Kedy budeme turistickým rajom?

V týchto podmienkach cestovný ruch na Slovensku nemôže byť odvetvím s rozhodujúcim vplyvom na posilnenie výkonnosti hospodárstva.
Rozvoj cestovného ruchu všade vo svete silne ovplyvňuje verejný sektor. Úspešnosť jednotlivých aktivít závisí od lepšej súdržnosti jednotlivých partnerov, lepšej podpory zo strany štátu a schopnosti prispôsobiť sa meniacim podmienkam. Preto je potrebné prehodnotiť daňové zdroje obcí tak, aby sa zvýšil ich vplyv na rozvoj cestovného ruchu. V daňovej oblasti máme jednu z najvyšších DPH v rámci Európskej únie.
Vývoj a dosiahnutý stav
Pre EÚ, ako aj ostatné krajiny sveta, predstavuje cestovný ruch významnú ekonomickú aktivitu, ktorá obsahuje širokú škálu produktov a destinácií. Svedčí o tom aj fakt, že asi 5 % HDP v EÚ vygeneruje práve cestovný ruch (a až 12 % spolu s aktivitami, ktoré generuje v ďalších odvetviach - napr. doprava, maloobchod), zároveň predstavuje 30 % z celkového zahraničného obchodu so službami (v niektorých krajinách EÚ je tento údaj podstatne vyšší). Európa vďaka svojej rozmanitej ponuke destinácií je najnavštevovanejším regiónom na svete. Podľa predpovede WTO do roku 2020 Európa zaznamená 717 miliónov turistických pricestovaní. Toto číslo predstavuje ročný rast 3 %. Pokiaľ ide o EÚ, cestovný ruch je vo veľkej miere domáci, iba 13 % sa týka návštevníkov z nečlenských krajín.
Väčšina európskych noriem, ktoré sa týkajú aj cestovného ruchu, sa viaže na ochranu spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa v EÚ má veľký význam, tvoria sa spoločné normy, suverenita krajín v tejto oblasti je dosť obmedzená. Občania EÚ sú si vedomí svojich práv a nárokov, ktoré primerane aj využívajú. Naše slovenské podnikateľské subjekty musia počítať s európskym klientom, na ktorého však ešte nie sme dostatočne pripravení. V EÚ pracuje v cestovnom ruchu viac než 2 milióny podnikov, ktoré spolu zamestnávajú 8 miliónov ľudí, čo je asi 5 % z celkovej zamestnanosti, pričom ďalších 20 miliónov pracuje v nadväzujúcich odvetviach.
Z hľadiska slovenského cestovného ruchu predstavuje dôležitý prvok v jeho vývoji vstup Slovenska do EÚ. Voľný pohyb tovaru a služieb otvára ponuka turistických služieb na celom teritóriu EÚ, expandovanie na nové trhy; z hľadiska podnikateľských subjektov pôjde zároveň o zvýšenie konkurencie. Jednotná spoločná mena bude znamenať zjednotenie cenovej úrovne, pritom však zvýšenie cien môže znížiť atraktivitu niektorých krajín. Z pohľadu spotrebiteľa sa zvyšuje ochrana jeho práv.
Pri nedostatku vlastných, vnútorných zdrojov, vstup do EÚ podstatným spôsobom rozširuje podporu rozvoja cestovného ruchu prostredníctvom štrukturálnych fondov. Otvára sa príležitosť spoločnej prezentácie prostredníctvom EÚ. Rozširovanie cestovného ruchu prinesie potrebu rozvoja ľudských zdrojov a kvality služieb cestovného ruchu. Po prepočte priemerných výdavkov zahraničných návštevníkov na Slovensku na celkové výdavky je dôležitým poznatkom skutočnosť, že takýmto spôsobom zisťované devízové príjmy sa odhadujú v objeme 1,5 - 2,0 mld. USD za rok. V porovnaní s oficiálnymi údajmi uvádzajúcimi asi 800 - 900 mil. USD za rok to znamená, že skutočné devízové príjmy sú 1,5- až 2-krát väčšie. Tento rozdiel možno odvodiť nielen od nedostatočného vykazovania výkonov cestovného ruchu, ale v ňom možno tušiť aj vplyv tieňovej ekonomiky. Výsledky výberového zisťovania totiž dokumentujú, že približne 1/3 devízových výdavkov bola vynaložená na ubytovacie a stravovacie služby, ale na dopravu viac ako 23 % a na nákupy takmer 40 % výdavkov. Poznatky z jednotlivých regiónov Slovenska ukazujú na množstvo kapacít cestovného ruchu, ktoré oficiálne nie sú evidované. Ide predovšetkým o tzv. ubytovanie v súkromí, teda činnosť, ktorá je veľmi ťažko dokázateľná. Ukazuje sa preto potreba nielen presnejšieho (možno aj prísnejšieho) legislatívneho riešenia, ale aj potreba dôslednej evidencie, prepojenia a poskytovania informácií zo strany samosprávnych inštitúcií a daňových orgánov. Pozitívny vývoj cestovného ruchu na Slovensku v rokoch 2000 až 2003 je v tomto roku charakterizovaný výrazne opačnou tendenciou. Tá vychádza predovšetkým z výrazných zmien, ktoré nastali mimo odvetvia cestovného ruchu, avšak majú veľmi významný dosah na cestovný ruch. Ide o také skutočnosti, ako je posilňovanie kurzu slovenskej koruny, zrušenie zníženej sadzby DPH, zásadné ekonomické a sociálne zmeny majúce dosah na ceny služieb cestovného ruchu i životnú úroveň nášho obyvateľstva. V roku 2004 zatiaľ Slovensko najviac profitovalo zo slabej koruny. V posledných mesiacoch sa však aj táto výhoda so silnejúcou korunou stráca, Slovensko sa stáva drahou krajinou pre domácich i zahraničných hostí.
Trhy
Pre Slovensko je zatiaľ z hľadiska aktívneho zahraničného cestovného ruchu významných len niekoľko rozhodujúcich trhov. Tradične sú to Česko, Maďarsko, Poľsko, Nemecko, Rusko, Ukrajina. Malý, ale postupne rastúci podiel na návštevnosti Slovenska by mohli zaznamenať ďalšie krajiny, ako sú Holandsko, Francúzsko, Rakúsko, Taliansko, Veľká Británia, Španielsko, Bielorusko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, ale aj Chorvátsko, Bulharsko, Rumunsko. Vysoký trhový potenciál majú USA, Čína a Izrael. Pritom pre tieto trhy nie sme z ich hľadiska na prvom mieste, ale skôr ako krajina druhej, resp. tretej dovolenky. Pôsobenie voči zahraničným trhom musí byť viacúrovňové, ale dôsledne koordinované. Nezastupiteľná je úloha SACR ako marketingovej a propagačnej agentúry pôsobiacej na domácom i zahraničných trhoch. Prostredníctvom zastúpení SACR treba naďalej organizovať výskumy trhov v hlavných vysielacích krajinách a na základe ich výsledkov prijímať opatrenia na ponuku produktov, po ktorých je najväčší dopyt. Slovensku sa nedarí získavať nové trhy a je závislé najmä od tradičných vysielajúcich štátov. Existujúci trh sa teda už viacero rokov rozdeľuje medzi tie isté štáty. V prípade neočakávaného úbytku hostí z ktoréhokoľvek štátu predstavujúceho kľúčový incomingový trh môže dôjsť k vážnym problémom, napr. počas poslednej zimy to bol výpadok poľskej klientely na našich horách. V spolupráci so susednými krajinami v rámci stredoeurópskeho priestoru treba preto vyvíjať iniciatívu aj na získavanie novej klientely najmä z Číny, USA, Izraela, Kanady, Japonska, Brazílie, Indie a Austrálie.
Financovanie
Dominantnú úlohu pri rozvoji infraštruktúry cestovného ruchu budú mať štrukturálne fondy EÚ, ktoré sa prednostne budú využívať na realizáciu veľkých investičných akcií. V súčasnosti už skončená Schéma na podporu rozvoja cestovného ruchu č. 6, ktorá má charakter "de minimis", bude aktualizovaná s tým, že táto bude zameraná predovšetkým na menšie akcie. Rozvojové fondy však vo všeobecnosti musia byť prístupné na všetkých úrovniach, nielen na úrovni centra. Na financovanie potrieb cestovného ruchu v regiónoch treba mobilizovať viaceré zdroje. Poplatky za využívanie prírodných liečivých zdrojov a príjmy z pokút musia byť minimálne 50 % príjmami miest a obcí, nielen štátneho rozpočtu. Zároveň je potrebné, aby sa už pri príprave zásahu fiškálnej decentralizácie uvažovalo o istou daňovej bonifikácii pre kúpeľné mestá a obce.