Podľa OECD by mal po tohtoročnom tvrdom vyše päťpercentnom prepade nasledovať rast o dve percentá. Podobné odhady potvrdzujú aj analytici a finančné inštitúcie.
"Pokiaľ sa podarí vyhnúť sa opatreniam, ktoré by zhoršovali podnikateľské a investorské prostredie, možno v budúcom roku dúfať v postupné zotavovanie hospodárskeho rastu,“ tvrdí hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. "Nasledujúce oživenie však bude nepomerne miernejšie, než sme boli zvyknutí v predchádzajúcich ôsmich hojných rokoch, keď sme boli magnetom pre priame zahraničné investície a s nimi prichádzajúce nové pracovné miesta.“
Dôležité opatrenia
Už tento rok vidieť oživenie v niektorých odvetviach slovenského priemyslu. Okrem ropných produktov a výroby elektrických, optických a počítačových výrobkov si polepšil aj farmaceutický priemysel. Určitý posun možno pozorovať aj v oblasti chémie a hutníctva. Slovensko je však ako malá a otvorená ekonomika veľmi závislé od diania vo svete a od toho, ako sa darí našim najväčším obchodným partnerom. Tí sú dôležití aj z hľadiska prílevu nových investícií, ktoré by mohli pomôcť k vzniku nových pracovných miest. Analytici sa preto zhodujú, že najdôležitejším cieľom v súčasnosti je udržanie a posilnenie medzinárodnej konkurencieschopnosti, a to najmä pomocou priaznivého podnikateľského prostredia.
Zároveň je nutné udržať si zdravé verejné financie. S tými totiž súvisí ratingové hodnotenie Slovenska, ktoré zaváži pri rozhodovaní sa investorov. Vlani v decembri sme sa práve vďaka zvýšeným ratingom agentúry Standard and Poor´s ocitli medzi premiantmi regiónu V4. Vaňo však varuje: "Silný zoznam výhod nie je v žiadnom prípade sám osebe garanciou úspechu. Najmä ak by ich mali negatívne vyvažovať pod pláštikom recesie prijímané opatrenia, ktoré by sťažovali dýchanie podnikateľom a oslabovali atraktivitu investorského prostredia.“
To potvrdzuje aj hodnotenie Podnikateľskej aliancie Slovenska. Podľa neho sa situácia v tomto smere nezlepšuje. Naopak, podmienky na Slovensku sa v treťom štvrťroku tohto roku vrátili späť na úroveň spred zhruba ôsmich rokov, informuje agentúra ČTK. Dôvodom poklesu je podľa nich nielen pretrvávajúca hospodárska kríza, ale najmä malá aktivita vlády Roberta Fica a bariéry v podnikaní ako nedostatočná vymožiteľnosť práva, súčasná odvodová legislatíva, nízka zrozumiteľnosť právnych predpisov či vysoká úroveň korupcie.
Stimulmi proti kríze?
Aj v Európskej únii ohlasujú mnohé krajiny na budúci rok rast. Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz INESS však radí opatrnosť: "Nemyslím si, že oživenie, ktoré vidíme na posledných číslach z Európskej únie alebo Spojených štátov, je reálne. Ide skôr o dočasný efekt vládnych stimulov a politík, na ktoré však čoskoro dôjdu peniaze. Problémy finančného sektora preto neboli vyriešené, iba odsunuté do budúcnosti.“
Aj na Slovensku bola súčasťou vládnych opatrení v boji proti kríze stimulácia dopytu, napríklad vo forme šrotovného. To je podľa analytikov síce politicky príťažlivé, ale z ekonomického hľadiska neefektívne riešenie. Karpiš vysvetľuje: "Odoberá totiž zdroje produktívnym častiam ekonomiky a nalieva ich subjektom, ktoré budú tak či onak z dlhodobejšieho hľadiska obmedzovať kapacity.“ Dodáva, že podľa neho má oveľa väčší efekt na hrubý domáci produkt znižovanie daní. To sa však budúci rok neočakáva. Senior analytik VÚB banky Martin Lenko hovorí: "Pokiaľ nebude pokračovať oživenie ekonomiky vo svete, Slovensko sa bude pohýnať len veľmi ťažko, a to aj za predpokladu použitia akýchkoľvek štátnych stimulov. Vo všeobecnosti som zástancom liberalizácie podmienok na trhu práce, zjednodušenia a sprehľadnenia daňovej a odvodovej politiky či zlepšenia vymožiteľnosti práva.“