Minulotýždňová schôdzka európskych hláv štátov a predsedov vlád (Európsky summit) priniesla rozhodnutie, na základe ktorého sa vytvorí akési moratórium ďalších snáh o záchranu Lisabonskej zmluvy po jesenné obdobie (ďalšiu schôdzku Európskej rady). Zároveň sa lídri kontinentu nevedeli zhodnúť na spôsobe zmiernenia obáv európskych voličov voči rastu cien (predovšetkým energetických a potravinových) komodít.
Dvojdňová schôdzka priniesla hlasnú kritiku francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho voči vyjednávacej stratégií člena Európskej komisie Petera Mandelsona. Ten zastáva pozíciu de facto hlavného vyjednávača za EU voči Svetovej obchodnej organizácií (WTO) v Dožskom (resp. Katarskom) kole rokovaní o liberalizácií svetového obchodu. Prezident Sarkozy mieni, že vyjednávacia pozícia komisie vo veci možnej redukcií taríf mala priamy dopad na postoj farmárov, a tým napomohla zamietavému postoju väčšiny hlasujúcich Írov.
Sarkozyho kritika si však pomerne rýchlo našla oponentov v osobe predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa a britského ministerského predsedu Gordona Browna. Obdobne dopadla iniciatíva hlavy Elyzejského paláca ohľadom možnosti redukcie dane z pridanej hodnoty pre pohonné hmoty, ktorá sa nakoniec pretavila „len“ v žiadosť lídrov o vypracovanie štúdia (dopadov a príčin rastu cien) Európskou komisiou. „Nemecký skepticizmus je známy“ reagovala kancelárka Angela Merkelová na návrh Sarkozyho.
Hlavným definičným pojmom, ktorý sa pravdepodobne naviaže na minulotýždňový summit bude prívlastok „krízový“. Snaha definovať cestu vedúcu z írskej slepej uličky sa skončila po hodinách vyjednávania konsenzom, smerujúcim k pokračovaniu ratifikačného procesu, rátajúc s možnými komplikáciami. Takou je napríklad schvaľovací proces Lisabonskej zmluvy v Českej republike, kde je možnosť zlučiteľnosti zmluvy s domácim právom preskúmavaná Ústavným súdom ČR. Reformná zmluva únie (známa podľa miesta ratifikácie, ako Lisabonská zmluva) bola zatiaľ ratifikovaná v 19 z 27 krajín únijného bloku, k tomu aby vstúpila v platnosť je však nevyhnutný súhlas všetkých členských štátov.
Slová chváli si však vypočul britský premiér Gordon Brown, ktorý „takmer“ splnil záväzok ratifikácie reformnej zmluvy, keďže tá prešla minulú stredu aj hornou komorou Britského parlamentu. Čaká sa len na podpis hlavy monarchie, respektíve na rozhodnutie Vyššieho londýnskeho súdu, kde bol ratifikačný proces napadnutý pre absenciu všeľudového hlasovania.
Lisabonská zmluva by mala byť následne znovu prerokovaná v októbri, kedy by sa mala Európska rada zhodnúť aj na ďalšom postupe. Táto stratégia pramení z presvedčenia európskeho bloku, že nový írsky premiér Brian Cowen bude schopný (do daného dátumu) vyrukovať s cestovnou mapou, ktorá by znamenala konceptuálny základ pre pokračovanie procesu. Napriek tomu, že Cowen nevylúčil možnosť konania druhého referenda, sám dodal, že „teraz je jednoducho ešte príliš predčasné vedieť ako ďalej “. Ak však bude Cowen naďalej nepoddajný, možnosť rozdelenia EÚ zosobnená v tlaku Francúzska a Nemecka je pravdepodobným scenárom budúcnosti. Keďže tak Francúzsko ako Nemecko, už v predstihu vyjadrili neochotu podpory vo veci možnosti ďalšieho rozšírenia EÚ bez ratifikácie zmluvy.
Írske rozhodnutie vyprovokovalo hlasitú odozvu v mnohých kruhoch v rámci EÚ, najhlasnejšie však zaznela z tých Francúzskych, kde bola Komisia kritizovaná pre neschopnosť účinne reagovať na realitu v prostredí rastúcich cien potravín a ropy. Sarkozy odmietol úvahy o plnej vine predsedu Barrosa a upozornil na to, že za írskym „nie“ sa skrýva debata o eutanázii, interrupciách, daňová politika, politika EÚ voči WTO, či poľnohospodárska politika. „Pre niečo také nemôžete viniť Barrosa, zaostrite na niekoho iného, napríklad na Mandelsona“ dodal Sarkozy.
„Kvôli podvýžive zomiera jedno dieťa každých 30 sekúnd a my ideme vyjednávať s WTO 20 percentné zníženie európskej poľnohospodárskej produkcie. Úprimne, je len jedna osoba presvedčená o správnosti tohto postupu. Tou osobou je komisár Mandelson“ pokračoval prezident Sarkozy. Komisár a člen britskej stany Labouristov Peter Mandelson na oplátku kontroval výrokom, že „pozícia Francúzska reflektuje výhradne ich národné záujmy“, následne dodal, že „malo by nám byť jasné, že prezident Sarkozy bol požiadaný, aby kritizoval komisiu cez predsedu Barrosa, ale on si, v duchu taktnosti a diplomacie, zvolil kritiku mojej osoby. Moje ramená sú však dosť široké a pokožka dostatočne hrubá na to aby som túto kritiku vystál“.
Komisia vedená Portugalčanom Barrosom čelí aj kritike prichádzajúcej z úst nedávno znovu ustanoveného talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, ktorý „pokarhal“ Komisiu za jej kritiku voči vládam jednotlivých členských štátov. Prezident Európskej komisie Barroso následne prehlásil, že Komisia je z titulu svojej existencie a zriadenia „nezávislá“ inštitúcia. „Nepotrebujeme súhlas vlád členských štátov na to, aby sme vyslovovali názory,“ argumentoval. Istou nádejou pre Komisiu môže byť výsledok prieskumu verejnej mienky Írov, uskutočnený tesne po referende samotnom, ktorý zistil, že najčastejším (22% opýtaných) argumentačným základom postoja voličov - odporcov bola neinformovanosť a nevedomosť v problematike reformnej zmluvy a nie ideologický odpor voči zmluve samotnej.
Finálne komuniké vydané po skončení summitu, hrozí možnosťou sprísnenia sankcií voči režimu prezidenta Zimbabwe Roberta Mugabeho, v prípade opakovania násilných prejavov počas volebného procesu. Možnosť sprísnenia sankcií hrozí aj sudánskej vláde za ich pokračujúcu neochotu vydať Medzinárodnému trestnému tribunálu v holandskom Haagu obžalovaných zodpovedných z vojnových zločinov v západosudánskom regióne Darfúr.
Lídri sa takisto dohodli na formálnom stiahnutí sankcií (zákaz vstupu oficiálnych predstaviteľov na pôdu EU) voči kubánskému režimu Raula Castra, ktoré boli uvalené v roku 2003, následne však boli postavené mimo rámec účinnosti v roku 2005. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu, bol prijatý záväzok lídrov prehodnotiť jeho opodstatnenosť v intervale jedného roka, a to na základe miery pokroku v oblasti dodržiavaní ľudských práv na „ostrove slobody“ a to s otvorenou možnosťou obnovenia sankčných podmienok v prípade nulového pozitívneho posunu.
Stephen Castle – autor pracuje v periodiku The International Herald Tribune
The International Herald Tribune
© 2008 I.H.T./iht.com
The NYT Syndicate
preložil: Tomáš A. Nagy