Pol šiestej ráno, nadmorská výška 1 800 metrov. Snehový prevej padá do Spáleného žľabu a spúšťa masu tichého prachového snehu. Tá po viac ako kilometrovej púti vytvorí 350-metrový snehový nános so šírkou tridsať metrov a s hrúbkou miestami až päť metrov. Niekde v ňom sa nachádza sedem českých turistov. Nikto z nich neprežil.
Aj keď to znie kruto, ľudský život môže mať v mnohých prípadoch cenu niekoľko tisíc korún. Teda cenu bežného lavínového hľadača. Česi ním vybavení neboli. O tom, či by im pomohli, sa dá už len špekulovať. "Urobili zásadnú taktickú chybu. Výber miesta na prenocovanie bol absolútne zlý," skonštatoval lavínový špecialista Milan Lizúch zo Strediska lavínovej prevencie vo Vysokých Tatrách.
Napriek tomu je lavínový hľadač (tiež aj pípak, pips, berdina...) nevyhnutnou súčasťou výbavy pre každého, kto sa v zime vyberie do vysokohorského terénu. Podľa Lizúcha ho však má len niečo vyše tretiny ľudí, ktorí sa vystavujú riziku v lavínovom teréne. A hoci aj na Slovensku je tento tovar už bežne dostupný, záujem nie je vysoký. "Netýka sa to len hľadačov, ale aj lavínových lopatiek a sond. Záujem majú hlavne skialpinisti či horolezci. Väčšinou už špičkoví športovci, ktorí sa tomu venujú minimálne na poloprofesionálnej úrovni," potvrdili nám v jednej outdoorovej predajni.
Analóg a digitál
Kto nechce či nemôže investovať do kúpy hľadača, môže si ho aj požičať, niektoré predajne tento servis už poskytujú. Netreba si to však nechávať na poslednú chvíľu či sa spoliehať na služby vysokohorských chát. "Ešte som nevidel ani na jednej z nich ponuku na prenájom hľadača," upozornil Lizúch. Najlacnejšie zariadenia sa dajú kúpiť za menej ako šesťtisíc korún. Na tejto úrovni sa pohybuje slovenský produkt Berdin. Medzi špičku sa však radia hlavne výrobky od firiem Barryvox (predávajú sa pod značkou Mammut), Ortovox, Arva či Tracker. Druhý kraj cenového intervalu je niekde okolo 18- až 20-tisíc korún.
Rozdielov medzi hľadačmi je niekoľko. Tie lacnejšie sú analógové, cestu k zasypanému teda určuje zosilňujúci sa akustický a svetelný signál. Ten sa sleduje a záchranca postupne uberá na citlivosti prístroja. Naopak, digitálne prístroje sú už schopné vyhodnocovať situáciu a sledovať aj viacero zasypaných osôb. Na základe systému duálnych antén dokážu vyhodnotiť systém siločiar. Trojanténové prístroje vedia určiť aj hĺbku, v ktorej sa postihnutý nachádza. Existujú tiež kombinácie analógového a digitálneho princípu, pričom analóg sa využíva na primárnu lokalizáciu, digitál na dohľadanie.
Čo majú hľadače spoločné, je jednotná pracovná frekvencia 457 kHz. Sú teda navzájom kompatibilné, a tak dokážu bez ohľadu na značku či model zasypaného a záchrancu navzájom spolupracovať. Samozrejme, ak ho má postihnutý zapnutý. "Minulý rok zahynul český snoubordista nad Téryho chatou. Mal prístroj, ale vypnutý. Šetril baterky, no šetril na nesprávnom mieste," spomenul jeden tragický príklad nezodpovednosti Milan Lizúch.
Šetriť baterky a na baterkách sa teda nevypláca. Je nevyhnutné ich pred sezónou vymeniť, prípadne tak robiť pred každou túrou a tie staré spotrebovať napríklad v čelovke. Akumulátory sa neodporúčajú, rovnako ako nabíjateľné baterky. V chlade totiž rýchlo strácajú napätie. Z parametrov je okrem funkčnosti pri plne nabitých batériách (pričom je rozdiel v životnosti pri prijímaní a vysielaní signálu) dobré všimnúť si aj dosah. Ten je štandardne zhruba 40 metrov, pri ideálnych podmienkach 60 až 80 metrov.
Ide o minúty
Je kľúčové, aby sa majiteľ hľadača s jeho fungovaním najskôr detailne oboznámil. "Keby tak mal robiť až na lavínisku, zabudne aj to, ako ho má prepnúť do prijímacieho režimu," upozornil Lizúch. Preto je dobré zahrať sa s kolegom na mačku a myš a navzájom sa skúšobne hľadať. Systémy pátrania po zasypanom sú spracované na mnohých internetových stránkach venovaných skialpinizmu či vysokohorskej turistike, prehľadne je to urobené aj na portáli Horskej záchrannej služby www.laviny.sk.
Pri strhnutí lavínou je totiž najdôležitejšia okamžitá kamarátska pomoc. Do 15 minút žije ešte 93 percent ľudí, trištvrtehodina však je už fáza, keď dochádza vzduch a obeť sa pravdepodobne udusí.
Záchranca však niekedy namiesto postihnutého vykope len jeho ruksak či strhnutú bundu. Pípak v batohu alebo vo vrchných častiach oblečenia je fatálna chyba už aj preto, že obete lavína niekedy úplne vyzlečie. Pre prípad podobného nešťastia sa netreba spoliehať ani na silu svojich rúk. Prehrabať sa nimi ku kamarátovi cez dva metre snehu je takmer nemožné. Lavína sa po ustatí svojho pohybu totiž po chvíli mení na betón. Rovnako ako vyhľadávací prístroj je preto dôležitá aj lavínová lopatka a sonda. Ich ceny za začínajú pri tisíc korunách.
Kto sa napriek tomu rozhodne na svojej bezpečnosti vo vysokých horách šetriť, má niekedy smolu. Možno mu to ešte o trochu zdvihne hladinu adrenalínu v krvi, a možno to už bude naposledy. Názorné príklady sú aj na symbolickom cintoríne pri Popradskom plese. Presne podľa jeho motta: Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu.
Výbava do zimných hôr (aj s fotkami)
-- Lavínový vyhľadávací prístroj.
-- Lavínová lopatka -- odporúča sa najmä kovový model, je lepšie, keď má vyvýšené hrany. Plast nie je natoľko odolný a po jeho zlomení má zasypaný minimálnu nádej, že ho vyhrabete rukami.
-- Lavínová sonda -- sú skladacie, väčšinou do troch metrov dĺžky, s dlhšími sa už zle manipuluje. Jej skladanie, ako aj prácu s ňou si treba nacvičiť, napríklad na zakopanom matraci.
-- Lavínová šnúra -- používa sa napríklad v situácii, keď je potrebné prekročiť lavínový svah. Má zhruba 20 metrov, je z reflexnej farby, pripája sa priamo na telo.
-- Lekárnička, hliníková tepelná fólia.
-- Medzi novinky patrí lavínový airbag či záchranná lavínová dýchacia vesta.