Jedným z najdôležitejších cieľov hospodárskej činnosti maďarskej diplomacie je, aby sme v záujme vývoja národného hospodárstva, udržania a zvyšovania jeho medzinárodnej konkurencieschopnosti rozšírili svoje zahraničnoobchodné vzťahy, zlepšili systém podmienok na zahraničné podnikateľské vzťahy.
Takáto orientácia našich aktivít má zásadný význam vo vzťahu k susedným štátom, teda aj voči Slovensku, lebo okolité štáty sú najdostupnejšími trhmi pre malých a stredných podnikateľov z Maďarska.
Maďarsko udržiava so Slovenskou republikou, ktorá sa 1. januára 1993 osamostatnila, rozmanité vzťahy: týkajú sa obehu tovaru a služieb, cestovného ruchu, oblasti prepravy, ale aj pohybu kapitálu a pracovnej sily.
Od roku 1993 sa postupne preverovali a vytvárali medzištátne zmluvy, zabezpečujúce rozšírenie podnikateľských stykov, ako napríklad zmluva o vzájomnom obchode a platbách, o podpore a ochrane investícií, o predchádzaní dvojitému zdaňovaniu, o vzájomnom zamestnávaní občanov, či cestnej osobnej doprave a preprave tovaru, kombinovanej doprave tovaru, vodnej a leteckej doprave.
Keď sa pozeráme spätne na predchádzajúce roky, dnes už môžeme jednoznačne konštatovať, že nášmu dvojstrannému obchodu dodala značný rozmach Dohoda o voľnom obchode v strednej Európe, známa pod názvom CEFTA, ktorá vstúpila do platnosti prvého marca 1993.
Vedomý si uvedeného, som presvedčený, že z hľadiska budúcnosti dvojstranné obchodné vzťahy sa môžu rozmáhať rozšírením investícií, ktoré sú založené na spoločných záujmoch. Táto forma spolupráce sa tým, že budeme súčasťou jednotného európskeho trhu, ešte značne zhodnotí.
Maďarsko a Slovensko po desaťročia iba zvonku mohli sledovať, ako národy žijúce na západnej časti kontinentu čoraz užšie spolupracujú, ako sa zvyšuje životná úroveň občanov a národy, ktoré predtým medzi sebou bojovali, vytvárajú základy trvalého mieru. Počiatočné uhoľné a oceliarske spoločenstvo -- v prvom rade vďaka politickej podpore a podpore spoločnosti -- sa po čase rozvinulo v jednotný vnútorný trh. Neskôr Európska únia vytvorila spoločnú menu, zrušili sa vnútorné hranice a vybudovala sa ochrana vnútorných hraníc.
Ale čo vlastne znamená členstvo v únii pre dvojstranné hospodárske vzťahy?
Znamená to jednak uplatňovanie princípu štyroch základných slobôd, to sú slobodný tok tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Po vstupe značne poklesnú prekážky administratívneho charakteru, ktoré v našom obchodnom styku ešte existujú, a otvoria sa pre nás možnosti verejného zaobstarávania aj na vzájomnom trhu.
Analyzujúc štruktúru podnikania v Maďarsku, na Slovensku a v Európskej únii, môžeme konštatovať, že pre obe je charakteristická vysoká podnikateľská aktivita, fungovanie v súťaživom prostredí. Značný rozdiel môžeme konštatovať v produkcii príjmov a kapitálovom zaopatrení.
Na vstup do EÚ väčšina našich občanov a podnikateľov hľadí ako na prirodzený stav. Naše hospodárstvo sa v uplynulých desiatich rokoch integrovalo do hospodárstva únie v takej miere, že budúce skutočné členstvo nespôsobí nijakú šokovú reakciu.
Obavy sú azda z toho, v akej miere budeme vedieť využívať možnosti, ktoré v sebe vstup ukrýva. Totiž proces prípravy sa neskončí v deň vstupu, k úplnému zapadnutiu bude treba ešte mnoho rokov. Spoločne budeme prežívať pravidlá a prax života vo vnútri Európskej únie.
StoryEditor