Od roku 1980 pracuje primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Karol Krak v rožňavskej nemocnici. Podľa jeho slov sa tam za viac než dvadsať rokov nestalo, aby rodička zomrela na embóliu plodovou vodou, teda vniknutie plodovej vody do krvného obehu. Až nedávno, v prípade Kataríny Fehérovej. Počas pôrodu dostala kolaps, ťažké kŕče, zastavilo sa jej srdce a dýchanie. Upadla do kómy a už sa neprebrala. Dieťa zomrelo počas pôrodu, ona o 25 dní neskôr, minulý týždeň. Tragédia, aká sa nestáva bežne. Podľa námestníka riaditeľa nemocnice Jozefa Hliváka prípad Kataríny Fehérovej vyšetruje ministerská aj nemocničná kontrola.
Matky utekajú. Za posledných sedem mesiacov v tejto nemocnici zomreli dve rodičky, ich deti a jedno novonarodené dieťa. "Materská úmrtnosť nie je všedná a je pochopiteľné, že vo verejnosti vyvoláva veľký ohlas," hovorí primár Krak. Podľa neho je to skôr zhoda náhod, že sa obidve úmrtia odohrali takmer po pol roku. V decembri to bola Eva Gažiová, pri pätnástom pôrode jej praskla maternica. Podľa Krakových slov nechodila na lekárske prehliadky, ani do poradne. Napriek tomu, že dieťa vážilo 3,90 kg a bolo normálne donosené, neprežilo. Krvácanie do maternice po prasknutí bolo priveľmi rýchle. "V obidvoch prípadoch sme robili, čo sa dalo," hovorí Krak. Najprv zachraňovali matku, potom dieťa, také je pravidlo.
Primár Krak upozorňuje na rizikovosť regiónu, pretože rodičky nespolupracujú s lekármi. Vyše polovice rodičiek sú Rómky, väčšina z nich do poradne vôbec nechodí. Prieskum lekárov I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Košiciach ukázal, že 82 percent rómskych žien nenavštevovalo poradňu, 41,8 percenta utieklo z kliniky. "Prídu v 33. týždni alebo až na pôrod. Nemáme od nich žiadne výsledky ani lekárske záznamy. Po pôrode často ujdú a prídu si pre dieťa až o niekoľko dní. Tak to bolo aj v prípade predchádzajúcich pôrodov Evy Gažiovej." Nespolupracujú však ani ostatné rodičky, zhruba pätina z nich. Prehliadka už nie je povinná, a tak závisí iba od ženy, ako sa k budúcemu potomkovi správa.
Cisársky rez nie je všeliek. V polovici mája zomrel v rožňavskej nemocnici na novorodeneckom oddelení Tomáš Tomko. Rodičia podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, prípad sa vyšetruje. Podľa lekárov sa narodil normálne, zomrel dva dni po pôrode na takzvanú dychovú tieseň, problém s pľúcami. "Museli sme urobiť cisársky rez pre očné problémy rodičky," hovorí Krak.
Počet pôrodov formou cisárskeho rezu stúpa, na každý by však mal jestvovať medicínsky dôvod. Lekári tvrdia, že ženy majú čoraz viac komplikácií a tlak verejnosti je obrovský.
Spôsob, akým sa narodil rímsky cisár Cézar, považuje mnoho ľudí za "bezbolestnejší". Je to operácia, pri ktorej sa nareže maternica a dieťa sa vyberie. Nehrozí klesnutie panvového dna alebo pošvy, žene zostáva "iba" jazva na bruchu. Mnohí lekári však cisársky rez neradi využívajú. "Pôrod je normálna vec a cisársky rez je zákrok, ktorý zachraňuje život," tvrdí Tibor Bielik, primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Podľa neho, ak by sme sa všetci rodili cisárskym rezom, už dávno by sme tu neboli. Navyše deti, ktoré sa narodili prirodzenou cestou, sú vraj odolnejšie. Pri pôrode totiž musia "zabojovať" o svoj život a tento stres je pozitívny. V prípade cisárskeho rezu to má plod o čosi ľahšie.
"Normálny počet takýchto pôrodov by mal byť zhruba dvanásť percent. Sú však kliniky, väčšinou súkromné v zahraničí, kde je takýchto pacientok 90 percent." V Banskej Bystrici ich je 19,5 percenta. Nemocnica je spádová pre rizikové tehotenstvá z Banskobystrického a sčasti Žilinského kraja.
Bábätká o život bojujú. Tehotenstvo matky Tomáša Tomka bolo rizikové, rovnako to bolo u Evy Gažiovej. Ak sú komplikácie, za rizikové sa považuje tehotenstvo do 30. týždňa, keď plod bojuje o svoj život. Alebo také, ktoré môže ohroziť matku alebo plod, pričom problémy môžu nastať z obidvoch strán. Žena môže mať problém už pred pôrodom, napríklad cukrovku alebo chorobu obličiek. Plod môže vyvolať takzvanú tehotenskú cukrovku, mať opuchy na tele, bielkoviny v moči. Alebo prestane rásť, maternica sa inak vyvíja a podobne. Dôležité je spoznať tieto príznaky čo najskôr, a potom, ak treba, ženu hospitalizujú. Slovo dostanú nefrológovia a diabetológovia. "Nie je to tak, že žena #130#len leží#145# v nemocnici. Týždeň po týždni sa plod vyvíja. Naším cieľom je, aby novorodenec prežil, a to bez hendikepu. A aby strávil čo najkratší čas v inkubátore," tvrdí Bielik.
Otázku, odkedy je plod schopný prežiť, si lekári kladú čoraz častejšie. Ak má dieťa jeden z troch príznakov života, teda dýchanie, pohyblivosť a schopnosť reagovať, je snaha, aby sa narodilo. Za zlomový sa všeobecne považuje 24. týždeň, v našich podmienkach zachraňujeme život od 26. týždňa tehotenstva. "Najčastejšie zlyhávame na pôrodných hmotnostiach pod 999 gramov. Tieto deti buď zomierajú, alebo majú poškodenie."
Každý rok sa na svete predčasne narodí približne 13 miliónov detí, na Slovensku je to asi štyritisíc. Z nich zomrie zhruba polovica. Momentálne majú v banskobystrickej nemocnici štyri deti v inkubátoroch, dve s pôrodnou hmotnosťou niečo cez 300 gramov, narodili sa v 24. týždni tehotenstva. "Zachraňujeme všetky, ktoré sa dajú," konštatuje Bielik. To, či prežijú, ukáže až čas.