- Ako by ste charakterizovali najväčšie výhody rozhodcovských súdov?
SM: Medzi najväčšie výhody patrí rýchlosť, diskrétnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovské súdy spravidla rozhodujú omnoho rýchlejšie než štátne súdy. Na rozdiel od súdneho rozhodnutia je rozhodcovský rozsudok vykonateľný vo viac než 140 krajinách. Umožňuje to Newyorský dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí z roku 1958, ktorého signatárom je aj Slovenská republika. Rozhodcovský rozsudok je konečný, vykonateľný a možno ho zrušiť súdom len pri veľmi ohraničených okolnostiach.
- V praxi to teda funguje tak, že ako podnikateľ uzavriem kontrakt s nejakou firmou v zahraničí, tak v zmluve bude uvedené, že bude rozhodovať rozhodcovský súd napr. vo Viedni?
SM: Áno, alebo niektorý rozhodcovský súd zverejnený na www.justice.gov.sk.
- Je potrebné, aby výber rozhodcovského súdu zúčastnení s týmto súdom vopred konzultovali?
SM: Nie, netreba, to je dohoda strán.
- Kedy treba kontaktovať rozhodcovský súd a aký význam majú doložky?
SM: Rozhodcovský súd sa kontaktuje, až keď sa podáva žaloba. Dôležité je, aby sa používali doložky, ktoré má každý rozhodcovský súd, pretože sa stáva, že strany si nejakú doložku samy vymyslia, miešajú rôzne vzory... Samozrejme je možné pred uzavretím rozhodcovskej doložky konzultovať s rozhodcovským súdom jej správne znenie.
- Každý súd má svoju doložku?
SM: Sú síce podobné, ale každý ma svoju. Tie sú zverejnené na ich internetových stránkach.
- Doložka, to je nejaký ich zákonník?
SM: Nie, to je dohoda, že nebude rozhodovať normálny súd, ale rozhodcovský súd. Je v nej dohodnuté, aký rozhodcovský súd má rozhodovať a či má byť rozhodnuté 1 alebo 3 rozhodcami.
- V doložke je aj špecifikované, že sa pôjde podľa takej a takej legislatívy?
SM: Existuje písomná zmluva medzi stranami, kde sa dohodnú, že ak príde k nejakému sporu, má byť príslušný niektorý rozhodcovský súd. Obvykle je tiež dohodnuté, podľa akého práva sa pôjde. Proces sa však vedie podľa práva miesta, kde sa arbitráž koná. Ale o samotnej vecirozhoduje stanovené právo v zmluve.
- Čo sa stane, keď sa zúčastnení nedohodnú, nebudú chcieť akceptovať rozhodnutie senátu? Môžu sa obrátiť na nejaký vyšší rozhodcovský súd?
SM: Môžu, pokiaľ sa strany v rozhodcovskej doložke alebo neskôr dohodli na tom, že môžu vec predložiť ďalšiemu rozhodcovskému
súdu, ale musí byť stanovené na ktorý. Teoreticky je to možné, ale v praxi sa to nepoužíva.
- Väčšinou je teda rozhodnutie akceptované?
SM: Keď nie, tak môže byť podaná žaloba na príslušný štátny súd na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu. Ale je to obmedzená možnosť, nedá sa to porovnať s odvolaním.
- Rozhodujú rozhodcovské súdy na základe spravodlivosti?
SM: Teoreticky je to možné, ak s tým súhlasia strany. Súčasťou hlavnej zmluvy býva obvykle ustanovenie, ktoré upravuje vzájomné nároky a strany sa v nej dohodnú na určitom práve, podľa ktorého sa potom rozhoduje, alebo stanoviť, že rozhodcovia majú rozhodovať podľa spravodlivosti.
- Prečo slovenské firmy využívajú rozhodcovské súdy vo Viedni?
SM: Aby rozhodoval neutrálny súd. Je to výhoda.
- Aké % firiem sa rozhodne pre rozhodcovský súd?
- Ako je to s nákladmi za rozhodcovské konanie?
SM: Napr. na rakúskom rozhodcovskom súde je to podľa výšky hodnoty sporu. Hlavne pri vyšších hodnotách je to značne menej než u štátnych súdov. Keď sa jedná o napr. o hodnotu 1 000 000 €, jeden rozhodca stojí 26 500 €, administratíva 11 000 €, celkom teda 3,75 % hodnoty sporu v prípade jedného rozhodcu. Naviac odvolanie nie je možné, takže odpadajú tiež poplatky za odvolacie konanie. Sudcov, administratívu a ostatné náklady platí samozrejme strana ktorá prehrá.
- Kto využíva rozhodcovské súdy?
SM: Rozhodcovské súdy využívajú hlavne firmy, ktoré si neprajú príslušnosť štátneho súdu v krajine zmluvného partnera, chcú obdržať rýchle rozhodnutie a v mnohých prípadoch si neželajú publicitu, pretože pojednávania sú neverejné.
Viac informácií nájdete na www.arbiter.sk
/* */