StoryEditor

Taký proces v Rusku ešte nebol

09.06.2005, 00:00
V Moskve vyvrcholil dlhý proces s mnohými prívlastkami NAJ, procesu, aký v ruských postsovietskych dejinách ešte nebol. Na jeho konci odsúdili bývalého šéfa JUKOS-u Michaila Chodorkovského a jeho obchodného partnera zo spoločnosti MENATEP Platona Lebedeva, kedysi dvoch najbohatších ľudí krajiny, na deväť rokov väzenia.
Mestský moskovský súd odsúdil každého za podvody a pre neplatenie či úmyselné vyhýbanie sa plateniu daní vo výške 17 miliárd rubľov. Na to používali, podľa rozsudku, nastrčené firmy z oblastí Ruska oslobodených od daní. Súd konštatoval, že plateniu daní sa vyhýbali aj ako súkromné osoby, čím poškodili štát o 62 miliónov rubľov. Dokazovať sa to bude v osobitnom občiansko-právnom konaní. Zástupkyňa Generálnej prokuratúry Ruskej federácie už oznámila, že oboch čakajú ďalšie obvinenia a ďalšie súdy.
Súd nástrojom moci. "O mojom odsúdení sa rozhodlo v Kremli, nepovažujem sa za vinného a svoju nevinu považujem za dokázanú. Súdna moc v Rusku sa premenila na poslušný nástroj výkonnej moci, vlády, a možno ani nie tak vlády, ako istej skupinky polokriminálnych ekonomických skupín," vyhlásil Chodorkovský na záver procesu prostredníctvom svojho advokáta Antona Drela.
"Rozsudok je začiatkom konca ruského prezidenta Putina, ktorý chce dosiahnuť, aby bol Michail Chodorkovský vo väzení v čase budúcich volieb v roku 2008," povedal na tlačovej konferencii v Tel Avive o odsúdení štyridsiatnika Chodorkovského, donedávna najbohatšieho ruského podnikateľa a najvplyvnejšieho človeka štátu, spoluakcionár JUKOS-u Leonid Nevzlin, ktorý sa zatknutiu vyhol odchodom do zahraničia.
"Centralizácia moci nám znemožňuje, aby sme naďalej Rusko považovali za demokratický štát," povedal americký kongresman Tom Lantos, ktorý bol v čase vynesenia rozsudku v Moskve a bol aj na jednom z pojednávaní.
Úpadok JUKOS-u. V roku 2003 Lebedeva na nemocničnom lôžku a Chodorkovského uprostred noci v lietadle na Sibíri zatkli a dopravili do vyšetrovacej väzby. Majetok spoločnosti mal vtedy hodnotu 32 a pol miliardy amerických dolárov. O dva roky neskôr, 29. marca tohto roku, keď prokurátor na záver jedenásťmesačného súdneho procesu v záverečnom slove žiadal pre oboch akcionárov 10 rokov väzenia, bola to už len jedna miliarda sto miliónov dolárov. A ruský štát bol vlastníkom najvýnosnejších častí JUKOS-u, z ktorého zostala malá firma.
Prostredníctvom doteraz nevídanej série dodatočného vyrubovania daní a bezprecedentnej exekúcie a dražby pomocou úplne neznámej firmičky, sídliacej v kaviarni provinčného mesta, prišiel JUKOS v spore so štátom o miliardový majetok. Dovtedy mimoriadne úspešne fungoval a pre svoju transparentnosť, ktorú zaviedol práve Michail Chodorkovský, JUKOS vo svete uznávali.
Majetok na Slovensku. Stále nie je celkom zrejmé, aký bude vývoj majetkového podielu JUKOS-u na privatizáciách v zahraničí - spoločnosť sa stala najväčším privatizérom v Litve a na Slovensku. V pobaltskej republike získala rafinériu Mazeikiu Nafta, najväčšieho zamestnávateľa v štáte, na Slovensku zase polovicu akcií Transpetrolu, strategického prevádzkovateľa ropovodov Družba. Slovensko sa usiluje o spätné odkúpenie akcií, za ktoré JUKOS pred tromi rokmi zaplatil 72 miliónov dolárov.
Traja z piatich hlavných akcionárov sú dnes v exile, buď v Izraeli alebo v USA, medzi nimi rektor úspešnej moskovskej humanitnej univerzity Leonid Nevzlin. Práve kvôli procesu sa musel vzdať akademického postu, aby neohrozil chod univerzity a osud študentov. Ruský vyšetrovateľ ho obvinil dokonca aj zo zosnovania vraždy podnikateľského manželského páru z Tambova, pričom ako svedka použil väzneného nájomného vraha.
Ruská prokuratúra vydala na exulantov zatykače, ale ani jeden štát jej doteraz nevyhovel. Súdny proces sa neviedol iba proti Chodorkovskému a Lebedevovi, ale aj proti bývalému generálnemu riaditeľovi ich firmy Volna A. Krajnovovi, ktorý však so súdom spolupracoval a prokurátor mu navrhol päť a pol roka podmienečne. Predtým odsúdili šéfa bezpečnostnej služby JUKOS-u Pičugina za to, že podľa súdu organizoval vraždy nepohodlných podnikateľov.
Politický proces? Proces rozpoltil ruskú odbornú a politickú verejnosť. Kritici ho považujú jednoznačne za politický proces, ktorým Kremeľ chcel odstrániť osoby a kapitál ľudí s jasnými strategickými politickými cieľmi. Preverovaním podmienok odsúdených a dodržiavaním ich práv sa zaoberala v zvláštnom vyšetrovaní na mieste aj osobitná zmocnenkyňa Rady Európy, bývalá nemecká ministerka spravodlivosti Sabine Leutheusser-Schnarrenbergerová. Kriticky sa o pozadí procesu pred Európskym parlamentom vyjadril aj predstaviteľ Európskej komisie Eneko Landaburu. "Vysvetľujeme si to všetko ako rozhodnutie prezidenta Putina zničiť ekonomické impérium JUKOS-u, ktoré chcelo získať politický vplyv," vyhlásil Landaburu, ktorého si na Slovensku pamätáme ako predstaviteľa direktoriátu pre rozširovanie Európskej komisie. Kriticky sa o procese po vynesení rozsudku vyjadril prezident USA G. Bush ako aj Rada Európy.
Pre neruských pozorovateľov je šokom predovšetkým spôsob predvádzania obžalovaných pred súd - zatvárajú ich do zamrežovaného priestoru, ktorý je typický pre všetky súdne procesy v Ruskej federácii, a má aj osobitné meno - "obezianik", klietka pre opice. Aj tento proces sa vyznačoval úzkou spoluprácou súdu a prokuratúry. Obhajoba sa sťažovala, že jej argumenty sa nezohľadnili a jej svedkov k výpovedi nepripustili. Čítanie rozsudku, ktorý je vlastne čítaním zdôvodnenia verdiktu, trvalo viac než dva týždne. Súd sa stotožnil s argumentáciou prokuratúry vo všetkých siedmych závažných trestných činoch, z ktorých boli Chodorkovský a Lebedev obvinení.
Možnosť odvolania. Odsúdení sa odvolajú najprv k ruským a potom k medzinárodným súdom. Ich firmy - JUKOS a holding MENATEP, ktorý Jukos vlastní - žalujú ruskú vládu a žiadajú miliardové sumy za odškodnenie, len JUKOS viac než 11 miliárd dolárov. Obhajoba sa môže dovolať k vyššiemu súdu a k Najvyššiemu súdu Ruskej federácie. Po vyčerpaní možností v Rusku má potom poslednú možnosť odvolať sa na Európsky súd pre ľudské práva.
Podľa ruského ombudsmana Vladimíra Lukina minulý rok sa iba pol percenta súdnych procesov skončilo oslobodzujúcim rozsudkom, zvlášť zlé skúsenosti sú v tomto smere práve s moskovskými súdmi. Podľa denníka Gazeta však iba 0,3 percenta procesov sa skončilo oslobodzujúcimi rozsudkami, kým v období stalinskej diktatúry bol oslobodený každý desiaty.
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/format, menuAlias = format, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
02. január 2026 08:21