Slovenská mena a jej perspektíva po vstupe do EÚ

Slovensko by malo prejsť cestu postupného začlenenia ku krajinám Európy štandardným spôsobom, čiže postupne po vstupe do EÚ zotrvať nevyhnutné dva roky v kurzovom mechanizme ERM 2 a po splnení maastrichtských kritérií vstúpiť do EMÚ. Rýchly variant vstupu, t. j. do dvoch, respektíve troch rokov po vstupe našej krajiny do EÚ, preferuje Národná banka Slovenska (NBS). Podobný postoj už jasne zaujalo Poľsko a Maďarsko. Je však otázne, ako sa bude vyvíjať pozitívny efekt, ktorý by pri takomto postupe pre Slovensko vyplynul. Podľa NBS možno predpokladať, že pozitívne efekty sa budú vyvíjať geometrickým rastom. Zánikom kurzového rizika oproti euru sa zmení dvojité kurzové riziko a ostane len riziko oproti americkej mene. Okrem toho zaniknú náklady na konverziu mien v rámci členských štátov eurozóny, čím sa zvýši stabilita menového prostredia, čo bude mať následne pozitívny vplyv na prílev priamych zahraničných investícií, ako aj na celú transformáciu ekonomiky. Jednou z výhod sa stane kontrolný mechanizmus v rámci eurozóny, zabezpečenie disciplíny verejného sektora a zvýšenie kvality podnikateľského prostredia.

Rýchly alebo pomalý vstup?
Nízka výkonnosť slovenskej ekonomiky dosahuje len približne polovicu priemeru evidovaného v EÚ, meraného prostredníctvom HDP na obyvateľa prepočítaného cez paritu kúpnej sily, čo môže značne komplikovať rýchly vstup do EMÚ. Podobne bude tento vstup komplikovať aj absencia úplnej liberalizácie cien, ktorá bude mať za následok nárast cenových hladín. Vývoj ceny práce na Slovensku sa rýchlejšie približuje k európskym pomerom, čím sa komplikuje naša konkurenčná schopnosť z hľadiska exportu, čo sa javí tiež ako nevýhoda rýchleho variantu.
Výhody a nevýhody oboch variantov vstupom SR do EMÚ možno zhrnúť takto:
Rýchly variant vstupom SR do EMÚ:
I. Výhody
1. zánik dvojitého kurzového rizika
2. zánik nákladov na konverziu mien v rámci štátov eurozóny
3. zvýšenie stability menového prostredia
4. kontrolný mechanizmus v rámci eurozóny
II. Nevýhody
1. nízka výkonnosť slovenskej ekonomiky
2. regulované ceny
3. rýchlejšie približovanie cien výrobných faktorov k európskym pomerom

Pomalý variant vstupu SR do EMÚ
I. Výhody
1. nezávislá menová politika NBS
2. dlhší čas na priblíženie výkonnosti slovenskej ekonomiky k štandardom EÚ

II. Nevýhody
1. zachovanie dvojitého kurzového rizika oproti USD aj EUR
2. náklady na konverziu mien na dlhšie časové obdobie
3. významnejšie vplyvy politických cyklov

Najskôr o dva roky
Teoreticky je vstup SR do EMÚ možný najskôr dva roky po vstupe do EÚ. Dĺžka tohto obdobia je daná maastrichtským kritériom výmenného kurzu zahŕňajúcim participáciu meny v Exchange Rate Mechanism (ERM), v súčasnosti ERM II, a jej udržanie v rámci stanoveného pásma minimálne dva roky pred hodnotením krajiny na vstup do EMÚ.
Slovenská republika pravdepodobne ešte ani po vstupe do EÚ nebude spĺňať kritériá na vstup do EMÚ a bude jej poskytnutá výnimka (derogácia) na prijatie eura. Tento status je garantovaný prístupovou zmluvou. Konvergenčné správy, na základe ktorých Európska rada môže rozhodnúť, či daná krajina spĺňa podmienky na vstup do EMÚ, Európska komisia a Európska centrálna banka vypracúvajú raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu s derogáciou. Kandidátske krajiny by sa nemali snažiť predčasne splniť konvergenčné kritériá, priorita by mal byť vo všeobecnom posilňovaní ekonomických štruktúr, mali by sa koncentrovať hlavne na pokračovanie štrukturálnych a ekonomických reforiem a posilňovanie konkurencieschopnosti trhových ekonomík. Nie je jednoznačné, či je správne zameriavať sa na rýchly vstup do eurozóny. Kandidátske krajiny by sa nemali snažiť predčasne splniť konvergenčné kritériá bez ohľadu na výhody, resp. nevýhody plynúce z tohto procesu.

Máme malú otvorenú ekonomiku
Slovenská republika je na rozdiel do EÚ, resp. EMÚ, malá otvorená ekonomika, ktorej podiel exportu a importu na HDP sa zvýšil od roku 1993 z cca 122 percent na cca 150 percent. Rozdiel je zrejmý aj z podielov vzájomnejšej obchodnej výmeny medzi regiónmi EÚ, resp. EMÚ a Slovenskom. Krajiny EÚ, resp. EMÚ, sa na celkovom exporte Slovenska podieľajú cca 60 percentami, no podiel Slovenska na exporte EÚ, resp. EMÚ, tvorí iba 0,3 percenta. Rovnako to platí aj pre import. Za týchto okolností by sa prípadná náhla kríza v regióne mohla stať veľkým šokom pre slovenskú ekonomiku. Problém by mohol nastať s likviditou a s finančným odlevom (tzv. emerging markets), ako aj so znížením slovenského exportu. Ak by sa Slovenská republika stala členom EMÚ, týmto členstvom by sa stala averzná voči riziku šokov v rámci EÚ, resp. EMÚ. Pre krajiny, ktoré sú vystavené symetrickým šokom, alebo ktoré majú mechanizmus absorpcie asymetrických šokov, je optimálne prijať jednotnú menu.

Výhody a nevýhody menovej integrácie
Analyzovať výhody a nevýhody menovej integrácie v rámci EMÚ možno pomocou teórie optimálnej menovej oblasti (Optimum Currency Area - OCA). Táto teória rozoberá nasledujúce kritériá:
1. stupeň otvorenosti ekonomiky
2. podobnosť šokov a hospodárskych cyklov
3. diverzifikáciu produktov
4. medzinárodný faktor mobility ako alternatívny prostriedok reformných politík
5. fiškálne transfery
Z hľadiska takýchto kritérií je zrejmé, že čím sú silnejšie väzby medzi krajinami menovej oblasti, tým viac budú krajiny z účasti v OCA profitovať. Tesnejšie obchodné vzťahy majú za následok konvergenciu hospodárskych cyklov, ktorá vytvára predpoklady na integráciu a vytvorenie menovej oblasti. Toto však možno vyvrátiť protinázorom založeným na tom, že čím vyšší stupeň integrácie obchod dosahuje, tým viac sa krajiny začínajú špecializovať.
V ideálnom prípade by krajiny menovej únie mali obchodovať iba medzi sebou a s rovnakou intenzitou s tretími krajinami. Ak sa orientácia zahraničného obchodu výrazne odlišuje, je možné očakávať, že uvedené krajiny môžu byť zasiahnuté rôznymi šokmi v rozdielnom čase.

Fiškálne kritériá
Slovensko by malo okrem štrukturálnej konvergencie splniť kritériá aj nominálnej konvergencie, tzv. maastrichtské kritériá. Vo fiškálnej oblasti SR pravdepodobne v roku 2003 nesplní kritérium podielu fiškálneho deficitu na HDP. Táto hodnota však nezahŕňa náklady na reštrukturalizáciu bankového a podnikového sektora. V prípade zahrnutia týchto nákladov by bol podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP vyšší približne o jeden percentuálny bod. Ďalšie fiškálne kritérium podielu vládneho dlhu na HDP (60 percent) Slovenská republika spĺňa. Ak by v ňom bola zahrnutá hodnota cca 105 mld. Sk emitovaných dlhopisov na reštrukturalizáciu bánk, predstavovalo by to 44 percent.
Slovenská republika zatiaľ nespĺňa kritérium dlhodobých úrokových sadzieb (na 10-ročné vládne dlhopisy). Keďže SR prvýkrát emitovala 10-ročné vládne dlhopisy až v roku 2000, je preto problematické vyhodnocovať toto kritérium. Toto kritérium je možné hypoteticky spĺňať v horizonte 5 rokov.
Kritérium výmenného kurzu nie je možné vyhodnotiť, keďže je podmienené účasťou meny v ERM II a jej udržaním v rámci stanoveného pásma v období dvoch rokov. Od januára 1999 sa výmenný kurz SKK/EUR poskytoval v pásme 15 percent, takže slovenská koruna by uvedené kritérium viac-menej bezproblémovo spĺňala.

Inflácia
Inflácia patrí ku kritériám, ktoré Slovenská republika zatiaľ nespĺňa. V roku 2005 by mala priemerná inflácie podľa odhadov NBS dosiahnuť 4,6 percenta, takže je pravdepodobné, že SR v tomto období nebude plniť inflačné kritérium. Takáto hodnota podľa predpokladov zahŕňa efekt deregulácií. Nebolo by vhodné plniť kritériá inflácie za cenu odkladania niektorých deregulácií administratívne riadených cien. Väčšina cien by mala byť deregulovaná už pred vstupom do EMÚ. Po vstupe do EMÚ by mohli mať takéto zákazy proinflačný charakter. Prípadné spomalenie hospodárskeho rastu v eurozóne a následné znižovanie úrokových sadzieb ECB by v takomto prípade mieru inflácie v SR ešte zrýchlilo.
Konvergencia cenovej hladiny sa preto javí najvhodnejšia pred vstupom do EMÚ, keď SR ako potenciálny člen EÚ môže očakávať pokračovanie prílevu priamych zahraničných investícií. Rast cenovej hladiny a jej približovanie k priemeru EÚ by sa teda realizovali pri súčasnom dynamickom raste produktivity práce a celkovej výkonnosti hospodárstva, čo by do značnej miery eliminovalo dosah vyššej inflácie na konkurencieschopnosť našej ekonomiky.
Z hľadiska zapojenia SR do menovej únie vzniká aj otázka potreby reálnej konvergencie. SR dosahuje približne 50 percent úrovne európskeho priemeru ukazovateľa HDP na obyvateľa meraného cez paritu kúpnej sily.
Začlenenie SR do EMÚ by malo viesť ku konsolidácii fiškálneho rozpočtu, ktorá by mala byť udržiavaná aj po samotnom vstupe do EMÚ. Súčasne by prijatie eura viedlo k poklesu úrokových sadzieb s pozitívnym dosahom na hospodársky rast a fiškálnu pozíciu, k ďalším pozitívam by malo patriť zníženie transakčných nákladov, eliminácia kurzovej volatility a zníženie miery inflácie.

Eurizácia ekonomiky
Jednou z neštandardných stratégií z hľadiska kurzového režimu na ceste kandidátskych krajín do EMÚ je jednostranné zavedenie eura, čiže eurizácia ekonomiky. Na prvý pohľad sa myšlienka skoršieho zavedenia eura pre krajiny strednej a východnej Európy javí ako možné skrátenie menovej integrácie do eurozóny. Na druhej strane Európska únia deklarovala, že jednostranné zavedenie eura nepredstavuje schodnú cestu pre menovú integráciu kandidátskych krajín. Postoj EÚ pri zavádzaní eura v systéme ERM II a nakoniec vstup do eurozóny je možný podľa zmluvy o ES len po splnení maastrichtských kritérií a absolvovaní konvergenčnej examinácie. Na podnet Európskej komisie sa k tejto problematike v novembri 2000 vyjadril aj ECOFIN (Zoskupenie ministrov financií krajín EÚ a kandidátskych krajín) v tom zmysle, že jednostranné zavedenie eura by bolo v rozpore s podstatou EMÚ definovanou v Zmluve o ES, ktorá vyžaduje pred zavedením eura konvergenčný proces. V dôsledku toho by eurizácia nemala predstavovať spôsob, ako sa vyhnúť etapám definovaným v Zmluve o ES. Rovnako Európska centrálna banka a národné centrálne banky eurozóny podporili uvedené stanovisko.

Atraktivita kandidátov
Podľa zástancov jednostranného zavedenia eura sa kandidátske krajiny s úspešnými trhovo orientovanými reformami a s perspektívou vstupu do EÚ stávajú atraktívnymi pre zahraničných investorov, čo môže vyvolávať výraznejší prílev kapitálu s následným tlakom na zhodnocovanie nominálneho kurzu. V dôsledku toho silná apreciácia reálneho výmenného kurzu zhoršuje konkurencieschopnosť domácich podnikov a vedie k vyššiemu deficitu na bežnom účte. Kandidátske krajiny sa tak stávajú veľmi citlivé na zmenu kapitálových pohybov a následne menové krízy. Podľa podporovateľov eurizácie menová a fiškálna politika nemôžu takému vývoju zabrániť. Menová politika môže zvýšením úrokových sadzieb spôsobiť ďalšie zhodnotenie nominálneho výmenného kurzu a prehĺbenie deficitu bežného účtu, znížením úrokových sadzieb zase môže podporiť infláciu. Podobne fiškálna politika sa môže prejaviť ako neefektívna, keďže sprísnenie rozpočtovej pozície s cieľom eliminácie vonkajšej nestability môže opätovne zatraktívniť krajinu a následne zvýšiť prílev kapitálu. Na druhej strane expanzívna fiškálna politika stimuluje domáci dopyt a následne zhoršuje bežný účet a zvyšuje predpoklady odlevu kapitálu so všetkými negatívnymi dôsledkami. Prípadné zavedenie reštrikcií na kapitálové pohyby nie je možné, keďže voľný pohyb kapitálu je jednou z hlavných požiadaviek vstupu do EÚ. Súčasne zvedenie takýchto reštrikcií neumožňujú ani záväzky SR z hľadiska nášho členstva v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Dynamickejší rast
Ďalším významným argumentom pre eurizáciu je, že kandidátske krajiny budú zaznamenávať dynamickejší hospodársky rast ťahaný rastom produktivity, v dôsledku čoho môže byť pre ne náročnejšie znížiť infláciu na úroveň požadovanú pre vstup do EMÚ. Udržanie nižšej miery inflácie by si preto vyžadovalo výraznejšiu apreciáciu nominálneho výmenného kurzu, čo by si znížilo konkurencieschopnosť týchto krajín. Eurizácia by tak pomohla vyhnúť sa spomínanému vývoju.
Napriek tomu, že o problematike jednostranného zavedenia eura sa v posledných dvoch rokoch vedú rozsiahle úvahy, ekonomické implikácie tejto teórie zatiaľ neboli podložené. Je preto potrebné vniesť realistický obraz o ekonomických dosahoch eurizácie a vyhodnotiť výhody a nevýhody smerovania k takejto politike. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že výhody a nevýhody nemôžu byť vzájomne kompenzované, keďže majú makro- i mikroekonomický charakter, súčasne sú krátko- a dlhodobé. Navyše sú vzájomne previazané a dajú sa len čiastočne kvantifikovať.
Do úvahy treba tiež brať technickú podmienku jednostranného zavedenia eura, ktorou je skutočnosť, že oficiálne devízové rezervy musia pokrývať menovú bázu (emitované obeživo a rezervy komerčných bánk v centrálnej banke), ktoré by museli byť v prípade jednostranného zavedenia eura vymenené za euro. V prípade Slovenska devízové rezervy NBS ku koncu apríla 2002 predstavovali 4 845,9 mld. USD, čo by približne krylo dvojnásobok menovej bázy.

Potenciálne výhody
Medzi hlavné výhody eurizácie patria nižšie úrokové sadzby, vyššia menová stabilita v podobe nízkej inflácie a redukcia transakčných nákladov a volatility výmenného kurzu. Spomenuté pozitíva by mali následne vplývať na zahraničný obchod a pomôcť štrukturálnym reformám.
1 - pokles úrokových sadzieb
Vo všeobecnosti sa riziková prémia (risk premium) domácich sadzieb skladá z kurzového rizika (currency risk) a rizika z nesplatenia (default risk). Eurizáciou by sa kurzové riziko znížilo na nulu, a tým by sa výrazne znížila celková riziková prémia. Zníženie úrokových sadzieb by malo následne pozitívny efekt na fiškálnu pozíciu a ekonomickú výkonnosť Slovenska.
2 - pokles transakčných nákladov a eliminácia kurzovej volatility
Ďalšou očakávanou výhodou jednostranného zavedenia eura je eliminácia kurzovej volatility a pokles transakčných nákladov, čo môže vytvoriť vhodné podmienky na rast medzinárodného obchodu a následne rast ekonomiky
3 - zníženie miery inflácie
V istom zmysle môžeme eurizáciu považovať za protiinflačnú stratégiu. Zavedením eura by sa eliminovali domáce komponenty peňažnej zásoby. Súčasne by sa výraznejšie spomalil rast peňažnej zásoby, i keď miera menovej expanzie by naďalej zostala nad priemerom eurozóny v dôsledku prílevu kapitálu vyplývajúceho z prístupového procesu. Uvedené zníženie tempa rastu menovej zásoby by malo mať za následok nižšiu mieru inflácie. Ak je ekonomika zvyknutá na istú úroveň inflácie, pokles reálnej peňažnej zásoby môže mať dočasný negatívny efekt na hospodársky rast a zamestnanosť. Na druhej strane väčšia menová stabilita by mala zlepšiť domáce ekonomické podmienky, a tým zatraktívniť krajinu pre zahraničných investorov.
V prípade Slovenska je otázna aplikácia tohto teoretického prístupu, keďže funkcia dopytu po peniazoch charakterizujúca vzťah medzi infláciou a peňažnou zásobou je pomerne nestabilná a vnáša tak nejednoznačnosť do tohto tvrdenia.
4 - pozitívny vplyv na makroekonomickú disciplínu a štrukturálne reformy
Jednostranné zavedenie eura v tranzitívnych krajinách by mohlo mať pozitívny efekt na fiškálnu disciplínu a štrukturálne reformy. Samotný proces integrácie do EÚ však už predstavuje významný stimul pre inštitucionálne a štrukturálne reformy a rovnako pre makroekonomickú stabilitu, takže nie je isté, či zmena v kurzovom režime a predovšetkým eurizácia by mohli podporiť existujúce stimuly na reformy a zdravú makroekonomickú politiku.

Nevýhody
Nevýhodou jednostranného zavedenia eura sú priame a dodatočné náklady. Jedným z jasne kvantifikovateľných nákladov spojených so vzdaním sa domácej meny je strata príjmov z ražobného. Členské štáty EMÚ si podľa Zmluvy o ES delia príjmy z ražobného, čo by však nebolo možné v prípade jednostranného zavedenia eura. Náklady na zavedenie eura by jednak boli spojené so sťahovaním domácej meny z obehu a s jej výmenou za novozavedenú menu využitím devízových rezerv. Týmto spôsobom by mohla centrálna banka verejnosti vrátiť príjmy z ražobného vytvorené v minulosti. Uvedené straty by sme v prípade SR mohli aproximovať podielom menovej bázy na HDP.
Ďalšie straty z eurizácie by boli spojené so zánikom budúcich príjmov z ražobného, ktoré je definované ako existencia bezúročného pasíva, ktoré na jednej strane umožňuje zisky centrálnej banky z refinancovania (z aktívnych operácií), resp. znižuje stratu centrálnej banky zo sterilizácie (z pasívnych operácií). Pri použití priemernej menovej bázy a priemernej sterilizačnej sadzby táto hodnota predstavuje približne 1 percento HDP.
K celkovému obrazu treba brať do úvahy aj úročenie povinných minimálnych rezerv, ktoré musia komerčné banky držať v centrálnej banke, ďalej treba brať do úvahy náklady na produkciu peňazí, i keď sú vo všeobecnosti veľmi nízke. A nesmieme zabúdať ani na náklady na prevádzkovanie centrálnej banky, ktoré by po eurizácii nemali výrazne klesnúť.
Ďalšou z nevýhod jednostranného zavedenia eura je neexistencia funkcie veriteľa poslednej inštancie, čo by znamenalo, že banky nemôžu požiadať centrálnu banku o núdzový úver v prípade krízy bankového systému, čo môže spôsobiť problémy, ak bankový systém nie je dostatočne silný a zdravý. Rovnako nie je možné poskytnúť úver fondu na ochranu vkladov.

Náhradné spôsoby
Ak teda menové autority nemôžu plniť funkciu veriteľa poslednej inštancie, je možné nahradiť ich nasledujúcim spôsobom:
Domáci bankový systém bude vo vlastníctve zahraničných inštitúcií a pre pobočky zahraničnej banky nebude vo všeobecnosti podstatné, či je euro transakcia realizovaná v domácej ekonomike alebo v zahraničí. Ak má pobočka zahraničnej banky nedostatok zdrojov, jej materská banka jej môže poskytnúť dostatok zdrojov na financovanie. To znamená, že zahraničné banky môžu efektívne nahradiť úlohu veriteľa poslednej inštancie. Na druhej strane eliminácia funkcie centrálnej banky ako veriteľa poslednej inštancie môže poskytnúť zahraničným bankám konkurenčnú výhodu, keďže domáce banky sa stanú menej atraktívne, čo môže viesť k odlevu vkladov z domácich do zahraničných bánk. V prípade Slovenska vzrástol podiel zahraničných investorov na celkovom upísanom základnom imaní bánk a trvale poskytnutých finančných prostriedkoch. Pokračujúca privatizácia bánk, a teda pokračujúci trend zvyšovania podielu zahraničného kapitálu na majetku bánk, naznačuje, že by funkciu veriteľa poslednej inštancie centrálnej banky mohli nahradiť zahraničné finančné inštitúcie.
Ďalšou možnosťou riešenia tohto problému je vytvorenie špeciálneho fondu zo zostávajúcich devízových rezerv, ktorý sa môže použiť v prípade likvidných problémov individuálnych bánk alebo počas krízy.
Taktiež je možné zavedenie vysokej požiadavky na likviditu bánk, aby bola znížená ich zraniteľnosť na zmeny v likvidite alebo ziskovosti. Táto možnosť je však spojená s dodatočnými nákladmi finančných inštitúcií, ktoré môžu mať negatívny dosah na investície a hospodársky rast.

Dočasné náklady
Vo všeobecnosti je najdôležitejšie zvýšenie efektívnosti bankového sektora, zlepšenie bankového dohľadu a prispôsobenie regulácie medzinárodným štandardom, ktoré by však mali byť prijímané bez rozdielu na režim výmenného kurzu. Táto podmienka bola v prípade SR splnená schválením nového zákona o bankách.
Jednostranné zavedenia eura môže mať tlmiaci efekt na infláciu. V princípe ide o pozitívny efekt, nemali by sa však prehliadať dočasné náklady, ktoré môžu vzniknúť v oblasti hospodárskeho rastu a zamestnanosti.
V ekonomike s pretrvávajúcou vyššou mierou inflácie sú aj inflačné očakávania vyššie a vo väčšej miere zafixované v porovnaní s ekonomikou s nižšou infláciou. Rozsah týchto nákladov do výraznej miery závisí od toho, ako rýchlo dokážu ekonomické subjekty prispôsobiť svoje inflačné očakávania. Rýchlosť prispôsobenia závisí aj od toho, akú kredibilitu si získa nový systém devízového kurzu. Na druhej strane nie je pravdepodobné, že k zmene očakávaní ekonomických subjektov dôjde okamžite. Zníženie miery inflácie si bude vyžadovať určitý čas a aj keď eurizácia predstavuje spôsob jej zníženia, môže si vyžiadať určité náklady v podobe pribrzdenia ekonomického rastu, a tým aj reálnej kovergencie.

Zmiernenie problémov
Ďalšou z neštandardných stratégií z hľadiska kurzového režimu na ceste kandidátskych krajín do EMÚ je už v súčasnosti niektorými kandidátskymi krajinami využívaná stratégia currency board (CB). V súčasnosti sa CB začala používať ako potenciálny nástroj na zmiernenie problémov a zmien v ekonomike, akými sú napr. uľahčenie prechodu z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú, zastavenie hyperinflácie, opätovné zavedenie stabilného výmenného kurzu po kríze bankového sektora a vlády atď. Systém CB zahŕňa menovú autoritu, komerčné banky a iné finančné inštitúcie. Súčasne obsahuje systém pravidiel pre uvedené inštitúcie a vládu, ktoré súvisia s výmenným kurzom, konvertibilitou, vládnymi financiami, atď.
Systém CB je kombináciou piatich elementov:
1. Fixný výmenný kurz naviazaný na rezervnú menu - rezervná mena je konvertibilná zahraničná mena alebo komodita, ktorú menová autorita zvolila pre jej stabilitu.
2. Automatická konvertibilita - menová autorita udržiava plnú a neobmedzenú konvertibilitu bankoviek a mincí na rezervnú menu vo fixnom výmennom kurze.
3. Zákaz úverovania vlády centrálnou bankou, v CB systéme môže vláda financovať svoje výdavky len z daní a pôžičiek, a nie emitovaním peňazí a tým vytváraním inflácie.
4. Dlhodobý záväzok systému.
5. Rezervná mena nespadá do otvorenej devízovej pozície komerčných bánk.

Menová stabilita a nízka inflácia
Základným cieľom modernej CB je dosiahnutie menovej stability a nízkej inflácie. Na zabezpečenie tohto cieľa musia byť splnené tri podmienky: dostatočné krytie menovej bázy, dostatočne reštriktívna fiškálna politika, čo si vyžaduje širokú politickú podporu a dostatočne zdravý finančný systém.
Krajiny, ktorých menová politika je založená na modernej CB, nemajú vopred stanovenú stratégiu opustenia tohto režimu. CB je v istom zmysle vystavený vnútornému konfliktu: na dosiahnutie charakteristických výhod musí byť vnímaný ako dlhodobý systém, ale časom môžu vzniknúť okolnosti, z ktorých vyplynie využitie flexibilnejšej menovej politiky. Krajiny, ktoré uvažovali o zrušení CB systému, upustili od tohto zámeru predovšetkým v dôsledku obáv nevyužitia výhod tohto systému.
V súvislosti s CB treba preveriť jeho kompatibilitu s účasťou v ERM II. V tejto fáze pred vstupom do EMÚ krajiny zvažujú zavedenie centrálnej parity domácej meny oproti euru, ako aj obmedzujú výkyvy devízového kurzu v rámci pásma 15 percent od centrálnej parity. Účasť v EMR II môže napomôcť splnenie niekoľkých cieľov: uľahčiť nominálnu konvergenciu, umožniť otestovať kurzovú stabilitu, taktiež napomôcť krajinám vstup do eurozóny s devízovým kurzom na primeranej úrovni, ako aj pripraviť centrálne banky na pôsobenie v eurozóne.

Flexibilnejší režim
Niekoľko argumentov hovorí za možný prechod z CB na flexibilnejší režim v rámci ERM II. Jedným z argumentov je, že režim umožňujúci určitú kurzovú variabilitu by ukázal, či makroekonomická politika krajiny zvládne testovanie kurzovej stability. Takýto režim by tiež v princípe zabezpečil, že krajina nevstúpi do eurozóny s nevhodnou paritou. Ďalším argumentom je, že menová autorita získa skúsenosti s aktívnou menovou politikou pred samotným vstupom do EMÚ. Určitá flexibilita kurzu by mohla taktiež podporiť nominálnu konvergenciu. Prechod na flexibilnejší režim počas ERM II by mohol spôsobiť množstvo legálnych, inštitucionálnych a praktických problémov pre krajiny v súčasnosti operujúce s CB, keďže by museli byť pozmenené zákony a normy upravujúce CB. Na zavedenie a otestovanie nových nástrojov by boli potrebné investície, ktoré sa využívali pravdepodobne iba počas krátkeho prechodného obdobia na ERM II a euro, zvlášť ak by dočasný režim zahŕňal inflačné cielenie.
Možno konštatovať, že CB spĺňa kritériá ERM II. Bez nepredvídaných okolností by eventuálny priamy prechod na euro mohol byť najlepším riešením prístupových krajín, ktoré sú schopné udržať fungujúci systém CB po vstupe do EMÚ. Tento krok by zabránil tomu, aby ťažko získaná makroekonomická stabilita týchto krajín, ktorá je kľúčom nominálnej konvergencie, bola vystavená rizikám, a zároveň by pomohol poskytnúť disciplínu pri uskutočňovaní štrukturálnych reforiem podporujúcich rast potrebný na dosiahnutie reálnej konvergencie.

Nevhodné stratégie
Po analýze jednotlivých efektov eurizácie, ako aj zohľadnení inštitucionálneho stanoviska Európskej komisie podporeného ECOFIN a ECB deklarujúcim postupné zavádzanie eura, nie je pre Slovensko jednostranné zavedenie eura vhodnou stratégiou.
V prípade CB ide o systém, ktorý je väčšinou predmetom úvah v krajinách vykazujúcich výrazné odchýlky od zdravého hospodárskeho vývoja. Avšak uvedenie tohto režimu v krajine s vybudovanou centrálnou bankou, akou je NBS, ktorá si od začiatku svojej činnosti svojou menovou politikou získala pozitívne meno, by mohlo spôsobiť úvahy, prečo sa tento systém zavádza a aký z rizikových faktorov prinútil centrálnu banku na tento krok. Následné špekulácie by mohli spôsobiť nevhodnú reakciu jednotlivých ekonomických subjektov a oslabiť možné výhody z potenciálneho zavedenia CB.
Systém CB si vyžaduje na etablovanie určité časové obdobie a vzhľadom na to stojí za zváženie, či by bolo vhodné v prípade SR tento systém zavádzať v relatívne krátkom čase pred vstupom do EÚ, keďže je vybudovaný systém, pri ktorom dochádza k stabilizácii ekonomiky a faktorov, ktorých vývoj je ovplyvniteľný menovým inštrumentáriom NBS. NBS by týmto krokom eliminovala možnosť aktívne sa podieľať na ovplyvňovaní hospodárskeho vývoja prostredníctvom menovej politiky. Zavedením CB by boli totiž obmedzené jej súčasné funkcie a stimulovanie ekonomiky by sa neuskutočňovalo prostredníctvom upravovania úrokových sadzieb alebo výmenného kurzu. Úpravy v systéme CB sa realizujú prispôsobovaním mzdovej a cenovej hladiny, pričom na Slovensku v oboch prípadoch ide o faktory charakteristické svojou rigiditou a v súčasnosti sa pružne neprispôsobujú vývoju v ekonomike.
V dôsledku uvedených faktov sa jednostranné zavedenie eura a CB v prípade Slovenska nejavia ako vhodné stratégie kurzového režimu. Navyše, samotná implementácia a získavanie dôveryhodnosti nového režimu si vyžaduje aj časový priestor, ktorý vzhľadom na deklarovaný termín vstupu SR do EÚ zrejme nie je dostatočný.

Najvhodnejší prirodzený proces
Najvhodnejšou stratégiou sa teda javí prirodzený proces menovej integrácie. V tejto súvislosti však vzniká otázka správneho načasovania. Teoreticky by bolo najvhodnejšie pristúpiť k tomuto kroku v čase, keď slovenská ekonomika dosiahne vysoký stupeň štrukturálnej, nominálnej, ako aj reálnej konvergencie. Je zrejmé, že ide o dynamický proces a naša ekonomika sa postupne vo všetkých smeroch približuje k EMÚ. Možno hovoriť o určitom pokroku v štrukturálnej konvergencii, ktorá však nie je sprevádzaná rovnakým progresom v oblasti plnenia maastrichtských kritérií, najmä inflácie. Ukončenie procesu úprav regulovaných cien by sa malo zrealizovať v skoršom období a v závislosti od toho by mal byť načasovaný vstup SR do EMÚ. Čo najskorší vstup do EMÚ by rovnako vytvoril obmedzenia pre deficitnosť verejných financií, čo by rovnako pozitívne pôsobilo na makroekonomickú stabilitu a investorskú atraktivitu SR.