StoryEditor

V Európskej únii Slovensko vyrastie

12.05.2003, 00:00
Vstupom do Európskej únie sa iba desaťročná Slovenská republika vzdáva časti svojej suverenity. Iba málokto si však teraz, pred referendom kladie otázku, ako zmení toto politické rozhodnutie naše postavenie v Európe a ostatnom svete. Viac v téme časopisu Formát.
  • Bugár: Ostať mimo únie by bola katastrofa
  • V Európskej únii Slovensko vyrastie
  • Referendám sa na Slovensku nedarí
  • Národ sme šikovný, ale zaspali sme
  • Peniaze zakliate vo fondoch
  • Pas radšej nezahadzuj
  • Mladí vyvážia neúčasť starších
  • Hlasy aj za vnúčence
  • O cene realít rozhodne kvalita
  • Oravskí bačovia idú do únie
  • Európska únia

    Stane sa mladý štát silnejším alebo slabším? Utrpí tým národná identita Slovákov? Nezmizne geografické označenie Slovensko, ktoré si dodnes aj Západoeurópania mýlia so Slovinskom, z európskych máp, na ktoré sa poriadne ešte ani nestihlo zapísať?
    Najskôr asi treba povedať, že Slovensko sa vzdáva časti suverenity dobrovoľne a v presne vymedzených a dohodnutých oblastiach. Nepodrobuje sa teda ničomu, čo samo nechcelo.
    Druhá zmluvná strana, 15 súčasných členov západnej Európy, vidí z rozšírenia pre seba najmä výhody, hoci ani jedna z týchto krajín v čase vstupu nebola takou mladou demokraciou a súčasne celkom novým štátom ako Slovensko. "Nerozšírenie by bolo pre Európsku úniu veľmi nešťastným a drahým variantom," tvrdí bývalý holandský premiér Wim Kok, ktorý na čele expertov vypracoval pre Európsku komisiu štúdiu o dosahoch rozšírenia. Píše sa v nej aj to, že Európania mimo únie "by síce zostali susedmi EÚ, ale susedmi nešťastnými a popudlivými, ktorí by mali menej snahy riešiť problémy prekračujúce národné hranice alebo podieľať sa na zodpovednosti za vytváranie úlohy Európy vo svete". Takým susedom by Slovensko nemalo byť.
    Suverenita v 21. storočí. "Kto by vo svete niečo vedel o Luxembursku, keby nebolo členom EÚ?" pýta sa francúzsky politológ Jacques Rupnik a sám aj odpovedá na uvedené otázky. Podľa jeho presvedčenia malé či menšie krajiny ako Dánsko, Portugalsko alebo Fínsko svoju identitu vstupom do únie ešte posilnili. Opačné obavy preto označuje za neopodstatnené. "Nejde o identitu, ale o suverenitu. To je podstatná debata pre nový štát ako Slovensko," zdôrazňuje Rupnik, ktorý si myslí, že sa Slováci nemusia kvôli vstupu do EÚ ničoho obávať. "Predstava, že suverenita v 21. storočí má rovnaký obsah ako v 19. storočí, nemá opodstatnenie," tvrdí tento Francúz.
    Nie je jediný Európanom, ktorý si myslí, že takzvané piliere štátnej suverenity, akými sú napríklad aj obrana a mena, sa integráciou ešte posilnia. Dvojnásobne to platí o vstupe do EÚ v súčasnom globalizovanom svete. Národné meny sú tak či onak silne prepojené, v obrane zase jedna malá krajina v strede Európy nezmôže nič proti takým globálnym hrozbám, akým je terorizmus alebo šírenie zbraní hromadného ničenia. "Zamyslite sa," pokraču...
  • Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
    Zostáva vám 85% na dočítanie.
    menuLevel = 2, menuRoute = dennik/format, menuAlias = format, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
    24. november 2024 13:50