Začínalo sa na zelenej lúke. Prvý ročník Wimbledonu pripomínal záhradnú párty pre pozvaných ľudí. Písal sa rok 1877 a členovia All England Clubu sa rozhodli, že ich už nebaví croquet a na štvorakrovej lúke začali hrať podobnú hru, ktorú pomenovali lawn tennis, teda tenis na tráve. Zišlo sa 22 mužov (ženy prístup ešte nemali) a víťazom sa stal William Spencer Gore. Zaujímavé je, že už vtedy sa hralo na tri víťazné sety a finále sa z drevených lavičiek prizeralo 200 divákov. Keďže to bolo na Britských ostrovoch, nemohol chýbať dážď. Prvé finále trvalo čistého času len 48 minút, ale medzitým ho na vyše hodinu prerušili dažďové kvapky. Dážď sa tak zapísal do wimbledonskej histórie hneď v prvom ročníku a má tam "čestné miesto" až dodnes. Zatiaľ posledné finále mužskej dvojhry, ktoré odohrali v náhradnom pondelkovom termíne, zapísali do dejín v roku 2001. Vyše trojhodinový fantastický súboj dvoch skvelých protagonistov trávovej hry podanie - volej napokon vyhral Chorvát Goran Ivaniševič, zdolaným bol Austrálčan Patrick Rafter.
Kráľovská tradícia vo Wimbledone. Prví členovia britskej kráľovskej rodiny zavítali na Wimbledon v roku 1907, boli nimi Princ z Walesu a princezná Mary. Pred svojím odchodom podpísali čestné členstvo v klube a nepriamo tak založili wimbledonskú kráľovskú tradíciu.V roku 1922 sa wimbledonský turnaj sťahoval na Church Road a slávnostné otvorenie mali na starosti kráľ Juraj V. a kráľovná Marry, štafáž im robili princ Waleský (neskôr kráľ Eduard VIII.) a vojvoda z Windsoru. O 25 rokov neskôr si osobne pozreli finále dvojhry mužov kráľ Juraj VI. a kráľovná Alžbeta a v ďalších rokoch si pobyt v kráľovskej lóži na náklady klubu zopakovali aj ich viacerí nástupcovia. V roku 1969 sa prijalo pravidlo, že ceny víťazom odovzdávajú vojvoda a vojvodkyňa z Kentu. Ostatní členovia sú riadnymi hosťami turnaja a klubu. Každoročne po finále dvojhier ponúkajú televízne stanice z Wimbledonu ten istá obrázok. Vojvoda s vojvodkyňou kráčajú špalierom, ktorý vytvorili zberači lôpt na centrálny dvorec a cestou sa s nimi rozprávajú. Až keď si s týmito deťmi vymenia pár zdvorilostných fráz, nastane ceremónia odovzdávania pohárov. Jedna z najúchvatnejších scén pri odovzdávaní cien sa odohrala v roku 1993. Vojvodkyňa z Kentu vtedy blahoželala zdolanej finalistke Češke Jane Novotnej a tá bola taká dojatá, že sa následne vyplakala na jej ramene.
Ku kráľovskej tradícii vo Wimbledone sa viaže ešte jedna zaujímavosť. Úplne prvou kráľovskou návštevou All England Clube nebola britská, ale rakúska. V roku 1895 zavítala na tenis do Londýna rakúska korunná princezná Stephanie, ktorá si v sprievode princa Bátthyanyho pozrela jedno zo stretnutí mužskej štvorhry a potom zasa odišla.
Jahody so šľahačkou a rady na lístky. K Wimbledonu neodmysliteľne patria jahody so šľahačkou. Tradícia podávania tohto sladkého pokrmu v All England Clube je taká stará ako sám slávny turnaj. Jahody, ktoré končia v žalúdkoch návštevníkov Wimbledonu, sa pestujú najmä na špecializovaných plantážach v okolí Kentu a hoci sa v príručke píše, že po odtrhnutí a následnej konzumácii strácajú vo veľkej miere vitamín C, Briti veria, že sú nielen chutné, ale aj výživné. Každý rok sa počas wimbledonských dvoch týždňov spotrebuje približne 27 ton jahôd pokrytých 7- tisíc litrami šľahačky. Niektorí diváci dokonca tvrdia, že jahody so šľahačkou bývajú nezriedka lepšie ako tenis, na ktorý sa prišli pozrieť.
Samostatnou wimbledonskou kapitolou sú vstupenky na jednotlivé zápasy. Nekupujú sa na jednotlivé zápasy, ale na kurty. Nedajú sa kúpiť kreditnou kartou alebo cez internet, ale len v hotovosti a spravidla v deň zápasu alebo jeden deň vopred. Nečudo, že pred tenisovým areálom sa každoročne a počas turnaja potom každodenne tvoria obrovské zástupy ľudí, ktorí túžia po vstupenkách. Mnohí z nich aj nocujú vo vlastných stanoch po okolí, len aby boli medzi prvými, keď sa ráno otvoria pokladne. Pre zaujímavosť, najdrahší lístok na finálovú nedeľu stojí 79 libier, čo je v prepočte približne 4600 Sk.
Pištoľník v akcii. Hoci v čase číreho amaterizmu a slabšej konkurencie nebolo problém vyhrať veľký turnaj aj viackrát za sebou, najväčšou wimbledonskou postavou je tvrdý profík z 90. rokov 20. storočia. Američan Pete Sampras prezývaný pre jeho štipľavé presné údery aj Pistol Pete vyhral najslávnejší turnaj vo dvojhre celkovo sedemkrát, pričom jeho skvelú sériu v rokoch 1993 - 2000 dokázal prerušiť iba v roku 1996 Holanďan Richard Krajicek. Rovnako sedem titulov ako Sampras má aj Brit William Charles Renshaw, ale ešte z 19. storočia. Absolútnym rekordérom v počte wimbledonských prvenstiev zo všetkých súťaží je ďalší Brit Hugh Laurence Doherty, ktorý získal v rokoch 1897 - 1906 dovedna trinásť titulov (5 vo dvojhre a 8 vo štvorhre). Z novodobej wimbledonskej histórie si pozornosť zaslúži najmä Švéd Bjorn Borg, ktorý ešte s drevenou raketou vyhral v rokoch 1976-80 päťkrát v rade a odvtedy ho prekonal už len Sampras. Na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia potom nadišla éra Borisa Beckera. Ryšavý nemecký mladík z Leimenu mal v roku 1985 iba 17 rokov a 227 dní, keď po prvý raz dvíhal nad hlavu pohár určený pre víťaza. Nikto mladší pred ním ani po ňom to nedokázal. Becker bol dovedna sedemkrát vo finále, ale vyhral už len dvakrát - v rokoch 1986 a 1989.
Lesk a bieda trávy. Možno ešte väčší šok zažila posvätná tráva v roku 2001, keď na nej triumfoval Chorvát Goran Ivaniševič.Čerstvý tridsiatnik, sužovaný množstvom zranení, bol vtedy až 125. hráčom svetového rebríčka a v Londýne mohol hrať len vďaka dobrej vôli organizátorov, ktorí mu udelili voľnú kartu. Bývalý trojnásobný finalista (1992, 1994, 1998) však prišiel, videl a zvíťazil. Získal tak svoje jediné grandslamové víťazstvo v kariére. "Ani neviem ako sa mi to stalo. Asi to tak chcel Boh," vravel vtedy ľavoruký Chorvát, ktorý sa vlani definitívne rozlúčil s profesionálnym tenisom. Ešte jedna mužská postava z moderných wimbledonských čias stojí za zmienku.
Ivan Lendl tento turnaj nikdy nevyhral a to ani napriek tomu, že má na konte osem iných víťazných Grand Slamov a v závere svojej kariéry trénoval tenis na tráve do omrzenia. Osudnou sa mu však možno stala veta, ktorú vyslovil frustrovaný po prvom neúspešnom finále, keď v roku 1986 skončil na rakete 18-ročného Borisa Beckera."Tráva je iba pre kone," povedal vtedy Lendl a aj keď to neskôr vzal späť a ospravedlnil sa, k vysnívanému triumfu mu to nepomohlo. V roku 1987 prehral úplne prekvapujúco opäť vo finále s Austrálčanom Patom Cashom a v ďalších troch rokoch sa zastavil zakaždým v semifinále.
Večné návraty Navrátilovej. Aj ženy mali svoje veľké postavy. Tá jedna prevyšuje ostatné a nielen preto, že sa s Wimbledonom a svetom tenisu ešte stále nevie rozlúčiť. Čechoameričanka Martina Navrátilová má na krku pomaly päťdesiatku, na konte 20 wimbledonských titulov (z toho 9 vo dvojhre) a z roka na roka odkladá svoj definitívny odchod. Keď v roku 2003 vyhrala spolu s Indom Leanderom Paesom miešanú štvorhru, mala 46 rokov a 261 dní- stala sa tak najstaršou grandslamovou šampiónkou v celej tenisovej histórii. Tenisová superlegenda sa stále cíti fit a po tohtoročnom Roland Garros, kde s Paesom prehrali až vo finále mixu, oznámila ďalší wimbledonský návrat s cieľom zaútočiť na titul v miešanej štvorhre. Dvadsať titulov ako Navrátilová má z wimbledonskej trávy aj iná americká legenda Billy Jean-Kingová (1961 - 1979). V novodobej ére stojí za zmienku aj sedem singlových titulov Nemky Steffi Grafovej, ktorá bola na prelome 80. a 90. rokov kráľovnou ženského tenisu. Dnes vychováva spolu s Andrem Agassim dve deti.
Slovenská strana v kronike. Medzi víťazmi Wimbledonu nechýba ani meno slovenského hráča. V roku 2001 sa Daniela Hantuchová po boku Čecha Leoša Friedla stala senzačne víťazkou miešanej štvorhry. Mala iba 18 rokov a prakticky celú kariéru pred sebou. V najprestížnejšej mužskej dvojhre sa v roku 1988 dostal Miloslav Mečíř až do semifinále, kde skončil na rakete neskoršieho vťaza Švéda Stefana Edberga. Predtým však zdolal iného Švéda Matsa Wilandera, ktorému tak zabránil v zisku kompletného Grand Slamu. V olympijskom roku 1988 totiž Wilander triumfoval okrem Wimbledonu na ostatných troch turnajoch Grand Slamu. V aktuálnom ročníku sa v hlavnej súťaži Wimbledonu predstaví minimálne poltucet Slovákov na čele s Hantuchovou a Hrbatým, ďalší majú šancu ešte v kvalifikácii.
Federer a tí ostatní. Neohrozená mužská svetová jednotka Švajčiar Roger Federer je tenisový univerzál, zo všetkých povrchov sa však predsa len najlepšie cíti na tráve. Na tomto povrchu neprehral už dva roky a aktuálne ťahá sériu 29 víťazných súbojov, do ktorej treba zahrnúť dva wimbledonské tituly a tri prvenstvá na prípravnom turnaji v nemeckom Halle. Vôbec by neprekvapilo, keby 23-ročný Švajčiar triumfoval v All England Clube aj do tretice. "Najťažšie sú vždy úvodné dve kolá. Vtedy sa treba dostať do potrebnej pohody, otestovať si jednotlivé údery a najmä neprehrať. V ďalšom priebehu to už ide akoby samo. Málokedy platí, že najťažším zápasom je finále," nechal sa počuť Federer. Nikto nemá zo súčasnej špičky väčšie predpoklady pre hru na tráve ako Federer. Jeho tradičným vyzývateľom je Američan Andy Roddick, ktorý má tvrdý a presný servis, vie zakončiť na sieti, no v rozhodujúcich momentoch odchádza psychicky. Tvrdým orieškom spravidla býva aj Austrálčan Lleyton Hewitt, víťaz z roku 2002, ktorý má solídne údery, výborný pohyb a najmä je to bojovník na pohľadanie. Zaútočiť môže nevyspytateľný Rus Marat Safin, ktorý už Federera na rýchlom povrchu v tomto roku zdolal v semifinále Australian Open a nedávno v Halle mu vo finále zdatne sekundoval. Vyskočiť môže aj niekto zozadu. Skvelú formu má obrovitý Chorvát Ivo Karlovič, finalista generálky v Queen´s Clube. V zálohe čakajú viacerí mladí hráči, ale aj domáci matador Tim Henman (30), ktorý má zatiaľ na konte len štyri semifinálové účasti. Práve on by mal raz splniť už takmer večné želanie Britov o svojom víťazovi mužskej dvojhry, na ktorého čakajú od čias Freda Perryho od roku 1936.
Siréna v ohrození. V ženskej súťaži obhajuje titul Ruska Maria Šarapovová. Príťažlivá tínedžerka vyhrala vlani úplne prekvapujúco, teraz si už dávajú súperky na ňu väčší pozor. K tradičným favoritkám patria silné Američanky. Svetová jednotka Lindsay Davenportová má v necelých 29 rokoch jednu z posledných šancí rozšíriť svoju zbierku grandslamových titulov na štyri, otáznik visí nad sestrami Williamsovými. Serena a Venus vyhrali na posvätnej tráve od roku 1999 štyri razy za sebou, no v poslednom čase ich viac ako súperky trápia zdravotné problémy. K favoritkám patria aj obe elitné Belgičanky, pričom víťazka nedávneho Roland Garros Justine-Heninová-Hardennová si už raz - v roku 2001 - zahrala vo wimbledonskom finále.