Spotrebu energie na svete dnes na 80 až 85 percent pokrývajú fosílne palivá (uhlie, ropa, zemný plyn). Prognózy Ministerstva energetiky USA očakávajú, že celosvetové energetické nároky budú v polovici 21. storočia ešte niekoľkokrát vyššie. Koľko, to závisí od zatiaľ neurčitých faktorov, no každý plánovač by mal radšej rátať s troj- až päťnásobným vzrastom.
Veľká časť tohto nárastu pôjde na konto dnešných rozvojových alebo stredne rozvinutých krajín. Problém je, ako to zabezpečiť bez ďalších netolerovateľných dosahov na celosvetové životné prostredie. Momentálnu situáciu ešte sťažuje už viac-menej nespochybniteľný fakt globálneho otepľovania. Osobne sa bez akejkoľvek snahy "zbaviť viny" ľudské ekonomické prechmaty prikláňam skôr k názoru, že hlavný vplyv má súbeh prírodných faktorov. Tak či onak, z globálneho otepľovania vyplýva imperatív naďalej už pre istotu nepridávať do atmosféry viac uhlíka a doterajšie hodnoty sa usilovať rázne znížiť.
Imperatív je v ostrom rozpore s využívaním fosílnych palív v doterajšej podobe a rozsahu. Fosílnych palív navyše neúprosne ubúda, hoci sa pôvodné katastrofické scenáre zo 70. rokov nenaplnili a po svete je ložísk týchto palív stále ešte pomerne dosť. Prudko sa však zmenšuje počet ľahko, a teda lacno vyťažiteľných ložísk. Ich cena preto podľ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.