Bratislava, Dunajská Streda, Komárno, Štúrovo a späť -- Esztergom, Komárom, Győr, Bratislava. Spiatočná trasa sa dá označiť aj takto: Suzuki, Nokia, Phillips Components. Oba smery na sklonku leta navonok pôsobia ospanlivo, tak si slabý autor predstavuje južanský pokoj. Na ceste z Esztergomu po maďarskej strane síce tento dojem narúša priam hektická nákladná doprava, ale cesta milosrdne obchádza aj banícku a priemyselnú Tatu. Ale nie je to ospanlivý región, kde všetko stíchne po zbere obilia. Je to oblasť, ktorá mala aj priemysel aj iné ekonomické aktivity a dnes ich potrebuje viac ako kedykoľvek predtým.
Veci sa totiž hýbu a posúvajú. Ak bol až do konca roku 1989 na tom s infraštruktúrou lepšie severný breh Dunaja, dnes sa aktivity presunuli jednoznačne na maďarskú stranu a ľudia začali chodiť mostmi za prácou opačným smerom. Do troch spomínaných spoločností na severe Maďarska. Ale veľa naznačuje, že aj to sa zmení a možno práve tu, na spoločnom úseku Dunaja vznikne prvý euroregión takého typu, aký si predstavovali zakladatelia myšlienky zjednotenej Európy. Nebude to cesta jednoduchá ani krátka, čo o nej zainteresovaní dnes vedia je to, že musí byť spoločná. A v tom zmysle konajú.
Najmarkantnejšie potrebuje kroky v tomto smere kedysi hviezda slovenského juhu, čarovné a živé mesto Komárno. Najlepšie to charakterizoval istý rodený Komárňan: "Kedysi sme mali Komárom za malé predmestie, dnes sme radi, že tu je, že tam majú prácu aj naši ľudia. Komárno má síce všetko, čo má mať, divadlo, kultúru, ale nemá odpoveď na to, z čoho to bude živiť pri súčasnom ekonomickom útlme mesta."
Na mestskom úrade však odpoveď hľadajú. Hovorí zástupca primátora Ing. Béla Szabó: "Nazdávame sa, že pohnúť sa môžeme len v užšej spolupráci s partnermi na druhom brehu. Preto aj zosúlaďujeme práce na rozvoji územného plánu nášho mesta spolu so samosprávou mesta Komárom. Obišiel nás predpokladaný diaľničný koridor, ale pri rekonštrukcii železničného mosta by sme chceli, aby mal aj cestnú trakciu -- ústiť bude totiž v priemyselnom parku, ktorý rastie na východ od Komáromu. Chceme, aby sa projekt dostal do regionálnych i národných plánov a vieme, že by sme dostali na túto akciu výraznú injekciu z európskych fondov."
Hospodársky pád Komárna sa začal stratou najväčšieho zákazníka na východe, rozpadom Sovietskeho zväzu. V časoch najväčšej slávy lodenice zamestnávali vyše päťtisíc ľudí. Dnes je stará lodenica v likvidácii, nová zamestnáva tisíc ľudí, ale nie všetko sú ľudia z okolia. V okrese zostali len tri väčšie firmy -- lodenica, Rieker a Kromberg v Kollárove. Zamestnávajú spolu ani nie šesť z päťdesiatdvatisíc ľudí v aktívnom veku. Pri páde starej fabriky odišli kvalifikovaní zvárači do sveta -- do Nemecka, Srbska, Česka -- v iných lodeniciach zarábajú sumy, o ktorých sa im v Komárne nesnívalo. Lenže tu chýbajú -- tak na expertné zváranie nová lodenica angažuje ukrajinských odborníkov a domáci ľudia paradoxne nemajú prácu.
Béla Szabó poukazuje na ďalší hrozivý fakt -- z takmer dvanásťtisíc nezamestnaných je 27 percent mladých ľudí do tridsať rokov. To znamená, že je tu populačná vlna, ktorá nezískala -- a už asi nikdy nezíska -- pracovné návyky. Nezamestnanosť je teda dlhodobý problém, aj keby sa podarilo vytvoriť dostatok pracovných príležitostí.
Faktom je, že tento problém sa na regionálnej úrovni nedá riešiť a otázkou je, ako by ho mala vyriešiť centrálna vláda. Faktom je len to, že ho spôsobili meškajúce reformy. A tak kým sa naši poslanci a politici dohadovali o veciach menej podstatných, v Maďarsku vytvorili podmienky a atmosféru na vstup zahraničného kapitálu. Maďarská ekonomika tak získala desaťročný náskok. To nie je len Nokia, Suzuki a Philips, ale aj cudzí kapitál v Székesfehérvári či Tatabányi -- všade tam sú priemyselné parky a všade tam chodia pracovať ľudia z juhu Slovenska. A aj keď sú signály, že zahraniční investori už z Maďarska pokukujú ďalej na východ, pretože hľadajú lacnejšiu pracovnú silu, každý vie, že vysoko odborné práce si žiadajú aj vysokú kvalifikáciu a to zasa predstavuje vyššie príjmy zamestnancov a to vyšší štandard regiónu. A špičkoví maďarskí ekonómovia tvrdia, že v blízkej budúcnosti bude dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile pretrvávať. Napokon -- nečudujme sa, že z Komárna stovky ľudí chodia pracovať na druhý breh. Ak porovnáme zamestnanecký štandard tu a tam, zistíme, že by chodili aj pri dostatku práce doma. Nie je tu jazyková bariéra. V Maďarsku je garantovaná minimálna mzda vyše desaťtisíc korún, zamestnanci Nokie si platia v Maďarsku aj odvody do poisťovní, funguje tam aj závodná ambulancia. Práve tu ľudia ocenili vstup do únie -- formality pri práci v zahraničí a cestách za ňou akoby odvial čarovným prútikom. Viceprimátor očakáva, že počet Komárňanov zamestnaných na pravom brehu čoskoro vzrastie, lebo Nokia prichádza s ďalšou investíciou, päťdesiat miliónov eur, čo predstavuje do poldruha tisíc nových pracovných miest. A v budúcom parku pribudnú aj ďalší investori...
"V Maďarsku neinvestujú prostriedky do založenia priemyselných parkov regióny, ale ide to zo štátnej kasy," pokračuje viceprimátor. "Celá privatizácia a reformy tam prebehli inak ako u nás. Aj tam to bolelo, ale spolu s likvidáciou starých väzieb a príležitostí sa budovali nové. Pre obyvateľov z okolia parkov je ich existencia požehnaním, zahraniční investori si totiž nevyberajú skade človek prišiel, ale podľa toho, či vie a chce robiť."
Samozrejme, samospráva môže vytvárať len prostredie -- ale aj to je dôležité, a preto kladú na oboch stranách Dunaja taký dôraz na spoločné kroky. Spája ich nielen budúcnosť, ale aj minulosť, ktorá by sa v tej budúcnosti mohla prejaviť. Komárňanský pevnostný komplex pochádza ešte z rímskych čias. Odvtedy sa vždy prebudovával a najväčšmi sa do jeho podoby vryli aktivity cisára Leopolda prvého, ktorý ho nechal prebudovať v tvare päťuholníka, čo ho spája s druhým súčasným dielom, leopoldovskou pevnosťou. Obe stavby slúžiace v časoch tureckých vpádov sú unikátom. Dnes sa komárňanská pevnosť vynára zo zabudnutia a zanedbanosti, je súčasťou oboch miest a obe mestá sa snažia, aby ju do svojho chráneného dedičstva zaradilo aj UNESCO. Čo by neviedlo len k zdôrazneniu nadlokálneho postoja k riešeniu problémov, ale zaručene aj k zvýšeniu atraktívnosti miest, teda turistického ruchu, teda ďalšieho zdroja peňazí a pracovných miest.
Gustav Bartovic