Minulý rok v novembri si mnoho slovenských obcí a miest v rámci Phare Grantovej schémy miestneho a regionálneho rozvoja podalo žiadosť o financovanie tvorby Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR). Potreba PHSR je upravená zákonom č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a masové obstarávanie tohto dokumentu podnietila aj komunikačná politika zodpovedného ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, podľa ktorej obce bez PHSR či inej oficiálnej rozvojovej stratégie sa nebudú môcť kvalifikovať do súťaže o spolufinancovanie projektov zo štrukturálnych fondov EÚ.
Mohlo by sa zdať, že PHSR sú u nás akousi novinkou, ktorú si chce každý zadovážiť. Nie je to pravda. Už koncepcia štátnej regionálnej politiky, schválená vládou SR v roku 1997 a vychádzajúca z vtedy nového územnosprávneho členenia stanovovala, že na republikovej úrovni je potrebné spracovávať stratégiu regionálneho rozvoja a na ňu nadväzujúce podporné dokumenty. Na nižšej úrovni sa mali spracovávať koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajov a programy sociálneho a ekonomického rozvoja okresov. Návrh Stratégie regionálneho rozvoja v roku 1998 vypracoval bývalý Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR. Niektoré prvky tejto stratégie si na jeseň roku 1999 kreatívne osvojilo novozriadené Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR pri príprave Integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja SR, na základe ktorého mohla naša krajina čerpať prostriedky Phare 2000 po finančnej linke s názvom Ekonomická a sociálna súdržnosť (ECOSOC).
Odvtedy sa však reformou verejnej správy zmenila nielen kľúčová legislatíva, ale najmä územnosprávna organizácia krajiny. Začiatkom roku 2002 totiž začali fungovať regionálne samosprávy, ktoré prebrali dovtedy krajskú rozvojovú agendu a neskôr definitívne zanikli okresy. Spomínanú stratégiu regionálneho rozvoja, ktorá napokon ostala iba na papieri, nahradili Integrovaný plán (1999), Národný plán regionálneho rozvoja (2001) a Národný rozvojový plán (2003).
Napriek týmto zmenám však hlavná výzva pre tvorcov a realizátorov PHSR zostáva naďalej rovnaká: neexistuje tu totiž žiadny špecifický právny predpis, ktorý by presne stanovoval účel takéhoto dokumentu, jeho obsah a štruktúru, postup spracovania, schvaľovacie procedúry, nadväznosť na ostatné dokumenty týkajúce sa rozvoja územia (najmä územný plán) atď. Z právneho hľadiska je teda PHSR viac-menej živým, verejne prístupným, indikatívnym a koordinačným dokumentom, ktorý nemá charakter všeobecne záväzného predpisu.
Čo je PHSR?
Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja len veľmi stručne definuje v § 9 PHSR samosprávneho kraja ako "strednodobý programový dokument, ktorý obsahuje najmä
a. analýzu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja na území samosprávneho kraja, hlavné smery jeho vývoja a určenie jeho cieľov a prvoradých potrieb,
b. určenie okresov a obcí, ktorých rozvoj je potrebné podporovať vzhľadom na potrebu rovnováhy v rozvoji samosprávneho kraja,
c. úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelávaní, v kultúre a v ďalších oblastiach podľa § 3 ods. 2 (okrem vymenovaných zákon uvádza rozvoj ľudských zdrojov, výskumu a vývoja, medzištátnej, cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce, cestovného ruchu, občianskej vybavenosti a efektívne využívanie prírodných zdrojov regiónu -- pozn. autora)
d. návrh finančného a administratívneho zabezpečenia."
PHSR samosprávneho kraja je v súlade s Národným rozvojovým plánom (NRP) a s podkladom na vypracovanie príslušného regionálneho operačného programu (ROP). Podkladom na vypracovanie PHSR samosprávneho kraja sú aj PHSR obcí na jeho území, ktoré sú podľa § 10 toho istého zákona taktiež strednodobými programovými dokumentmi a obsahujú, podobne ako je to na úrovni samosprávneho kraja, časti a), c) a d) s výnimkou b).
Načo je PHSR?
Tvorba regionálnych stratégií, plánov a programov je dnes jedným zo základných nástrojov regionálnej politiky, ktorý sa systematicky uplatňuje vo všetkých krajinách Európskej únie. Regionálne programovanie je totiž veľmi účinným nástrojom pri identifikácii predností a slabín jednotlivých cieľových regiónov a tiež pri koordinácii ich účasti na podpore národného rozvoja. Jeho výsledkom je jasný plán, dlhodobo stabilná perspektíva a vyššia angažovanosť rôznych úrovní verejnej správy, súkromného sektora a občianskej spoločnosti.
PHSR SK vo svojej výslednej podobe predstavuje vnútorne konzistentný názor na možnosti a predpoklady rozvoja kraja, jeho častí (mikroregiónov a rozvojových centier) a najvýznamnejších obcí. V tomto zmysle chápeme existenciu programu ako jednu zo základných podmienok reálneho riadenia vlastných a vonkajších zdrojov rozvoja územia regiónu.
PHSR SK svojím obsahom poskytuje rámcové predstavy obciam o hlavných smeroch rozvoja kraja a jeho častí. Tým vytvára i reálnejší priestor pre ich vlastné zámery a projekty tvoriace obsah PHSR obce. Špecifikácia rozvojových potrieb a možností kraja ako celku môže byť aj vhodným stimulom na účelové združovanie obcí (napr. do mikroregiónov) s cieľom riešiť problémy a úlohy nadmiestneho významu.
Program je účelným zdrojom informácií pre miestnu podnikateľskú sféru z hľadiska formovania jej podnikateľskej stratégie. Je súčasne užitočným podkladom pre záujemcov z tuzemska i zahraničia o investovaní na území daného regiónu a samotná existencia dlhodobejšej rozvojovej stratégie je chápaná zo strany investorov ako priaznivý lokalizačný faktor. Význam PHSR bude rásť aj v súvislosti s novými formami regionálneho manažmentu a marketingu a v tomto zmysle bude využiteľný najmä pre aktivity miestnych a regionálnych rozvojových agentúr a programových manažérov.
Medzi základné funkcie PHSR patrí:
˙ definícia spoločných záujmov regiónu, jeho súčastí, obyvateľov a podnikov,
˙ konkretizácia základných predpokladov (najmä finančných a inštitucionálnych) realizácie spoločných záujmov,
˙ optimalizácia územno-technických a sociálno-ekonomických podmienok na rozvoj osídlenia a podnikania,
˙ koordinácia verejných investícií a bežných verejných výdavkov z hľadiska územného a funkčného vo vzťahu k zámerom a potrebám súkromného sektoru,
˙ posilnenie vedomia spolupatričnosti k regiónu a zodpovednosti za jeho rozvoj u miestnych obyvateľov a podnikateľov.
PHSR by mal súčasne slúžiť ako strategický dokument pre následnú tvorbu:
˙ programov čiastkových mikroregiónov (či inak účelovo vymedzených územných celkov), jednotlivých miest a obcí,
˙ koncepcií rozvoja čiastkových funkčných systémov (napr. infraštruktúry, bývania, životného prostredia),
˙ územných plánov sídelných útvarov (príp. vyšších územných celkov, VÚC) a taktiež
˙ územno-plánovacích podkladov.
Súčasný stav príprav PHSR
Regionálny PHSR majú dnes vypracovaný a schválený všetky samosprávne kraje okrem bratislavského, ktorému však nechýba vlastná stratégia rozvoja. Tie mestá a obce, ktoré svoj PHSR zatiaľ nemajú, spoliehajú sa na vonkajšie zdroje financovania jeho prípravy. Príslušný zákon o podpore regionálneho rozvoja v § 9 totiž ustanovuje, že "štát poskytuje samosprávnym krajom finančné prostriedky na výdavky súvisiace s vypracovaním programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja a programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obcí." Dodržať toto zákonné ustanovenie a (spolu)financovať tvorbu PHSR pre takmer 3 000 obcí Slovenska je naozaj veľmi silným záväzkom. Pri takom počte potenciálnych žiadateľov kompetentné ministerstvo stavilo na finančnú pomoc z dobiehajúcich predvstupových fondov. Žiaľ, tvrdý princíp prirodzeného výberu, ktorý by cestou otvorenej súťaže umožnil artikulovať rozvojové zámery tých najaktívnejších obcí, však pri možnosti 100-percentného spolufinancovania z grantovej schémy výrazne zmäkol a nie je jasné, podľa akého kľúča budú hodnotitelia vyberať z toľkého množstva, často navlas podobných, projektových žiadostí o peniaze na prípravu PHSR(?)
Na druhej strane ihriska pre predkladateľov úspešných projektov na vypracovanie PHSR bude tou skutočnou výzvou samotná tvorba týchto dôležitých strategických plánov. Praktických skúseností i moderných "plánovačov", ktorí dokážu získať aktívnu účasť i širšiu podporu miestnych občanov a podnikateľov, je zatiaľ na Slovensku málo.