Ján Filc (50) je členom Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja, riaditeľom a spolumajiteľom firmy Eurobal. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu bratislavskej Univerzity Komenského, hokejové trénerstvo v kombinácii s angličtinou.
Hráčska kariéra: juniorská reprezentácia Československa -- bronz na MEJ v Prešove v roku 1972 i vo Švédsku v roku 1973, Slovan Bratislava, BEZ Bratislava, Nitra.
Trénerská kariéra: mládežnícke tímy v Nitre, seniori Slovana (1989/1990), Stadlau Viedeň (dve sezóny), slovenská dvadsiatka -- bronz na MS 1999 vo Winnipegu, A tím SR -- striebro na MS 2000 v Petrohrade, zlato na MS 2003 v Göteborgu, účasť vo štvrťfinále na MS 2001 v Hannoveri, 13. miesto na ZOH 2002 v Salt Lake City.
Manželka Anna, dcéra Eva. Syn Róbert je hokejový brankár na univerzite vo Vancouvri.
Ako ste sa stali trénerom? A prečo?
Ja si myslím, že každý brankár by sa mal stať trénerom.
Lepšie vidí hru než ostatní?
Má obrovskú výhodu, že má v bráne čas analyzovať veci. Nikto tak nevidí hokej. Spredu aj zozadu. Brankár vie veľmi dobre, kto sa do akej miery pod tú chybu podpísal. My pri pohľade zhora vidíme často len chybu toho posledného. Ale obyčajne je gól dôsledkom troch -- štyroch chýb, ktoré sa vyskytnú možno v úplne inom priestore.
Inšpirujete sa svetovými trénermi?
Iste, je to veľmi dôležitá súčasť budovania vlastného trénerského zázemia. Je veľmi dobré vypočuť si iných. Na tejto úrovni sú dôležité aj maličké detaily. Keď na ne človek upriami pozornosť, tak zistí, že to môže ovplyvniť v mnohých prípadoch výsledok zápasu. Na majstrovstvách sveta delí siedme miesto od zlatej medaily vlastne trikrát jeden gól.
Máte ešte ako tréner nejakú motiváciu?
Určite áno. Ale asi ťažko by som sa dnes vedel motivovať na to, aby som išiel trénovať extraligu. Jednoducho nemám ekonomickú potrebu sa do nej začleniť. Neláka ma ani nejaké bežný zahraničný angažmán. V súčasnosti robím všetko v prospech slovenského hokeja ako člen výkonného výboru, kde sa snažíme hlavne vytvoriť predpoklady, aby nám mládežnícka základňa produkovala budúcich bondrovcov a pálffyovcov a šatanovcov....
Hráčska kariéra: juniorská reprezentácia Československa -- bronz na MEJ v Prešove v roku 1972 i vo Švédsku v roku 1973, Slovan Bratislava, BEZ Bratislava, Nitra.
Trénerská kariéra: mládežnícke tímy v Nitre, seniori Slovana (1989/1990), Stadlau Viedeň (dve sezóny), slovenská dvadsiatka -- bronz na MS 1999 vo Winnipegu, A tím SR -- striebro na MS 2000 v Petrohrade, zlato na MS 2003 v Göteborgu, účasť vo štvrťfinále na MS 2001 v Hannoveri, 13. miesto na ZOH 2002 v Salt Lake City.
Manželka Anna, dcéra Eva. Syn Róbert je hokejový brankár na univerzite vo Vancouvri.
Ako ste sa stali trénerom? A prečo?
Ja si myslím, že každý brankár by sa mal stať trénerom.
Lepšie vidí hru než ostatní?
Má obrovskú výhodu, že má v bráne čas analyzovať veci. Nikto tak nevidí hokej. Spredu aj zozadu. Brankár vie veľmi dobre, kto sa do akej miery pod tú chybu podpísal. My pri pohľade zhora vidíme často len chybu toho posledného. Ale obyčajne je gól dôsledkom troch -- štyroch chýb, ktoré sa vyskytnú možno v úplne inom priestore.
Inšpirujete sa svetovými trénermi?
Iste, je to veľmi dôležitá súčasť budovania vlastného trénerského zázemia. Je veľmi dobré vypočuť si iných. Na tejto úrovni sú dôležité aj maličké detaily. Keď na ne človek upriami pozornosť, tak zistí, že to môže ovplyvniť v mnohých prípadoch výsledok zápasu. Na majstrovstvách sveta delí siedme miesto od zlatej medaily vlastne trikrát jeden gól.
Máte ešte ako tréner nejakú motiváciu?
Určite áno. Ale asi ťažko by som sa dnes vedel motivovať na to, aby som išiel trénovať extraligu. Jednoducho nemám ekonomickú potrebu sa do nej začleniť. Neláka ma ani nejaké bežný zahraničný angažmán. V súčasnosti robím všetko v prospech slovenského hokeja ako člen výkonného výboru, kde sa snažíme hlavne vytvoriť predpoklady, aby nám mládežnícka základňa produkovala budúcich bondrovcov a pálffyovcov a šatanovcov....
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.