Fakty vyvracajú negatívne hodnotenia slovenského lesníctva

Z lesného hospodárstva sa podarilo v posledných mesiacoch vyrobiť v masmédiách kauzu a toto prevažne prírodné hospodárstvo zatiahnuť do politiky. Charakteristické je, že aktéri sa sústredili len na vyťažené drevo - na jeho odbyt, kvalitu, cenu, export..., nezaujímajú ich živé stromy, teda les. No ťažba dreva je pre lesníctvo, síce dôležitá, ale iba žatva. Uskutočňuje sa priemerne po 109 rokoch, aj to prevažne postupmi zodpovedajúcimi ekologickým zákonitostiam prirodzenej obnovy lesa.
Pravda, poslanie lesníctva spočíva predovšetkým v tom, že v predchádzajúcich 80 - 90 rokoch lesy zakladá, ochraňuje, pestuje, vychováva..., a to na vysokej odbornej úrovni, aby stále poskytovali spoločnosti významné verejnoprospešné funkcie a aby na konci bolo čo ťažiť. Žiaľ, objavili sa aj vyjadrenia: slovenské lesy boli natoľko spustošené, že potrvá desaťročia, kým začnú vôbec prinášať úžitok; naše lesníctvo katastrofálne zaostáva za západnými krajinami; slovenské lesy sú v kríze a pod. Aká je teda skutočnosť? Pozrime sa aspoň čo najstručnejšie na stav a doterajší vývoj našich lesov. (Naše lesné hospodárstvo sa systematicky sleduje od roku 1920 po desaťročiach do súčasnosti.)
Lesnatosť
Začiatkom 15. storočia lesnatosť Slovenska klesla už približne na niečo viac ako polovicu. Vznikla nutnosť lesy začať chrániť. Zrodilo sa povolanie - lesník (prvý ochranca prírody). Pokles lesnatosti pokračoval, aj keď podstatne miernejším tempom, až do roku 1920, keď sa dosiahlo minimum 33,4 %. Potom lesníctvo plnilo krajinotvornú funkciu zalesňovaním najmä spustnutých plôch, až sa dosiahla lesnatosť vo výške súčasného maxima 40,8 % (rok 2000). Aj v budúcnosti sa očakáva ďalšie rozširovanie lesného pôdneho fondu.
Kategórie lesov
V doterajšom vývoji (obr. 1) uvádzame počiatočný rok 1920, keď prakticky všetky lesy boli hospodárske (produkčné; ochranných len 0,4 %), potom rok 1960, keď vznikla kategória lesov osobitného určenia (vodohospodárske, kúpeľné, prímestské...) a konečný rok 2000. Ochranné lesy i lesy osobitného určenia zaznamenali sústavný nárast. Ide o reakciu lesného hospodárstva na civilizačný a kultúrny rozvoj spoločnosti. Svetová únia ochrany prírody (IUCN) vysoko hodnotí Slovensko, keďže zo všetkých štátov Európy (aj bohatých západných) je prvé v relatívnej rozlohe lesov určených na ochranu prírody (41,2 %).
Zastúpenie drevín
Po uplatnení trhových požiadaviek v lesnom hospodárstve (polovica 19. storočia) značne narástlo zastúpenie ekonomických drevín smreka a borovice (obr. 2; pôvodne a roku 1896). Ďalej podiel týchto drevín stúpal až do 50. rokov, keď sa v koncepcii nášho lesného hospodárstva začali vo väčšom rozsahu presadzovať zásady prírode blízkeho lesného hospodárstva. Do súčasnosti sa úspešne znížil podiel smreka, no, žiaľ, aj jedle (odumiera v celej Európe) a mierne stúpla účasť borovice. V cieľovej predstave sa očakáva ďalší nárast listnáčov v dôsledku globálnych klimatických zmien.
Zakmenenie
Zakmenenie - denzita (tu uvádzané v % porastovej plochy obsadenej stromami) je pod silným tlakom antropogénnych, abiotických a biotických škodlivých činiteľov. Za ostatných 30 rokov sa darilo zvyšovať ho. Do cieľovej predstavy (priemerne 0,83) síce nechýba veľa, ale v najmladších porastoch je vyššie, ako to vyžadujú potreby ochrany lesa a v stredných vekoch ho znižujú škodlivé faktory natoľko, že to sťažuje prirodzenú obnovu.
Hospodárske spôsoby
Hospodársky spôsob predstavuje základnú koncepciu obhospodarovania lesa. Prevádzkovo najjednoduchší, ale pre lesné ekosystémy najmenej vhodný spôsob je holorubný. Najzložitejší, ale pritom najvýkonnejší je výberkový spôsob, ale jeho vybudovanie trvá veľa desaťročí (usporiadanie všetkých vývojových fáz lesa maloplošne nad sebou). Prírode najbližší, ekologicky najpriliehavejší a zväčša prevádzkovo dobre zvládnuteľný je podrastový spôsob (nová generácia vzniká prirodzenou obnovou pod materským porastom). Mnohostáročný vývoj pre nedostatok miesta obídeme. V roku 1920 sa uplatňoval podrastový spôsob v rozsahu 14,3 % a holorubný 85,7 %. Na obdobie rokov 2000 - 2009 predpisujú lesné hospodárske plány takéto členenie: podrastový spôsob 68,1 %, holorubný 29,1 %, výberkový 1,8 % a prevody a premeny 1,0 %. Dosiahnutie dvoch tretín plánovaných postupov podrastovým spôsobom je veľký úspech nášho lesného hospodárstva. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) zaradil Slovensko z hľadiska ekologicky správneho obhospodarovania lesov na 3. miesto v Európe (a tým aj na svete).
Veková štruktúra lesov
Dopestovanie vysokého podielu lesných porastov vstupujúcich do veku zrelosti (dospelosti) je najväčším úspechom nášho lesníctva, lebo umožní najvyššiu únosnú ťažbu (ťažbový etát) v celom známom doterajšom vývoji slovenských lesov. Žiada sa to vyzdvihnúť preto, že ťažba dreva je finančne najvýznamnejším výsledkom hospodárenia v lese a zároveň je dôkazom, že sa podarilo lesné porasty uchrániť od všetkých škodlivých činiteľov aj od hospodárskych a politických tlakov na nadťažby v minulosti. Uvádzame tri údaje o vekovej štruktúre lesov (obr. 3). Rok 1753 predstavuje síce stav lesov na Orave, ale dobre reprezentujúci situáciu na celom Slovensku. Ako vidieť, všetky porasty boli už veľmi mladé a porasty zrelé na ťažbu chýbali. V roku 1920 ešte stále prevažovali mladšie porasty, ale sa už podarilo vytvoriť aj staršie zásoby. A rok 2000 uvádza nastupujúci priaznivý stav, keď nedostatky najstarších vekových stupňov voči cieľovej predstave budú postupne nahrádzať dospievajúce porasty presahujúce cieľovú úroveň.
Pochopiteľne, že neustále sa zlepšujúca veková štruktúra a správna výchova pozitívne ovplyvnili aj porastové zásoby. Dokumentujú to údaje o priemerných zásobách na 1 ha: zo 169 m3. ha-1 v roku 1920 narástli do roku 2000 na 214 m3. ha-1 (cieľová predstava predpokladá zvýšenie o 9,3 %).
Ťažbové etáty
Ťažbový etát (výška únosnej ťažby na jeden rok) svojou výškou, štruktúrou a rozmiestnením je najdôležitejším smerným číslom lesného hospodárstva. Od neho závisia výnosy a náklady, počty pracovných síl, mechanizmov, atď. Má dve zložky - výchovný etát v mladých nezrelých porastoch (pomerne nízky) a obnovný etát v starých zrelých porastoch (zdroj hlavných príjmov).
Etáty pri dodržaní únosnej ťažby v minulosti vždy stúpali (obr. 4) a pri násilných zásahoch (nadťažbách) klesali. Nízky etát v roku 1920 zapríčinili následky prvej svetovej vojny. Pokles v roku 1940 predstavuje vplyv druhej svetovej vojny. Ďalšie klesanie (1950 a 1960) vyvolala štátna plánovacia komisia nariadením vysokých nadťažieb. Keď potom boli roku 1970 nadťažby zastavené, ťažbové etáty stúpali a roku 2000 dosiahli maximum. Priaznivá veková štruktúra umožní pri rešpektovaní únosných ťažieb ďalší rast etátov v najbližších 30 rokoch, z čoho v prvom desaťročí o takmer 750 tis. m3 ročne. Zásoby treba len nechať dospieť a nevyťažiť ich predčasne.

Za cieľavedomý pozitívny trend dlhodobého rozvoja našich lesov vďačíme perfektnému systému prepojenia plánovania vo forme lesných hospodárskych plánov (fungujúcemu už 230 rokov) so štátnym dozorom a s organizačnými jednotkami výkonných lesných hospodárov. V detailoch síce prichádzalo k nedostatkom, ale generálna línia sa presadila. Tieto kladné výsledky nášho lesného hospodárstva jasne vyvracajú neobjektívne negatívne hodnotenie slovenského lesníctva.