Momentálne na Slovensku veľa firiem prepúšťa a ľudia sa boja o prácu. Kvôli finančnej kríze sa znižujú počty pracovných miest, rušia sa celé prevádzky a zatvárajú výrobné závody.
"Prepustenie zo zamestnania má okrem psychických dôsledkov na pohodu človeka často ekonomický dosah na potreby celej rodiny. Pokiaľ patríte medzi tých, ktorí sú momentálnou situáciou akokoľvek ohrození, máte nárok na podporu tak zo strany zamestnávateľa, ako aj úradu práce, hovorí Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa pre dane a účtovníctvo Združenia podnikateľov Slovenska. Nároky zo strany zamestnávateľa hlavne pri veľkých podnikoch nie sú vždy pokryté v plnom rozsahu. Často ich samotné vyplatenie je predmetom dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, v prípade veľkých podnikov túto úlohu preberajú odbory.
Z odstupného neplatíte odvody
Keď vám výpoveď dáva zamestnávateľ - z dôvodu, že ruší vaše pracovné miesto z organizačných dôvodov, ruší alebo premiestňuje sa celá firma, alebo preto, že už zo zdravotných dôvodov nemôžete vykonávať svoju prácu, máte nárok na odstupné. Ak vás firma prepúšťa z iných dôvodov, odstupné vám nepatrí. "Ak ste už dostali vo výplate vyplatené odstupné, mali by ste vedieť, že neplatíte z neho odvody do poisťovní. Vstupuje vám však do základu dane z príjmov a je zdaňované daňou z príjmov,“ tvrdí Lukačovičová. Výška vyplateného odstupného by mala byť uvedená aj v ukončení pracovného pomeru, a preto je veľmi ľahko odkontrolovateľné s výplatnou páskou. Pokiaľ vám náležiace odstupné zamestnávateľ nazve a do výplaty zahrnie ako odmenu, ukráti vás. Zároveň vám vzniká povinnosť odviesť okrem preddavku na daň z príjmov, ako je to v prípade odstupného, aj odvody do fondov zdravotného a sociálneho zabezpečenia. "Toto riešenie je nevýhodné pre obidve strany, a preto by sa malo odstupné nazývať a uvádzať ako odstupné vo výplatnej páske zamestnanca, ako aj v dokumentoch pri ukončení pracovného pomeru,“ radí konzultantka.
Hromadné prepúšťanie - čo žiadať
Hromadné prepúšťanie má trochu iné pravidlá ako klasická výpoveď. Firmy o prepúšťaní svojich zamestnancov z ekonomických dôvodov nechcú hovoriť a zvyčajne tak robia potichu. Najmä pri hromadnom prepúšťaní, ak prepúšťajú viac ako 20 ľudí, musia to oznámiť Ústrediu práce, prerokovať to s odbormi a dokázať, že výpovede pre zamestnancov sú opodstatnené. Radšej preto prepúšťajú pracovníkov individuálne alebo po dohode s nimi. Keďže vo väčších podnikoch alebo výrobných prevádzkach fungujú aj odborové organizácie, vyjednávanie ohľadne nepríjemnej situácie s hromadným prepúšťaním je hlavne ich úlohou. Ak v organizácii nepôsobia odbory, hromadné prepúšťanie musí zamestnávateľ prerokovať priamo s dotknutými zamestnancami. Môže sa stať, že si túto povinnosť nesplní. "V prípade, že zamestnávateľ poruší tieto svoje povinnosti a zabudne opatrenia, ktoré by mohli zabrániť hromadnému prepúšťaniu so zástupcami zamestnancov, prípadne s dotknutými zamestnancami, máte ako zamestnanec, ak s vami končia pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy najmenej vo výške dvojnásobku priemerného zárobku,“ tvrdí Lukačovičová.
Povinnosti po prepustení
Pokiaľ sa zaregistrujete na príslušnom úrade práce, stávate sa poistencom štátu z dôvodu sociálneho a zdravotného zabezpečenia. "Ukončenie pracovného pomeru oznamuje Sociálnej aj zdravotnej poisťovni váš zamestnávateľ. Ak sa rozhodnete neprihlásiť na úrade práce, nestávate sa poistencom štátu, máte povinnosť to nahlásiť v zdravotnej poisťovni a zaregistrovať sa za tzv. dobrovoľného platiteľa alebo samoplatiteľa zdravotného poistenia,“ tvrdí Lukačovičová. Od januára tohto roka predstavuje minimálna výška mesačných preddavkov na zdravotné poistenie 26,74 eura (806 Sk). Ako ďalej Lukačovičová dopĺňa, pokiaľ ste však minulý boli čo len jeden deň predchádzajúceho kalendárneho roka samoplatiteľom alebo išlo o kombináciu samoplatiteľa, zamestnanca a možno aj poistenca štátu, musíte podať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia v príslušnej zdravotnej poisťovni.
Ako si finančne pomôcť na podpore
Ako prepustený uchádzač, zaradený do evidencie nezamestnaných, máte možnosť privyrábať si, a to tak, aby ste neprišli o dávku v nezamestnanosti. "Vaša mzda alebo odmena nesmie presiahnuť 65 percent zo sumy životného minima, zvýšená o zaplatené úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a preddavku na daň z príjmov. Počet hodín, ktoré ste predtým mohli odpracovať, bol od mája minulého roku zrušený. Môžete teda pracovať neobmedzený počet hodín, jediný limit pre vás je vo výške zárobku,“ tvrdí Jaroslava Lukačovičová. To znamená, že nemôžete zarobiť viac ako je suma životného minima, čiže 116,30 eura (do 30. 6. 2009) plus odvody a daň, aby ste neprišli o podporu v nezamestnanosti.
| Koľko dostanete na odstupnom – 10 platov dostanete v prípade, ak s vami končí pracovný pomer firma výpoveďou alebo dohodou z týchto dôvodov – pre pracovný úraz, chorobou z povolania, alebo pre ohrozenie touto chorobou, ďalej ak sa na pracovisku dosiahla najvyššia prípustná expozícia určená rozhodnutím orgánu verejného zdravotníctva – 3 platy vám patria, ak váš pracovný pomer trval vo firme najmenej 5 rokov – 2 platy si môžete nárokovať, ak váš pracovný pomer trval vo firme menej ako 5 rokov – viac ako predpisuje Zákonník práce môžete dostať v prípade, že to máte uvedené v pracovnej zmluve, alebo to so zamestnávateľom dohodli odbory Dokumenty pri ukončení zamestnania: |
| Prečítajte si aj: |
| Zdravotné poistenie môže platiť aj štát Práve ste stratili zamestnanie? Jednou z možností, kam sa obrátiť o pomoc, je úrad práce. Ak prácu nemáte a ani nepožiadate úrad práce o zaevidovanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, stávate sa dobrovoľne nezamestnaným. „Pre vás z toho vyplýva jediná zákonná povinnosť. Musíte si sám hradiť zdravotné poistenie. Pokiaľ budete zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, zdravotné poistenie vám platí počas evidencie štát,“ hovorí Peter Zeman z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Celý článok >> |
| Zmeny od januára. Zvýšil sa príspevok na dochádzku Od januára tohto roka sa zvýšili maximálne sumy príspevkov na dochádzku za prácou, ktoré evidovaným nezamestnaným žiadateľom vyplácajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Minimálny príspevok je 36,52 eura, teda 1 100 korún. V prípade, ak by si nezamestnaný človek našiel prácu vzdialenú od bydliska nad 600 kilometrov, má nárok na takmer 100 eur (3 000 Sk). Priemerná výška poskytovaného príspevku sa tak zvýšila zo 63,07 eura (1 900 Sk) na 68,29 eura (2 057 Sk). Celý článok >> |