Určitý pôst je obsiahnutý v každom veľkom svetovom náboženstve, väčšinou je zakotvený už v pôvodných náboženských textoch a kánonoch, napríklad v Starom zákone, to znamená, že máva aj viac ako tisícročnú tradíciu. Tabu sa väčšinou vzťahuje na konzumáciu určitých potravín všeobecne, alebo v časovo vymedzenom období, kedy je dané čo smie počas dňa jesť a aký má byť spôsob prípravy rituálne čistej stravy. Dietetické predpisy v jednotlivých náboženstvách majú rôzny pôvod, no vo väčšine prípadov bolo nezjedené jedlo a určité formy askézy považované za obeť Bohu, čím si ľudia chceli zabezpečiť jeho náklonnosť.
Judaizmus. Vyznávači najstaršieho svetového náboženstva, judaizmu slávia na prelome septembra a októbra Nový rok "Roš hašana", kedy sa začína obdobie pôstu, odriekania a pokánia, počas ktorého Boh rozhoduje o osudoch spoločenstva i jednotlivca. Desiaty deň nadchádza Deň zmierenia "Jom kipur", ktorý je najduchovnejším sviatkom, spojeným s 24 hodinovým úplným pôstom, vrátane pitia vody. Sviatok symbolizuje, že na jeden deň v roku sa môže človek vzdať všetkých lákadiel a rozkoše, čím sa zároveň prehlbuje aj zmysel modlitieb a náboženského vyznania. "Jom kipur" je jediný židovský sviatok, na ktorý sa vzťahuje Tórou predpísaný dlhší pôst, ktorého súčasťou je aj zákaz fyzickej práce a telesných pôžitkov.
Dlhý pôst. Po vzniku kresťanstva jeho nasledovníci taktiež zachovávali prísne pôsty. Bol to predovšetkým pôst na výročie Ježišovej smrti, teda na Veľký piatok. Tento pôst, ktorý trval pôvodne 40 hodín, počas ktorých ležalo telo Pána v hrobe, sa postupne predĺžil na 40 dní, na pamiatku obdobia, ktoré Ježíš strávil na púšti a postil sa. Štyridsaťdňový pôst "guadragesima", bol zavedený už v apoštolskej dobe. V tomto dlhom pôste jedli veriaci iba večer, a to len ovocie, zeleninu a chlieb. Po celý čas bolo zakázané konzumovanie mäsa i potravín, ktoré pochádzajú od teplokrvných zvierat, teda aj mlieko, syr alebo vajcia. Prísny pôst bol zavedený aj v čase pred Vianocami, v 30 dňovom "advente" a v čase "suchých dní". Tie sa tak nazývali preto, že sa počas nich jedol len suchý chlieb, prípadne ovocie. Suché dni sa svätili počiatkom každého štvrťroka a to po svätej Lucii v decembri, po prvej jarnej pôstnej nedeli na jar, po Svätodušnom sviatku v lete a na jeseň po sviatku Povýšenia kríža. Kresťania dodržiavali tiež prísne pôsty nazývané "vigílie" pred Narodením Pána, pred Zjavením Pána, na Bielu sobotu a v sobotu svätodušnú. Okrem toho boli cirkvou zavedené aj pôsty jednodenné, ale pravidelne sa každý týždeň opakujúce, v stredu a piatok, neskôr aj v sobotu. Uvedené pôsty mali trojaký charakter, prvé boli tzv. pôst ujmy "jejunium naturale", kedy sa veriaci mohol najesť len raz denne. Druhý bol pôst zdržanlivosti "jejunium semiplenum", kedy sa zakazovalo konzumovať mäso teplokrvných zvierat a mäsité polievky, ale neboli už zakázané iné živočíšne potraviny a tretí pôst úplný "jejunium plenum", ktorý platil pre Popolcovú stredu, pre piatky a soboty v 40 dňovom pôste pred Veľkou nocou, pre suché dni a pre niektoré vigílie. Pôsty bývali také prísne, že sa v pôstnom období užíval iný riad na varenie a jedenie, varilo sa v hlinených hrncoch a kovové lyžice sa zamieňali za drevené.
Zmiernené zákazy. Keď došlo k rozdeleniu kresťanskej cirkvi na východnú ortodoxnú, teda pravoslávnu a západnú rímsko - katolícku, došlo aj k modifikácii ponímania pôstov. Východná ortodoxná cirkev v podstate zachováva pôvodné pôstne ustanovenia dodnes. Jej prísnosť ide tak ďaleko, že ani olivový olej nie je vhodný pre veľké pôsty, pretože sa kedysi lisoval cez žalúdok zvierat a bol teda znečistený. Okrem toho bol považovaný za afrodiziakum a aj z týchto dôvodov bolo jeho požívanie nevhodné, pretože v pôste sa majú ľudia zriecť aj pohlavného života. U rímskych katolíkov boli postupne pôsty zmierňované a skracované a od roku 1966 sa za najväčší pôst považuje Veľký Piatok ako symbol spomienky na ukrižovanie Krista. V ľudovom prostredí sa však zachováva ešte značný počet pôvodných pôstov, napríklad štedrovečerná hostina, Popolcová streda, Biela sobota a každý piatok v týždni. Od pôstov úplne odstúpili protestanti.
Bez vody. V islamskom náboženstve je najväčší pôstom "ramadán", ktorý je deviatym lunárnym mesiacom roka. Počas tohto mesiaca nesmú moslimovia jesť, piť, fajčiť, ani sa pohlavne stýkať v čase od úsvitu do západu slnka. Keďže ramadán niekedy pripadne aj na letné horúce obdobie, je to tvrdá skúška veriacich. Od pôstu sú oslobodení starí ľudia, ťažko chorí, tehotné a kojace ženy, menštruujúce ženy, cestujúci, ktorí sú na ceste viac ako tri dni a individuálne prípady pri ťažkej práci. Po západe slnka sa smie jesť, piť a oslavovať celú noc. Pre moslimský svet sú v tomto čase typické nočné hostiny. Ďalším pôstnym dňom je ešte desiaty deň mesiaca "muharram", ktorý je však dobrovoľný. Aj pôsty každý pondelok a štvrtok, ako aj l3. až 15. deň každého mesiaca, dodržiavajú len striktní moslimovia.
Očista tela. V hinduistickom náboženstve je stravovanie i pôsty zvláštnym alimentárnym komplexom, ktorý je rozdelený podľa kasty, rodiny, veku, pohlavia a stupňa náboženskej ortodoxie. Termíny pôstov a ich počet súvisí s ich frekvenciou. Človek, ktorý sa postí častejšie, sa nemusí postiť tak tvrdo, ako človek, ktorý sa postí len príležitostne. Frekvencia postenia je determinovaná stupňom náboženského postoja a osobného výberu. Niektoré pôsty, ako napríklad "amavasi" tzv. nový mesačný deň a "ekadari", teda 11. deň každého lunárneho mesiaca, sú bežné pre každého hinduistu. Niektorí sa postia každý týždeň jeden deň, väčšinou na počesť niektorého z bohov. Ako pôst sa chápe aj istá pomoc členovi rodiny alebo inému človeku. Počas tohto obdobia sa ľudia snažia nejesť ryžu, ale dovolené sú hrach, placky, banány a kokosové orechy. Dodržiavanie pôstov osciluje medzi úplnou abstinenciou od jedla, cez vegetariánstvo až po normálne jedenie, keď sa vynechá ryža. Svoje zásady majú aj pôsty držané k očiste tela človeka. Napríklad ryža uvarená vo vode nie je vhodná pre takýto pôst, ale ryža uvarené v mlieku z posvätného zvieraťa, teda z kravy, je už vhodnou požívatinou. Aj strava pripravená v hlinených hrncoch sa považuje za viac nečistú, ako strava pripravená v mosadzných nádobách. Alkohol a mäso sú tiež považované za nečisté a preto sa pri pôstoch väčšinou nekonzumujú.
Bez mäsa. V budhistickom náboženstve veriaci mnísi a laici sa zvyčajne usilujú v živote vyhnúť piatim veciam: spôsobiť bolesť živým tvorom, vziať si to čo nedostanú, sexuálnej nemorálnosti, klamstvu a užívaniu drog a alkoholu, pretože zastierajú myseľ. Z tohto dôvodu najmä mnísi a predstavení kláštorov lámovia, nejedia mäso a nepijú alkohol. Počas cirkevných sviatkov dodržiavajú mnísi a s nimi často aj laici ešte prísnejšie pôst. Poobede už okrem čaju nič nejedia a v tieto dni netancujú, nespievajú, nezabávajú sa a nezdobia si telo. Mnísi sa okrem toho zdržiavajú prijímať zlato a striebro a používať luxusnú posteľ. Ako vidno, počas dejinného vývinu ľudstva sa postupne vykryštalizovali rôzne druhy pôstov, ktoré sa pre veriacich jednotlivých náboženstiev stali záväznou normou správania. Tým, že sa človek postí, dáva najavo svoju oddanosť náboženstvu ktoré vyznáva a zároveň posilňuje i svoju kultúrnu identitu.