O vodnom diele opäť na jeseň
Delegácie Maďarska a Slovenska by mohli v rokovaní o Sústave vodných diel (SVD) Gabčíkovo -- Nagymaros pokračovať po prijatí stanoviska, ktoré mala dodať maďarská strana do konca augusta. Rokovania na úrovni vládnych delegácií budú pokračovať po doručení a preštudovaní sľúbených odborných stanovísk z maďarskej strany a ich prerokovaní v spoločnej technickej pracovnej skupine s prípadným doplnením uznesení už dohodnutých otázok na riešenie. V súčasnosti maďarská strana študuje odborné dokumenty poslané slovenskou stranou nótou v auguste 2003.
Zástupcovia delegácií Slovenska a Maďarska začiatkom júna v Budapešti odsúhlasili mandát právnej pracovnej skupiny pre implementáciu rozsudku MSD vo veci SVD Gabčíkovo -- Nagymaros. Tá sa má schádzať najmenej raz za štyri mesiace a vypracúvať právne analýzy pre technickú a ekonomickú pracovnú skupinu, ako i pre samotné vládne delegácie. Rokovania zástupcov vládnych delegácií boli obnovené po dvoch rokoch s prísľubom maďarskej strany, že sa ďalšie rokovania budú viesť v dobrej viere, v duchu rozsudku MSD na odbornej úrovni bez zasahovania politikov.
Základom verdiktu MSD v Haagu bolo, že Maďarsko nemalo právo pozastaviť a následne zanechať práce na SVD Gabčíkovo -- Nagymaros, Československo mohlo začať v roku 1991 s dočasným riešením, nemalo však právo ho o rok neskôr uviesť do prevádzky. Tribunál tiež rozhodol, že oznámenie Maďarska z mája 1992 o ukončení zmluvy o výstavbe sústavy vodných diel z roku 1977 nemalo právny účinok na jej ukončenie. Zároveň vyzval obe strany, aby v dobrej vôli rokovali a dohodli sa, inak musia rešpektovať prevádzkový poriadok v súlade so zmluvou z roku 1977.
Dohoda aj o Tokaji
Svetoznáme tokajské víno sa bude môcť na Slovensku produkovať v oblasti s rozlohou 565 hektárov. Táto rozloha slovenskej časti tokajskej oblasti je výsledkom kompromisu slovensko-maďarských rokovaní znamená pre Slovenskú republiku po dlhoročných ťahaniciach o územie, kde sa tokajské víno môže produkovať, významný úspech. A to aj napriek skutočnosti, že podľa analýzy ministerstva by mohla slovenská tokajská oblasť predstavovať územie až do 600 hektárov. "Konečné uznanie Maďarskej republiky, že tokajská vinohradnícka oblasť leží na území oboch štátov a tvorí jeden integrovaný celok, urobí bodku za dlhoročným snažením Slovenskej republiky," konštatuje ministerstvo pôdohospodárstva v správe o medzirezortnej dohode medzi agrárnymi ministerstvami oboch krajín o vzájomnom uznaní tokajskej oblasti.
Slovensko sa okrem ústupku vo forme niekoľkých desiatok hektárov tokajskej oblasti uzavretím dohody s Maďarskou republikou vzdá aj výroby vína s označením dvojputňový tokajský výber, na ktorého dopredanie sa stanovilo trojročné obdobie od nadobudnutia platnosti dohody. Prijatie kompromisov však bude pre Slovensko znamenať prínosy vo viacerých oblastiach, v prvom rade z ekonomickej stránky, keďže sa slovenským výrobcom tokajských vín otvoria trhy Európskej únie a budú môcť zhodnocovať svoju produkciu za oveľa prijateľnejšie ceny ako doteraz. Nemenej významným prínosom bude rozvoj regiónu a s tým súvisiaca zvýšená zamestnanosť. Podľa údajov z vinohradníckeho registra je totiž na Slovensku produkčných iba 375 hektárov tokajských vinohradníckych honov a predpokladá sa tak rozvoj a skvalitnenie vinohradníckej produkcie tokajskej vinohradníckej oblasti. Nárast produkčne obrábaných tokajských oblastí z 375 hektárov na dohodnutých 565 hektárov môže znamenať investície do vinohradníctva v objeme 190 mil. Sk.
Maďarský pracovný trh zostane otvorený
Podľa oficiálneho stanoviska maďarskej vlády Maďarsko nikdy neuvažovalo o zatvorení pracovného trhu pre Slovákov a ani do budúcnosti nepripravuje reštrikcie. Budapešť však prijme rovnaké obmedzenia trhu práce voči súčasným členom Európskej únie (EÚ), ako oni voči novým krajinám. "Cítime sa rovnocenným partnerom všetkým krajinám EÚ a toto rovnocenné partnerstvo znamená, že požiadavky sú rovnaké. Ak sa naši partneri domnievajú, že obmedzovanie voľného pohybu pracovných síl vyplýva zo samotného trhu práce, musíme to brať na vedomie a oni musia brať na vedomie naše stanovisko," uviedol štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí András Bársony.
O tom, že tento trh práce zostane pre občanov Slovenska otvorený, hovorí i fakt vyplývajúci z rakúsko-maďarskej diskusie, že Maďarsko bude onedlho potrebovať pracovné sily zo zahraničia, a preto je absurdným názor, že by Maďari mohli zaplaviť rakúsky pracovný trh. Maďarská populácia totiž rýchlo starne a hospodárske prírastky domácej ekonomiky sú stále vysoké. Krajina má, našťastie, dostatočný rezervoár pracovných síl aj v rumunskom Sedmohradsku, kde žije 1,6 milióna osôb hovoriacich po maďarsky. Približne 10 000 ich je už zamestnaných v maďarských nemocniciach.
Z dlhodobého hľadiska sa stalo Maďarsko pre cudzincov z východu príťažlivým aj preto, že sa v ňom mzdy v posledných rokoch zvýšili o 25 % bez toho, aby došlo k rastu produktivity práce. Tento rozpor sa však bude musieť veľmi rýchlo odstrániť, pretože inak sa krajina dostane do "ťažkých problémov".
Zladíme plánovanie rozvoja
Slovenská republika a Maďarská republika sa v septembri 2004 dohodli, že zladia procesy plánovania rozvoja súvisiace s rozpočtovým obdobím Európskej únie na roky 2007 až 2013. Vyhlásil to v Budapešti štátny tajomník Úradu vlády Etele Baráth po rokovaní so slovenským ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Lászlóom Gyurovszkým. Tieto kroky podľa politikov umožnia účinnejšie presadzovanie záujmov oboch krajín v rámci EÚ. "Spolupráca v oblastiach uvedených v dohode bude mať pozitívne vplyvy pre tieto krajiny," konštatoval Baráth. V ďalších mesiacoch plánuje Maďarsko viesť podobné rokovania s ostatnými členskými krajinami únie v regióne, najmä s krajinami Vyšehradskej štvorky.
Slovensko pre investorov výhodnejšie
Pracovníci vedenia maďarských pobočiek zahraničných korporácií pokladajú byrokraciu a nedostatok zručných pracovných síl za hlavné prekážky rastu podnikania v Maďarsku. Krajina je podľa nich v porovnaní napríklad so Slovenskom slabá i v ponuke výhod pre zahraničných investorov.
K uvedeným tvrdeniam sa dopracovala organizácia EUCham, ktorá zastrešuje v Maďarsku Európske bilaterálne obchodné komory a iné obchodné organizácie, so spoločnosťou pre výskum trhu Synovate v májovom prieskume na vzorke 240 riadiacich pracovníkov. Ako tretia najvážnejšia bariéra sa v prieskume uvádza "vysoká cena peňazí". Rastu podnikania bráni i chýbajúca stabilná finančná politika. Celkovo ohodnotili respondenti výhľad podnikateľského prostredia 156 bodmi z možných 200, pričom hodnotenie nad 100 bodov naznačuje pozitívny sentiment.
Zahraniční riadiaci pracovníci považujú Maďarsko za krajinu s dobre vyvinutou finančnou infraštruktúrou a vysokokvalitným manažmentom, zaostáva však v ponuke výhod pre zahraničných investorov za krajinami, akou je Slovensko. Priestor na zlepšenie sa podľa nich ponúka i v infraštruktúre a transparentnosti podnikateľského prostredia. Znepokojení sú tiež utlmovaním konkurencie a neurčitosťami v právnom systéme.