O tomto musia hovoriť lesníci, lebo oni budú braní na zodpovednosť, že sa k problému dostatočne jasne nevyjadrili.
V lesnom hospodárstve je najdôležitejšie zabezpečiť dlhodobý rozvoj lesov i hospodárenia v nich, a to tak, aby natrvalo, teda i do ďalekej budúcnosti, poskytovali maximálnu produkciu kvalitného dreva a plnili čo najlepšie verejnoprospešné funkcie. Programové vyhlásenie vlády správne konštatuje, že cieľom štátnej lesníckej politiky bude plnenie všetkých funkcií lesa na princípe trvalo udržateľného obhospodarovania.
Únosná ťažba
Princíp trvalo udržateľného hospodárenia nie je módne heslo! V lesnom hospodárstve je vyjadrený matematicky vo výpočte únosnej výšky ťažby (tzv. ťažbového etátu). Tento princíp nastolil už Tereziánsky lesný poriadok v roku 1769. Stal sa základnou etickou normou obhospodarovania lesov a ním sa riadi stredoeurópske (ale aj európske) lesníctvo už vyše 230 rokov. Princíp trvalo udržateľného rozvoja dovoľuje odčerpávať zo zásob lesných porastov len prísne vymedzenú a správne rozmiestnenú výšku únosnej ťažby.
Les je továreň na drevo, pravda, veľmi zložitá, lebo v nej prevládajú mnohostranné ekologické vzťahy a vôľa človeka tam zaváži menej a pozitívne len pri rešpektovaní limitov vyplývajúcich zo zákonitostí vývoja a rastu lesa. Len pri plnom dodržiavaní zákonitostí možno trvalo zachovať obnoviteľnosť po potravinách najdôležitejšej a ekologicky čistej suroviny -- dreva. Každoročným výrobkom je prírastok. Prvoradou úlohou je zabezpečiť, aby tvorba prírastkov nikdy neklesla. Dosahuje sa tým, že v záujme trvalo udržateľného rozvoja je vytvorený systém vekovej série porastov tak, aby stratu prírastku vzniknutú ťažbou starších porastov nahradili mladšie s vyšším prírastkom.
Ťažiť len staré
Do mladších porastov sa konečnou ťažbou nesmie zasahovať, lebo by sme si likvidovali vlastnú fabriku, najprirastavejšie zásoby. Porasty možno ťažiť len staré, keď sú už rubne zrelé, teda vtedy, keď ich skutočný prírastok klesol pod dlhodobý priemer maximálneho prírastku (dosahuje sa to vo veku okolo 100 rokov). Čím sú porasty staršie, tým majú nižší prírastok, a tým naliehavejšie a intenzívnejšie ich treba ťažiť. Výška únosnej ťažby sa stanoví ťažbovými percentami zvyšujúcimi sa s vekom a odvodenými zo zavedeného prevažne ekologického spôsobu hospodárenia. Tieto percentá umožňujú ekologickú prirodzenú obnovu porastov a zaručujú trvalo udržateľný rozvoj na základe docielenia správnych vzťahov medzi ťažbou, zásobami a prírastkami. Aké riziko čaká lesné hospodárstvo pri zvýšení ťažieb nad únosnú mieru, a teda z porušenia princípu trvalo udržateľného rozvoja, sa dá sledovať v našej lesníckej histórii 20. storočia.
Časový údaj* Únosná ťažba (etát) v mil. m3
1920* 4,100
1934* 4,370
1940* 4,202
1950* 4,025
1960* 3,684
1970* 4,921
1980* 5,321
1993* 5,182
2000* 5,326
Pomerne nízku únosnú ťažbu (etát) v roku 1920 zapríčinili následky 1. svetovej vojny. Potom v 30. rokoch (v mieri) došlo k nárastu etátu. Rok 1940 predstavuje situáciu za 2. svetovej vojny. V rokoch 1950 a 1960 únosné ťažby klesli, lebo štátna plánovacia komisia nerešpektovala únosnosť ťažby a nariaďovala vysoké nadťažby. Keď boli nadťažby zastavené, došlo po roku 1970 k normálnemu vývoju, takže etát narástol do roku 2000 na svoje maximum. Všetky opísané násilné zásahy do lesného hospodárstva mali za následok jasný pokles únosných ťažieb.
Riziko zvyšovania ťažieb
Zväz spracovateľov dreva prezentuje riešenie ťažkostí rozvojom drevospracujúceho priemyslu, ale aj neoprávneným zásahom do lesného hospodárstva. Navrhujú transformáciu štátnych lesov na štátnu akciovú spoločnosť s predstavou:
-- že sa takto zvýšia príjmy do štátneho rozpočtu,
-- že lesy nebudú potrebovať dotácie
-- že domáci spracovatelia dreva budú mať dostatok tejto suroviny
Zvýšenie zisku štátnych lesov by bolo možné dosiahnuť len neprípustnými nadťažbami. Nepostačujúce zásoby rubne zrelých porastov umožňujú maximálnu ťažbu len vo výške, akú stanovujú lesné hospodárske plány. Nadťažby nepripúšťa zákon o lesoch. Vývoj vekovej štruktúry lesov je taký, že sa zvyšujú prírastky a rastú rubné zásoby, takže pri dodržaní únosnej ťažby etáty budú každý rok stúpať. Na konci tohto desaťročia sa ťažbový etát zodvihne takmer o 750 tis. m3. To zásadne zvýši finančný výnos lesného hospodárstva. Treba len zásoby nechať dospieť a nevyťažiť ich predčasne.
V druhej predstave je len čiastočná pravda. Lesné hospodárstvo by mohlo, ale aj to len nedokonale, docieliť trvalo udržateľný rozvoj bez potreby dotácií, iba ak sa produkcia dreva dosiahne najjednoduchším spôsobom.
Služby lesa
Poslaním lesného hospodárstva nie je však len výroba dreva. Lesy sú najvýznamnejšou zložkou životného prostredia, sú nenahraditeľným stabilizátorom rovnováhy krajiny, plnia pre človeka životne dôležité funkcie a plnia ďalšie verejnoprospešné funkcie (bránia vzniku povodní, zabraňujú erózii a pod.). To sú služby pre verejnosť, a pretože ich spoločnosť dostáva zadarmo, veľmi si ich necení. Plnenie týchto úloh je však možné iba uplatňovaním prevažne ekologických postupov obhospodarovania lesov. Ale to je oveľa zložitejšie a nákladnejšie, ako jednoduché plnenie produkčnej funkcie. Lesné hospodárstvo by mohlo splniť svoje produkčné poslanie aj holorubnými postupmi. Tu sa dá ekonomická efektívnosť lesného hospodárstva zvýšiť nasadením vysokovýkonnej techniky, lenže s nepriaznivými až katastrofálnymi následkami pre životné prostredie, biodiverzitu, vodný režim a prírodu vôbec. Takéto riešenie by bolo v hrubom rozpore so starou koncepciou lesníctva -- hospodáriť s maximálnym šetrením prírody a ekologicky. Ekologickú koncepciu lesného hospodárstva požaduje aj ústava v čl. 44.
Skúsenosti iných
Navrhovatelia riešenia drevárskych problémov zasahovaním do lesného hospodárstva argumentujú príkladom rakúskych, prípadne aj českých štátnych lesov. Rakúsko a Švédsko sú pravdepodobne jedinými štátmi, ktoré transformáciu štátnych lesov na štátnu akciovú spoločnosť vôbec urobili. (Švédske a slovenské lesy a najmä koncepcia ich obhospodarovania sú neporovnateľné.) Rakúske lesy sú finančne aktívne, podobne ako aj netransformované české lesy. Rakúsko vynaložilo v roku 2000 na podporu lesov cez dotácie 483,2 mil. šilingov a podporilo ešte aj výrobu energie z biomasy v sume 225,8 mil. šilingov. V Česku dostalo lesné hospodárstvo v roku 2000 dotáciu 1142,0 mil. Kč na zalesňovanie melioračnými a spevňovacími drevinami, ochranu lesov a i. Poskytli aj príspevky na hospodárenie v neštátnych lesoch vo výške 567,2 mil. Kč.
Na Slovensku
Slovenské lesné hospodárstvo dostalo v roku 2000 vo forme dotácií 572 mil. Sk, ktoré nestačia. Pozitívny ekonomický výsledok hospodárenia v lesoch vôbec nezávisí od toho, či ide o štátny podnik alebo akciovú spoločnosť, ale od ziskov za vyťažené drevo, ktoré zase závisí od zásob na ťažbu vhodných, rubne zrelých porastov. Podľa Forest Resources (New York -- Geneva, 2000) Rakúsko má rubných porastov (vyše 80-ročných) 27,6 % a Česko dokonca 32,8 %, pričom Slovensko iba 24,0 %. Keby Slovensko malo 27,6 % rubných porastov ako Rakúsko, nebol by etát 5,3 mil. m3, ale 6,7 mil. m3 a v prípade ČR by stúpol až na 9,0 mil. m3. Žiaľ, tých 24,0 % rubných porastov je výsledkom tlakov, ktorým lesné hospodárstvo v minulosti neodolalo.
Z ďalších rozdielností, ktoré hospodárske výsledky slovenských lesov znižujú, spomeňme aspoň zastúpenie ekonomicky podstatne výhodnejších ihličnanov: Rakúsko ich má 81,9 %, Česko 83,9 % a Slovensko 47,9 %. Ak by Slovensko malo 83,9 % ihličnanov ako Česko, príjem by sa zvýšil o 790 mil. Sk.
Tretiu predstavu -- dostatok drevnej suroviny pre domácich spracovateľov -- možno riešiť zákazom vývozu. Ale čo s nekvalitným sortimentom ihličnanov, ale najmä listnáčov, o ktoré domáci spracovatelia dreva nemajú záujem?
Transformácia
Pretvorenie štátnych lesov na akciovú spoločnosť je krok smerom k prehĺbeniu obchodnej činnosti. Dúfajme, že týmto dôjde k zdokonaleniu obchodných vzťahov medzi lesmi a drevospracujúcim priemyslom a že sa odstránia ťažkosti, ktoré drevárske podnikanie má v súvislosti s lesmi. Ide len o jedno opatrenie na odstránenie starostí, s ktorými toto odvetvie zápasí. Ťažisko riešenia nie je v organizácii lesov, ale, pochopiteľne, v znovuvybudovaní drevárskeho priemyslu. Škoda, že nemáme stratégiu na štátnu podporu vybudovania drevospracujúceho odvetvia, aby sa mohla doma spracovať všetka v lesoch dopestovaná drevná surovina.
Zodpovední ľudia hovoria o štátnej akciovej spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu. S tým možno súhlasiť. Ale disproporcie medzi lesníkmi a drevármi sa dali odstrániť aj bez akciovej spoločnosti. Riešenie formou akciovky mimovoľne navodzuje myšlienku, že by to mohol byť prvý krok k privatizácii štátnych lesov. Krok k ich komercionalizácii. Dokazuje to aj masívna kampaň v tlači zameraná na získanie verejnosti proti lesom, v ktorej robia zo všetkých lesníkov diletantov, ba dokonca zlodejov. Komercionalizácia môže celú našu koncepciu lesného hospodárstva, vysoko hodnotenú aj zahraničím, rozvrátiť.
Les a trhové vzťahy
Prakticky všetky štáty Európy štátne lesy majú a neprivatizovali ich. Ich podiel je, pochopiteľne, rozdielny: Česko 66 %, NSR 33 %, Rakúsko 12 %, Maďarsko 62 %, Poľsko 83 %, Ukrajina 100 % a Slovensko 45 %.
Z mnohých vyjadrení o riešení problému vlastníctva lesov v minulosti spomeňme aspoň výrok, že lesné hospodárstvo nie je vhodné na súkromné kapitalistické podnikanie, že les neznáša zasahovanie trhových vzťahov do hospodárenia a že za Rakúsko-Uhorska bol predložený návrh na poštátnenie všetkých lesov so zdôvodnením, že len takto možno zabezpečiť úspešné dlhodobé hospodárenie v lesoch. Výsledkom bol vznik štátnych lesov roku 1871.
Súkromný vlastník nemá takú motiváciu ako štát, aby bezplatne poskytoval vo svojom lese životne dôležité a verejnoprospešné celospoločenské funkcie. Lesné hospodárstvo sa musí riadiť dlhodobou ekonomikou, lebo si ju vynucuje vyše 100-ročná produkčná doba. Súkromný vlastník je však nútený rozhodovať v zmysle krátkodobej ekonomiky. Potrebuje výnosy v čo najkratšom čase. Ťažko sa uspokojuje s tým, že nie v prítomnosti, ale neraz až v ďalekej budúcnosti bude mať z lesa príjmy. Realita je taká, že už na začiatku treba v lese vynaložiť náklady, ktoré sa vrátia len po mnohých desaťročiach. Krátkodobá ekonomika vedie k vyvíjaniu tlaku na zvýšenie výnosov bez ohľadu na to, že sa tým porušia prírodné zákonitosti, zníži prírastok, a teda aj budúca zásoba a výťaž z lesa. Štát znáša pravidlá dlhodobej ekonomiky oveľa ľahšie.
Lesnícka morálka
Správne hospodárenie v lesoch zabezpečuje desaťročný lesný hospodársky plán. Správnosť hospodárenia v neprehľadných priestoroch lesov a pri ťažko obsiahnuteľnej vyše 100-ročnej výrobnej dobe závisí už tradične od lesníckej profesionálnej morálky. (Lesníctvo si zvolili ako životné povolanie spravidla len ľudia, ktorí majú lesy veľmi radi.) Ak však preváži komercionalizácia lesov a lesníci ešte k tomu budú na nej aj hmotne zainteresovaní, dostane sa spomínaná morálka do úzadia. To by bolo to najhoršie, čo môže naše lesné hospodárstvo postihnúť.
V zákone o transformácii štátnych lesov treba dôrazne zakotviť, že štátna akciová spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu je konečným organizačným útvarom. Pretože lesy sú neoddeliteľnou súčasťou národného bohatstva a majú podobný význam ako nerastné bohatstvo a vody, mal by mať o zákon o lesoch charakter ústavného zákona, aby nemohlo tak ľahko dôjsť k politickej privatizácii štátnych lesov alebo k privatizácii ziskuchtivých hospodárskych skupín.