Získate mnoho cenných skúseností za minimálne náklady. "Človeku to rozširuje obzor, zlepšuje si medzinárodnú komunikáciu a posilňuje študenta do budúcnosti. Vidíte svet trochu triezvejšie, nielen cez slovenské okuliare,“ hodnotí Mirka Turanská, ktorá absolvovala niekoľko pobytov.
Cez bránu len raz
Najznámejšou bránou do sveta je u nás program Erasmus, ktorý zastrešuje Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC). Jeho služby sú však obmedzené. "Jedenkrát na študijný pobyt a jedenkrát na praktickú stáž do podniku v zahraničí,“ hovorí Eva Bikárová, konzultantka programu.
Výber záujemcov, partnerských škôl a vyhlasovanie termínov má na starosti vždy konkrétna škola. "Študenti sa musia informovať na rektoráte, zvyčajne na zahraničnom oddelení, kde vás oboznámia s interným postupom, pretože granty prideľujú samotné vysoké školy vlastným študentom,“ ozrejmuje Bikárová. Výšku mesačného grantu pre jednotlivca odhaduje na 300 eur. Presná výška závisí od vybranej krajiny, školy i samotného programu.
Druhou možnosťou sú napríklad programy ako CEEPUS či Národný štipendijný program od Slovenskej akademickej informačnej agentúry (SAIA), alebo súkromné spoločnosti. Tu stačí len presvedčiť vybranú školu, že ste ten pravý.
Vyhráva motivovaný
Pri týchto programoch si študent sám nájde školu, ktorú by chcel navštevovať a presvedčí ju, aby ho prijala. "Je dôležité predložiť všetky dokumenty načas a mať ich pokope. Študent by mal preukázať záujem o štúdium, včas pripraviť všetky potrebné doklady - hlavne ak sa snaží získať akceptačný list zo zahraničnej univerzity. Lipnú na tom a minoritný nedostatok môže spôsobiť vylúčenie z výberového procesu,“ radí Mirka.
Ak dá škola vášmu umiestneniu zelenú, vyžiadajte si akceptačný list (potvrdenie o predbežnom prijatí) a spolu so žiadosťou o grant ho pošlete do agentúry. "Potom zasadá výberová komisia, ktorá sa skladá zo zástupcov ministerstva školstva a zástupcov vysokých škôl, prípadne konkrétneho veľvyslanectva. Tá odporučí uchádzačov a potom ich v rámci bilaterálnych programov zahraničná strana potvrdzuje,“ hovorí o schvaľovacom procese Marcela Grošeková, vedúca akademického informačného centra v agentúre SAIA. Dĺžka pobytu je zvyčajne jeden semester a výška štipendia je napríklad v programe Akcia Rakúsko od 940 do 1 040 eur mesačne. Vždy vopred sa však informujte, čo všetko štipendium pokrýva, aj o celkových nákladoch na život.
"Moje mesačné štipendium mi pokrylo mesačne ubytovanie, plus zostalo mi možno 50 eur ako vreckové. No to je v Nórsku samovražedne nízka suma, postačí to tak na jeden nákup v potravinách,“ spomína Mirka.
Peniaze od súkromníka
Do boja o kvalitných študentov vstupujú aj rôzne súkromné nadácie. Štúdium vám môže napríklad zaplatiť Nadácia SPP s programom Hlavička či Nadácia Tatra banky s programom Študenti do sveta. V oboch prípadoch je maximálne možné štipendium 5 000 eur. "Štipendijný program Hlavička realizujeme v tomto roku už po siedmykrát, pričom sú ročne dve kolá uzávierky prijímania žiadostí. Novembrová uzávierka (práve prebieha hodnotenie žiadostí predložených do nadácie k 11. 11.) býva štandardne s počtom okolo 70 - 75 žiadateľov, do májovej uzávierky sa zapája okolo 120 - 150 uchádzačov. Za celý rok je to teda viac ako 220 žiadateľov,“ hovorí Monika Lacková, programová koordinátorka Nadácia SPP.
Súkromné spoločnosti však pri výbere študentov zvýhodňujú niektoré odbory. V Nadácií Tatra banky je to napríklad právo, ekonómia, IT a manažment, no záujem je veľký. "Za rok 2010 ide o 24 študentov. V uplynulých rokoch bol počet podobný. Doteraz využilo grant približne 70 študentov,“ dodáva hovorca banky Boris Gandel.