Ťiang Ce-min odišiel do ústavy

Oznámenie, že bývalý najvyšší predstaviteľ Číny Ťiang Ce-min sa vzdal aj poslednej funkcie predsedu Ústrednej vojenskej komisie, mnohí hodnotili ako prekvapenie. Slovo prekvapenie v tomto prípade nie je namieste. Prekvapením predsa nie je to, čo sa všeobecne očakáva.
Odchod bývalého prezidenta a generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny aj z najvyššieho postu v armáde, ktorý oznámili v sobotu 18. septembra v Pekingu, totiž presne zapadá do modelu politických výmen, ktoré zostavil otec čínskej hospodárskej reformy Ten Siao-pching. V roku 1987 odišiel zo všetkých politických funkcií a ponechal si iba post predsedu Ústrednej vojenskej komisie. Presne o dva roky neskôr zaďakoval aj za túto funkciu a odišiel do dôchodku. Vtedy to ešte bolo prekvapenie. V dejinách modernej Číny sa stal prvým vysokým politikom, ktorý odišiel do dôchodku dobrovoľne. Predtým sa odchádzalo z funkcie iba dvoma spôsobmi - buď úmrtím, alebo upadnutím do nemilosti.
Tengov inštitút nástupcu. Počas Tengovho života sa uzákonili aj mnohé ďalšie zmeny. Medzi najvýznamnejšie patrí zásada, že politik môže zotrvať na jednom poste iba dve volené obdobia. Navyše, keď sa nový najvyšší predstaviteľ ešte iba ujíma moci, už sa začal vnárať do tajov vysokej politiky jeho nástupca. Preto sa už v roku 1993 členom politbyra, úzkej skupiny najvyšších predstaviteľov strany, stal Chu Ťin-tchao, ktorého v roku 2002 zvolili za generálneho tajomníka strany a o rok neskôr aj za prezidenta.
Dalo by sa povedať, že dôvodom na takúto postupnú výmenu na najvyšších postoch je svojské "čínske poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti". V predchádzajúcom období všetky generačné výmeny sprevádzal aj mocenský boj a nevyhnutné napätie v krajine. Naposledy sa tak stalo na jar 1989, keď nerozhodný zápas o tempo reforiem prinútil jedno mocenské krídlo, aby si prizvalo na pomoc "tlak ulice". Nakoniec sa im to vymklo z rúk a výsledkom boli krvavé udalosti na pekinskom námestí Tchien-an-men. Preto Teng pri zvažovaní najvhodnejšieho prechodu moci stavil na postupnosť a opatrnosť. Ponechanie odchádzajúceho najvyššieho predstaviteľa na istý čas vo funkcii šéfa Ústrednej vojenskej komisie je vlastne zárukou, že armáda bdie, aby zmeny prichádzajúce s novou generáciou politikov nenarušili stabilitu režimu.
V prípravke piata generácia. Bolo by predčasné tvrdiť, že po najnovších zmenách má prezident Chu Ťin-tchao moc v krajine už pevne v rukách. Stane sa tak až v roku 2007, keď zjazd strany zvolí nové vedenie, pri formovaní ktorého bude mať Chu rozhodujúce slovo. Lenže v tom čase už bude drať nohavice v laviciach ústrednej straníckej školy piata generácia politikov, ktorá nastúpi po roku 2012.
Ešte počas Tengovho života sa zaužívalo, že vzhľadom na zásluhy o rozvoj "socialistickej trhovej ekonomiky" sa jeho meno dostalo do čínskej ústavy. Nedávne zmeny v ústave zakotvili aj pasáž o zásluhách Ťiang Ce-mina, ktoré sú v tom, že definoval "tri reprezentácie" čínskej spoločnosti. V preklade do európskeho ponímania politiky je to vlastne tiché popretie klasického triedneho náhľadu na spoločnosť, ako aj samotného triedneho boja.
Je celkom pravdepodobné, že keď sa po roku 2012 v ústave objaví pasáž o súčasnom prezidentovi, bude to v súvislosti s jeho zásluhou o "rozvoj socialistickej demokracie". Existujú náznaky, že Chu Ťin-tchao chce práve na riešenie tohto problému zamerať zvyšné roky v najvyšších funkciách.