V súvislosti s rozšírením a prípravou finančného rámca Európskej únie na roky 2007 -- 2013 sa v únii intenzívnejšie diskutuje aj o potrebe reformy regionálnej politiky EÚ po roku 2006. Priority, ktoré bude v tejto oblasti sledovať Slovensko, obsahuje Návrh pozície Slovenskej republiky k budúcnosti regionálnej politiky EÚ po roku 2006, ktorý vláda schválila v januári tohto roku. O podobe budúcej regionálnej politiky EÚ sa bude tento rok za asistencie Európskej komisie diskutovať na úrovni vlád členských krajín. Dohoda by mala vzniknúť o rok, najneskôr však v roku 2006. Na ňu bude nadväzovať príprava nového legislatívneho rámca pre regionálnu politiku EÚ a príprava programových dokumentov na obdobie 2007-- 2013.
Práve regionálna politika by po rozšírení mala byť nástrojom stierania obrovských regionálnych rozdielov, čo v konečnom dôsledku zníži celkové zaostávanie Slovenska za vyspelými členskými štátmi EÚ. Tento cieľ možno dosiahnuť modernou, flexibilnou regionálnou politikou. Podľa názorov, ktoré prezentuje v strategických materiáloch ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, súčasná regionálna politika EÚ potrebuje reformu. Z rozpočtu EÚ ide na regionálnu politiku ročne približne tretina výdavkov. Členský štát EÚ môže prijať prostredníctvom štrukturálnych operácií maximálne 4 percentá HDP členského štátu ročne. Na financovanie štrukturálnych operácií ide v súčasnosti 0,45 % HDP EÚ. Základným cieľom regionálnej politiky únie by aj v budúcnosti mala byť snaha o zmierňovanie zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov, ktoré v súčasnosti spadajú pod Cieľ 1 (podľa nariadenia Rady ES č. 1260/1999). Slovensko navrhuje, aby na podporu rozvoja zaostávajúcich regiónov išlo toľko prostriedkov ako dosiaľ, teda aspoň 75 % prostriedkov štrukturálnych fondov. Meniť by sa nemali ani kritériá na určenie spôsobilosti regiónov na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov v rámci Cieľa 1. Slovensko navrhuje zachovať súčasné obmedzenie na úrovni 75 % HDP na obyvateľa (meraného v parite kúpnej sily ) pre regióny NUTS II. Pritom by členské štáty mali rozhodnúť o tom, aby túto podporu získavali zo zdrojov EÚ NUTS II regióny len tých členských krajín, ktorých HDP nedosahuje 100 % priemeru HDP rozšírenej Európy. Týmto riešením by sa znížila redistribúcia zdrojov medzi rozvinutejšími krajinami navzájom, pričom príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ pre regionálnu politiku by sa nemuseli zvyšovať.
Slovensko navrhuje, aby sa Ciele 2 a 3 spojili do jedného cieľa, ktorý by sa vzťahoval výlučne na podporu inovácií a zavádzanie informačných technológií. Slovensko podporuje interregionálnu spoluprácu INTERREG. Vyhodnotiť by sa mala efektívnosť iniciatív EQUAL, LEADER, URBAN. V Kohéznom fonde by sa mala zachovať proporcionalita medzi zdrojmi vymedzenými na projekty v oblasti životného prostredia a dopravy 50 : 50, členské štáty by však mali mať možnosť meniť tento pomer. Nemali by sa meniť podmienky na získanie príspevkov z Kohézneho fondu, teda HNP na obyvateľa nižší než 90 % priemeru EÚ. Zo zdrojov štrukturálnych operácií pre nové členské krajiny v období 2007 -- 2013 by aspoň jedna tretina mala byť z Kohézneho fondu a zvyšok zo štrukturálnych fondov. Zjednodušiť by sa mali pravidlá a postupy v rámci regionálnej politiky EÚ. Proces implementácie štrukturálnych fondov musí byť flexibilnejší a administratívne menej náročný a výraznejšie decentralizovaný, viac orientovaný na aktivizáciu vnútorných zdrojov regiónov. Za kľúčovú považuje Slovensko otázku jasného vymedzenia úloh a právomocí na jednotlivých úrovniach riadenia regionálnej politiky, ako i vzájomných vzťahov medzi EÚ, štátmi, regiónmi a obcami.
StoryEditor