Vláda Georga W. Busha bude adekvátne zhodnotená až z historickej perspektívy, vyplýva z článku Rudolfa Taschnera vo štvrtkovom vydaní rakúskeho Die Presse. Tento populárny vedec a politický komentátor tvrdí, že o pár rokov môže byť súčasná hlava Spojených Štátov vnímaná úplne inak, ako by sa teraz dalo očakávať. Faktom je, že po ôsmich rokoch v Bielom dome sa prezident neteší veľkej popularite; podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky viac ako dve tretiny Američanov odmieta Bushovu administratívu. Mnohí z amerických komentátorov preto predpovedajú dosluhujúcemu prezidentovi budúcnosť v sieni neslávnej slávy.
Taschner však vidí osud Busha exprezidenta inak. Tvrdí, že, ako ukázala historická skúsenosť, s odstupom času sa sympatie k prezidentovi môžu radikálne zmeniť. Ako príklad uvádza notoricky obľúbeného John F. Kennedyho, ktorý sa v rebríčku úspešnosti amerických prezidentov od Washingtona po Clintona podľa Arthura Schlesingera z roku 1996 ocitol na osemnástom mieste, teda presne nad hranicou priemeru. Naproti tomu Harry Truman, ktorého vláda bola na jej konci, v dôsledku nepopulárnych rozhodnutí v oblasti zahraničnej politiky hodnotená podobne ako Bushova, sa v rovnakom rebríčku ocitol na ôsmom mieste. V podobnom hodnotení zostavenom Wall Street Journal a Fedrálnou spoločnosťou v roku 2005 bol JFK patnásty, zatiaľ čo Trumana experti umiestnili na siedme miesto.
Tieto štúdie zostavované reprezentatívnou vzorkou amerických historikov, politológov a sociológov, sú v Spojených Štátoch publikované v priemere každé tri roky a z ich sumáru možno pochopiteľne odpozorovať všeobecné fenomény. Ako uvádza Taschner, zoznam piatich najúspešnejších amerických prezidentov všetkých dôb (Lincoln, Washington, F.D. Roosevelt, Jefferson a Theodore Roosevelt) naznačuje, že najväčšieho uznania sa dostáva tým hlavám štátu, ktoré autoritatívne vedú krajinu v krízovom období a ktorí majú odvahu urobiť radikálne rozhodnutia navzdory populárnemu odporu.
Takýmto príkladom par excellence je prezident Woodrow Wilson, ktorého nekompromisné rozhodnutie (dokonca v rozpore s jeho volebnými sľubmi) vtiahnuť Ameriku do prvej svetovej vojny by sa z hľadiska popularity mohlo prirovnať k Bushovej intervencii v Iraku v roku 2003; napriek tomu sa Wilson v rebríčkoch úspešnosti štandardne pohybuje medzi šiestym a jedenástym miestom.
Taschner preto dosluhujúcemu americkému prezidentovi predpovedá priaznivú exprezidentskú budúcnosť. Je presvedčený, že napriek všetkej súčasnej kritike, ktorá sa na adresu Bieleho domu valí, Bush ako hlava štátu obstál v krízových situáciách a hrozba straty popularity nikdy nestála v ceste jeho záujmu brániť krajinu. To ale, myslí si Taschner, ocenia až budúce generácie.