Podľa európskej asociácie fondov a správcovských spoločností FEFSI, najväčší percentuálny nárast majetku v podielových fondoch v Európe v roku 2004 zaznamenalo Slovensko. Čomu pripisujete takýto vysoký a už tri roky neutíchajúci záujem Slovákov o investície do podielových fondov?
-- Tých dôvodov je niekoľko. Od roku 2000 máme na Slovensku pre kolektívne investovanie novú legislatívu, ktorá spĺňa štandardy EÚ. S prijatím nového zákona do tohto segmentu rázne vstúpili aj najsilnejšie banky. Tým sa tento produkt začal distribuovať aj cez viac ako 1 000 predajných miest bánk, na ktorých sú občania tradične zvyknutí kupovať finančné produkty. Ďalším dôvodom je postupný pokles výnosov na bežných a termínovaných účtoch, kde si v minulosti zvykla väčšina Slovákov ukladať svoje úspory, a tak začali hľadať alternatívne spôsoby investovania. V neposlednom rade sú to aj ďalšie výhody, ktoré sa spájajú s investíciou do podielových fondov ako výber z rôznych rizikových profilov, žiadna výpovedná lehota, daňové výhody a rôzne zaujímavé doplnkové služby, ako napr. bezplatné poistenie, alebo čerpanie úveru založeného podielovými fondmi. Je to produkt teda nepochybne zaujímavý, ktorý už dnes vlastní viac ako 300 000 klientov. Obávam sa však, že určitá časť klientov, ktorá presunula svoje peniaze z termínovaných účtov do podielových fondov, nevie celkom presne, ako sa zmenila miera rizika ich investície.
Myslíte si teda, že aj napriek neutíchajúcemu záujmu našich investorov o podielové fondy by sa mali v tejto oblasti vzdelávať? Nie je práve záujem investorov o podielové fondy prejavom ich hlbších vedomostí o tejto forme investovania?
-- Určite sa úroveň vedomostí zlepšuje, ale naďalej je potrebné investorov vzdelávať. Najlepší investor je totiž vzdelaný investor. Už dnes sa na Slovensku predáva niekoľko stoviek rôznych podielových fondov. Samozrejme, treba si nechať poradiť, ale osobne si myslím, že o peniazoch, ktoré sporíme na byt, vzdelanie našich deti alebo dôchodok, by sme mali rozhodnúť sami. A to môžeme urobiť iba na základe toho, že produkt poznáme. Väčšina investícií -- asi 80 % -- dnes smeruje do fondov peňažného trhu, a tak v tomto prípade ešte nie je "investičná negramotnosť investorov" veľmi nebezpečná. Objem majetku v podielových fondoch však stále rastie, dnes je tam už približne 64 miliárd korún. Zároveň sa stále rozširuje ponuka fondov, pričom pribúdajú aj rôzne sofistikovanejšie formy. Takže postupne začne aj slovenský investor vo väčšej miere investovať do dlhopisových, zmiešaných a akciových fondov. A vtedy by už naozaj mal mať jasnú predstavu ako podielový fond funguje, aká je jeho investičná stratégia a aké sú riziká spojené s takouto investíciou.
Kto by mal investorov vzdelávať?
-- Novinári a médiá, finanční poradcovia, správcovské spoločnosti, banky, obchodníci s cennými papiermi, príslušné asociácie, t. j. najmä SASS a AOCP, ale aj ÚFT, MF SR atď.
Predajcom fondov legislatíva nepredpisuje nutnosť vzdelávania, ani pre nich neexistujú nijaké skúšky, na základe ktorých by sa im povoľovala činnosť tak ako je to napríklad v prípade sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia. Klient musí len dúfať, že narazí na seriózneho predajcu...
-- V zahraničí je bežná certifikácia predajcov na investičné produkty, ktorú zvyčajne zabezpečuje asociácia alebo regulátor. Myslím si, že je to užitočné a z tohto pohľadu veľmi pozitívne hodnotím aj licenčný proces, ktorý pripravil ÚFT pre predajcov dôchodkového sporenia pre II. pilier. Jedným z kľúčových dôvodov úspechu skupiny VÚB v segmente podielových fondov je práve skutočnosť, že vzdelávaniu našich predajcov venujeme mimoriadnu pozornosť. Každý nový zamestnanec VÚB prechádza vstupným kurzom zameraným na podielové fondy. V tejto oblasti sa ďalej vzdeláva v nadstavbových kurzoch a pravidelných tréningoch, kde diskutujeme aj o tom, ako by sa mohli vyvíjať finančné trhy v regiónoch, kde investujeme, aby poradenstvo malo slušnú úroveň. To, že VÚB má na predaj investičných produktov dobre vyškolených zamestnancov, potvrdzuje aj skutočnosť, že k dnešnému dňu viac ako 600 z nich vlastní licenciu na predaj produktov dôchodkovej správcovských spoločnosti. Naši predajcovia majú dobrú podporu na predaj podielových fondov aj v oblasti informačných materiálov a IT.
Ako môžu vzdelávať klientov správcovské spoločnosti? Ako k tejto problematike pristupuje vaša spoločnosť?
-- Prostredníctvom edukatívnych kampaní a prostredníctvom transparentnej, informačne otvorenej pravidelnej komunikácie s klientmi. Z edukatívnych projektov VÚB AM spomeniem aspoň Univerzitu investora, v ktorej sme robili odborného garanta. Partneri tohto projektu boli aj ÚFT, SASS, BCPB a SRA. Čo sa týka komunikácie, naša spoločnosť ako jedna z mála vypracúva každý týždeň pravidelné správy o vývoji našich fondov pre klientov. Klienti môžu s nami komunikovať cez predajcov VÚB, našu informačnú linku aj internet. Snažíme sa stále zlepšovať informačnú úroveň našich výpisov. Výpis, ktorý k 31. 12. 2004 zašleme všetkým našim klientom, bude obsahovať nielen stav účtu, prehľad všetkých transakcií za rok 2004 a historickú výkonnosť fondov, ale aj základné predikcie budúceho vývoja finančných trhov. Veľmi ma teší, že naše úsilie v tejto oblasti je oceňované aj pri nezávislých prieskumoch, kde sme hodnotení ako jedna zo správcovských spoločnosti s najvyššou úrovňou poskytovania informácií a poradenstva.
Aký význam má pre investorov skutočnosť, že vaša spoločnosť si dala urobiť ratingové hodnotenie kvality manažmentu?
-- Transparentnosť je pre nás veľmi dôležitá. VÚB AM má zatiaľ ako jediná domáca správcovská spoločnosť rating, čo vyplýva z našej stratégie úplnej otvorenosti. Rating má význam najmä vtedy, keď sa pravidelne opakuje a keď sa máte s kým porovnávať. My sme po prvýkrát požiadali SRA o vydanie ratingového hodnotenia v roku 2002. V novembri 2004 nám bolo dlhodobé ratingové hodnotenie zvýšené na úroveň BBB+ a rating manažmentu kvality stanovený na úroveň Q3+, čo znamená nadpriemernú úroveň riadenia procesov manažmentu portfólia. Rating sme si dali urobiť aj preto, že naša spoločnosť okrem ôsmich fondov VÚB AM začína spravovať aj individuálne portfóliá. Pri transparentnom výberovom konaní na správcu aktív má ratingové ohodnotenie svoju váhu.
Ste jediná domáca správcovská spoločnosť, ktorá má na Slovensku rating, s nikým sa teda nemôžete porovnať...
-- Snažíme sa porovnávať a najmä učiť aj od správcovských spoločnosti v zahraničí. Okrem spolupráce v rámci našej skupiny Intesa a Credit Agricole, sme sa minulý rok prvýkrát zapojili aj do porovnávacieho výskumu organizovaného spoločnosťou McKinsey. Tento výskum obsahoval porovnania viac ako 110 správcovských spoločnosti, ktoré spravujú asi 75 % z objemu aktív spravovaných v Európe. Výskum má veľmi dobre prepracovanú metodiku porovnávania a jeho výsledky boli pre nás veľmi poučné. Taktiež aktívne spolupracujeme prostredníctvom SASS s FEFSI a IIFA, t. j. európskou a celosvetovou asociáciou.
V Česku v treťom štvrťroku 2004 zaznamenali, podľa FEFSI, záporné čisté predaje do podielových fondov. Mohlo by dôjsť k takejto situácii v blízkej budúcnosti aj u nás?
-- Samozrejme, medzi vývojom v SR a ČR je vždy určitá podobnosť. My sme dnes, čo sa týka celkového spravovaného objemu v podielových fondov, tam, kde boli Česi koncom roku 1999. Od roku 2003 sa rast v ČR zastavil a posledné dva roky sa pohybuje okolo 110 mld. českých korún. Jeden zásadný rozdiel, čo sa týka budúceho vývoja, tu však je. V Česku na rozdiel od nás ešte nezačali s penzijnou reformou a ja verím, že penzijná reforma významne zvýši povedomie Slovákov ohľadne investovania do podielových fondov. Takže v blízkej budúcnosti záporné čisté predaje neočakávam. Samozrejme, nemôžeme dlhodobo očakávať ani medziročné rasty na úrovniach plus 100 %, ako to bolo za posledné roky. K nasýteniu trhu postupne príde. Potom bude pre úspech správcovskej spoločnosti veľmi dôležitá úroveň komplexných služieb, ktoré poskytuje vrátane transparentnosti, o ktorej sme hovorili.
Aká je podľa vás konkurencia vo fondovom biznise na Slovensku? Očakávate, že k nám prídu ďalšie správcovské spoločnosti?
-- Myslím si, že konkurencia vo fondovom biznise je dnes tak ako v každom inom sektore finančných služieb silná. Čo sa týka prípadnej ďalšej konkurencie zo zahraničia, treba si uvedomiť, že Slovensko má relatívne malý počet obyvateľov, ktorí majú z pohľadu EÚ podpriemerné príjmy. Trh je už nejakým spôsobom rozdelený a vzhľadom na spôsob distribúcie v SR a všetky súvisiace náklady by agresívny vstup zahraničnej správcovskej spoločnosti bol podľa môjho názoru veľmi nákladný a v konečnom dôsledku asi neefektívny. K určitým zmenám postupne s približujúcim sa vstupom Slovenska do európskej menovej únie príde, ale skôr očakávam rozšírenie ponuky fondov, ktoré sú spravované v rámci skupín zahraničných vlastníkov finančných inštitúcii, ktoré už dnes na Slovensku pôsobia.
StoryEditor