Je nepopierateľným faktom, že v minulosti, na sklonku monarchie, žili Slováci v uhorskom štáte ako utláčaná menšina. Bolo to najtemnejšie obdobie v stáročnom súžití oboch etník medzi Tatrami a Dolnou zemou. Ale ani dve vlny repatriácií po oboch vojnách nedokázali zrušiť roztrúsenú stáročnú koexistenciu oboch národov a naďalej zostali slovenské a maďarské menšinové etnické skupiny žiť na území druhého štátu. A zrejme zostanú žiť ďalšie stáročia v tom istom duchu ako teraz: nežiadajú hromadné sťahovanie, výmeny, len dôstojný a plnohodnotný život, pretože inojazyčný štát pokladajú za svoj domov. Je to aj z príčiny, ktorú pomenoval skvelý človek, Maďar žijúci a tvoriaci na Slovensku, spisovateľ Lajos Grendel: "Slováci a Maďari sú si bližší, ako si myslíme." Z rozhovoru, ktorý na túto tému poskytol časopisu TV oko, vyberáme niektoré zaujímavé pasáže:
"Žijem v Bratislave, som slovenský štátny občan, plynulo hovorím a čítam po slovensky a mám teda možnosť posúdiť tento problém objektívnejšie ako môj maďarský kolega z Budapešti, ktorý po slovensky nevie. A to, ako sa v 19. storočí naše dva národy dostali proti sebe, považujem za tragické. Začali sme byť voči sebe nevraživí napriek tomu, že naša mentalita, duša a kultúra sú si oveľa bližšie ako si myslíme. Maďari majú so Slovákmi podstatne viac spoločného ako so svojimi jazykovými príbuznými -- Fínmi alebo Estóncami. Napriek tomu na obidvoch stranách zúria predsudky, z ktorých je mi niekedy nevoľno... U Slovákov je prvý a hlavný ten, že Maďari ich tisíc rokov utláčali. Na maďarskej strane zas panuje názor, že Slováci sú panslávi, ktorým išlo len o rozbitie starého Uhorska. Pred 19. storočím však neexistoval žiaden národnostný princíp ... podľa historických prameňov napríklad na dvore kráľa Mateja znela aj slovanská reč.
... je to trochu zveličený problém a neaktuálny (krajanský zákon -- pozn. red.). Od 1. mája sme v únii, čím už nemá veľký význam. Je fajn, že dôchodcovia majú zadarmo lístky do múzeí, ale problémy Maďarov na Slovensku to nerieši... Európa má budúcnosť len vtedy, keď sa všetky štáty vzchopia a dokážu byť konkurenciou USA, Japonsku, Číne alebo Rusku. Drobné európske štáty môžu mať budúcnosť iba v zjednotenej Európe a dokonca si myslím, že Európe federalizovanej... Ak vytvoríme jednotnú Európu, v ktorej bude základom spoločné európske minimum postavené na báze kultúrnych hodnôt, ktoré tu za tých 1500 rokov evidentne vznikli, naše národy sa nestratia. Inak budeme len nejakým múzeom bývalej európskej kultúry pre Američanov a Japoncov, ktorí sem budú chodiť a pozerať sa...
...Stredoeurópania majú bohatšie skúsenosti ako napríklad Škandinávci. Zažili sme všetky hrôzy na vlastnej koži: fašizmus, komunizmus, totalitárne zmeny, ktorých podstatu Západ nepoznal. Možno sme na európske hodnoty citlivejší. Počas celého 20. storočia sme o ne museli bojovať, nemali sme chvíle pokoja, ako ho mala západná Európa po 2. svetovej vojne. Chýba nám skúsenosť povojnového vzkriesenia a upokojenia, ako ju tam zažili.
Čo je podľa vás stredouerópanstvo?
Pre mňa je to habsburská monarchia -- áno, žalár národov, ktorého základom bola multikultúrna ríša. Napriek tomu, že bola veľmi zastaraná a konzervatívna, bola zároveň dostatočne liberálna, aby v rámci svojho multikulturalizmu vytvorila hodnoty, ktoré stoja za to. Nezabúdam na to, že politicky bola monarchia nespravodlivá, ale na to, čo sa na začiatku 20. storočia vytvorilo vo vede a v umení v Prahe, Budapešti a vo Viedni, sa v súčasnosti môžeme pozerať iba ako na zázrak a s oprávnenou nostalgiou.
StoryEditor