charakterizoval plán "C", pod ktorým myslí konsolidáciu, podmienenosť a komunikáciu. Komisár navrhuje opatrný postoj -- konsolidáciu agendy rozširovania. Únia musí byť pri vyslovovaní akýchkoľvek záväzkov opatrná. To však neznamená, že rozširovanie únie treba zastaviť. Aj Európska rada potvrdila, že to, čo bolo sľúbené, bude dodržané. To mohlo upokojiť Rumunsko a Bulharsko, ale aj krajiny Balkánu a Turecko, ktoré by malo začať rozhovory o pristúpení tento rok v októbri. Komisia predstaví EP 25. októbra hodnotiace správy pre Bulharsko a Rumunsko. Ako prvý z členských krajín ratifikoval prístupové zmluvy týchto krajín slovenský parlament.
Pod podmienenosťou únia myslí hlavne na to, aby sa kandidátske krajiny snažili splniť všetky podmienky, ktorými EÚ podmienila ich prijatie do spoločenstva. V tejto súvislosti Rehn konštatoval, že ak Rumunsko a Bulharsko nesplnia podmienky vstupu, nebude váhať navrhnúť odklad ich vstupu do únie o rok.
Komunikácia je tretím dôležitým bodom plánu "C". Rozširovanie je podľa Rehna úspešnou politikou EÚ a jej výsledky je potrebné obyvateľom únie vysvetľovať a zdôrazňovať. Rozširovanie únie nielen rozšírilo pásmo stability a bezpečnosti na kontinente, ale otvorili sa tiež nové trhy a ekonomické príležitosti.
Proces rozširovania bol kľúčovým stimulom reforiem v krajinách EÚ10, a neistota, týkajúca sa budúcnosti tohto procesu môže negatívne ovplyvniť politické a ekonomické reformy v kandidátskych krajinách. V rozhovore pre denník Financial Times to uviedol prezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj Jean Lemierre.
Olli Rehn vyjadril nádej, že britské predsedníctvo EÚ, ktoré sa začne 1. júla, urobí všetko pre to, aby sa rokovania s Tureckom začali v plánovanom termíne, pretože Veľká Británia je jedným z podporovateľov vstupu Turecka do EÚ. Britský premiér Tony Blair vo svojom prejave v Európskom parlamente 23. júna, počas predstavovania programu predsedníctva, načrtol svoj plán pre nasledujúce predsedníctvo svojej krajiny v rade a uviedol, že "ak zastavíme rozširovanie alebo zabránime jeho prirodzeným následkom, v konečnom dôsledku to nezachráni ani jedno pracovné miesto, neudrží jedinú firmu na trhu, nezabráni jedinej delokalizácii. Možno dočasne, no nie nadlho. Medzitým sa Európa stane úzkoprsejšou, viac do seba uzavretou a podporu nezískajú európski idealisti, ale tí, ktorí vychádzajú z tradícií prežitého nacionalizmu a xenofóbie."
Francúzsky prezident Jacques Chirac vyzval úniu, aby prehodnotila plánované rozširovanie. Navrhol uskutočnenie zvláštneho summitu o rozširovaní.
Čo sa chystá
Po doteraz najväčšom rozšírení únie v máji 2004 sa EÚ chystá prijať štyri nové krajiny. Žiadosť Chorvátska o členstvo v EÚ je pozastavená už tri mesiace pre neplnenie podmienky, ktorú stanovil Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), Chorvátsko malo pôvodne začať prístupové rokovania 17. marca, únia ich však odložila pre nedostatočnú spoluprácu s ICTY. Hlavným problémom je, že Záhreb zatiaľ nezatkol obvineného generála Anteho Gotovinu. Bulharsko a Rumunsko dostali oficiálne varovanie od komisie, že neplnia podmienky vstupu a ich vstup sa môže posunúť o rok. V prípade Turecka je ešte mnohé otvorené.
Turecko podalo svoju žiadosť o členstvo v EÚ v roku 1987, a na helsinskom summite EÚ v decembri 1999 mu bol oficiálne udelený status kandidátskej krajiny. Turecko by malo začať prístupové rokovania v októbri. Rokovania sa však môžu pretiahnuť aj na desať či pätnásť rokov. Turecko už schválilo Európskou úniou požadované zákony, musí však ešte podpísať protokol, ktorým sa rozšíri colná dohoda Turecka s EÚ na desať nových členských krajín vrátane Cypru, ktorý Turecko doteraz oficiálne neuznalo za štát. Ani splnenie tejto poslednej podmienky však neznamená, že Turecku bude ponúknuté plné členstvo v EÚ. Ozývajú sa totiž čoraz silnejšie hlasy, že tejto krajine by mala únia ponúknuť len status špeciálneho partnerstva.
Turecko takéto názory komentuje tak, že pre krajinu je prijateľné len plné členstvo.