StoryEditor

Slovenský bankový trh je presýtený

22.11.2006, 23:00

Na čele Tatra banky je od jej vzniku. Za 16 rokov ju dostal medzi tri najväčšie bankové domy na Slovensku. Napriek tomu sa o ňom veľa nepíše, hovoria však za neho výsledky. Generálny riaditeľ Tatra banky Rainer Franz v rozhovore pre HN.

Poskytujete relatívne málo rozhovorov. Čím to je, že na rozdiel od vašich konkurentov sa v médiách objavujete zriedkavejšie?
-- Otázka je, aký odkaz chceme v rozhovoroch poskytnúť. Momentálne sa toho deje dosť, najmä na politickej scéne. O veľa témach sa diskutuje v médiách. Pre mňa ako cudzinca nie je namieste komentovať každú zmenu. Navyše si myslím, že médiá dostatočne pokrývajú podnikateľský sektor, bankovníctvo, poisťovníctvo nevynímajúc.

Pôsobíte ako cudzinec na Slovensku už od vzniku banky. Zrejme to nebolo ľahké.
-- Po revolúcii som bol jeden z prvých cudzincov, ktorí začali pôsobiť v bankovom biznise. Tatra banka bola prvým joint venture s rakúskym investorom. Banky v tom čase vo všeobecnosti potrebovali informácie o tom, ako sa majú správať v trhovej ekonomike. Naši manažéri sa nemali s kým porovnávať, keďže na trhu neboli banky v súkromných rukách.

Tatra banka od začiatku rástla, a veľmi skoro výrazne predstihla ostatné -- vtedy ešte banky v domácich rukách. Tie nakoniec získala zahraničná konkurencia. Prečo ste nepristúpili k akvizíciám aj vy?
-- Boli to dva dôvody. Prvým bolo, že sme našli veľmi dobrých ľudí, ktorí boli ochotní sa učiť a tvrdo pracovať. Druhým kľúčovým bodom boli naši akcionári, ktorí mali jasnú predstavu a nedovolili nám prestať v napredovaní. Naša konkurencia si v 90 rokoch nebola istá a čakala, čo bude ďalej, my sme robili opak a išli sme ďalej. Hovorí sa, že priateľov si hľadáme, ale susedov si vybrať nemôžeme. Môžeme ich však pochopiť a spolupracovať s nimi. A to robili naši akcionári. Neboli sme ovplyvnení zmenou politiky, robili sme všetko pre podporu biznisu a tým sme vytvárali hodnoty pre zamestnancov, akcionárov aj krajinu.

Tatra banka je známa tým, že si vychováva vlastných odborníkov, mnohí z nich však prešli neskôr do konkurenčných bánk, čím ste im vlastne pomohli. Nebola to z vašej strany chyba?
-- Keď sme začínali, stavili sme na mladých ľudí, väčšinou čerstvých absolventov po skončení školy. To sa odzrkadlilo na priemernom veku pracovníkov, ktorý bol v polovici 90. rokov 26 rokov. Ak šéf vášho oddelenia je iba o šesť mesiacov starší od vás a chcete sa posunúť ďalej, máte dve možnosti. Byť trpezlivý a ďalej tvrdo pracovať - výsledok sa síce nedostaví hneď dnes, pravdepodobne ani zajtra, ale až pozajtra. Druhou možnosťou je, že budete hľadať podmienky s rýchlejším rastom kariéry niekde inde. Často, najmä v časoch po privatizácii bánk mladí, dynamickí a výkonní ľudia neboli trpezliví a odišli ku konkurencii. Zahraniční investori v ostatných bankách tiež hľadali dobrých pracovníkov, s tým nič neurobíme. Každopádne vychovaním dobrých odborníkov sme prispeli k zlepšeniu bankového systému.

Čo robíte na udržanie si poprednej pozície na trhu aj v budúcnosti?
-- V prvom rade sa budeme ďalej snažiť hľadať dobrých ľudí, ponúkať im vhodné podmienky na rozvoj kariéry vytvorením motivujúceho a stimulujúceho pracovného prostredia. Štyri najväčšie banky ovládajú 65 -- 70 percent trhu. Pred ôsmimi rokmi bol problém získať hypotéku. Dnes si môžete vybrať zo širokej ponuky. To je výsledok konkurenčného prostredia. Pozíciu si udržíme, iba ak zostaneme konkurencieschopní a inovatívni.
Množstvo peňazí na trhu je obmedzené, nemôžete ho zväčšiť. Akákoľvek pôžička musí byť splatená. Môžete ju však meniť a zlepšovať. Našou úlohou je ponúknuť najvyššiu možnú kvalitu, byť poradcom pre klientov, ponúkať znalosti trhu, plniť požiadavky zákazníkov čo najefektívnejšie a najrýchlejšie. Konkurencia má rovnaké zbrane, vyhrá ten najlepší. Náš slogan Najlepší idú za nami to vystihuje asi najlepšie.
Ak chceme ostať konkurencieschopní, musíme ďalej rozvíjať svoju sieť pobočiek, držať krok musíme aj v oblasti informačných technológií a systémov, čo si vyžaduje ďalšie investície.
Bankovníctvo je však predovšetkým o ľuďoch, nájsť tých správnych, udržať si ich a byť si istý, že ponúkajú tú najlepšiu kvalitu. Konkurencia je tvrdá. Jeden nespokojný klient stojí viac ako investície do reklamy. Môžete minúť milióny na reklamu, pokiaľ ľudia nebudú s vami spokojní, veľmi to nepomôže.

V čom vidíte riziká?
Naša sieť pobočiek je spomedzi troch najväčších bánk najmenšia. Ak v budovaní distribučnej siete zaostaneme za svojimi väčšími konkurentmi, ich rozpínavosť nás môže ohroziť. Myslím si, že sme jedna z mála bánk, ak nie jediná, ktorej sa každoročne darí zväčšovať sieť pobočiek. Pri súčasnej konkurencii však nie je možné na trhu napríklad za 24 mesiacov otvoriť ďalších 60 až 80 pobočiek. Sila pobočiek na retailovom trhu je však základ.
Keď je možnosť expanzie, musíme ju využiť. Na budúci rok by sme chceli otvoriť aspoň 12 až 15 pobočiek. Orientujeme sa aj na ostatné regióny, popri veľkých mestách sa snažíme rozširovať aj v menších. Západ Slovenska však stále ostáva najzaujímavejší - tu sa koncentruje kúpna sila. Stále vznikajú nové biznis centrá a nákupné domy, kde je priestor pre nové pobočky. Tatra banka bola prvou bankou na slovenskom trhu, ktorá otvorila pobočku v nákupnom centre.
Ďalším dôležitým faktorom je správa úverov. Úspech na trhu závisí od toho, kto má lepší model a risk manažment.

Dlhodobo patríte medzi lídrov trhu vo firemnom financovaní, napriek tomu ste sa v posledných dvoch rokoch významne zamerali aj na retailových klientov, prečo?
-- Právne a ekonomické prostredie na začiatku 90. rokov nebolo vhodné pre retail, zamerali sme sa preto na firmy. Snažili sme sa získať prvých zahraničných investorov. V tom čase sme položili základný kameň na financovanie korporátnych klientov. Príchodom ďalších bánk po privatizácii by nemalo význam byť iba korporátnou bankou. Preto sme sa zamerali aj na retailových klientov. Nebolo to na úrovni porovnateľnej s dneškom, vyplývalo to z vtedajších právnych a ekonomických podmienok. Vstupom do EÚ sme vošli do úplne novej oblasti. Slovensko sa stalo rovnocenným členom únie. Neboli tu už žiadne zahraničné obmedzenia pre podnikanie. Pre slovenské pobočky nadnárodných spoločností sme sa snažili poskytovať všetky služby. Pri výbere banky bolo dôležité, ktorá má najväčšiu sieť. Či sa nám to páči alebo nie, najväčšie nadnárodné spoločnosti chcú viac spolupracovať s veľkými globálnymi bankami ako s lokálnymi bankovými domami.

Napriek tomu, kde vidíte rastový potenciál pre banku na poli firemného bankovníctva?
-- Pre veľké korporácie so zahraničným kapitálom je prirodzené orientovať sa a financovať svoje potreby prostredníctvom európskych centrál a ich hlavných bánk. Ako regionálna banková skupina sa zameriavame na financovanie stredných firiem, ktoré majú podľa nás najväčší rastový potenciál.

Hypotéky sú v posledných rokoch veľmi obľúbené. Vidíte perspektívu ďalšieho rastu hypoúverov aj napriek výraznému rastu tohto segmentu v posledných dvoch rokoch a zvyšovaniu úrokov?
-- Z makroekonomického hľadiska je situácia priaznivá, životná úroveň obyvateľstva rastie. Veľa ľudí túži mať vlastné bývanie. Rastie preto záujem o nehnuteľnosti, ako aj ich kvalitu. Navyše väčšina súčasných sídliskových domov potrebuje renováciu. Takže dopyt v tejto oblasti je a ďalšie roky aj bude. Tento trend vidíme nielen v hlavnom meste, ktoré láka ľudí z celého Slovenska, ale aj v ďalších regiónoch. Poskytovanie úverov preto bude jedným zo základných stavebných kameňov bankového biznisu.

Aký je váš názor na podporu hypotekárnych úverov pre mladých zo strany štátu a tiež bánk v podobe, ktorú sa chystá zaviesť od budúceho roku slovenská vláda?
-- Myslím si, že podpora hypoték pre mladé rodiny z nižšími príjmami zo strany bánk aj vlády je veľmi dobrým politickým rozhodnutím.

Na Slovensku čoskoro zaniknú dve menšie banky (UniBanka a HVB) a vznikne jedna väčšia. Aký to bude mať podľa vás dosah na bankový sektor?
-- Na slovenskom trhu je podľa mňa príliš veľa bánk, inak by tu nebola taká silná konkurencia. Fúzia na jednej strane zredukuje počet bánk, na druhej novovzniknutá banka bude silným hráčom na trhu. To je v konečnom dôsledku dobré pre klientov, nerieši to však problém presýtenosti trhu. To vyrieši iba konsolidácia.

V minulosti ste boli medzi prvými v zavádzaní elektronického bankovníctva a platobných kariet. Splnila táto orientácia vaše očakávania?
-- To je pravda, Tatra banka bola prvá na trhu s bankovými internetovými službami. Internet je nevyhnutným doplňujúcim distribučným kanálom našich pobočiek. Spolu s internetovými službami by mali čo najlepšie plniť požiadavky klientov. Internet je veľmi dobrý nástroj pre klientov, ktorí chcú byť aktívni.
Je dobré byť s určitým produktom prvý na trhu, nemôžete si ho však patentovať. Vývoj nového produktu stojí veľa času a peňazí. Čoskoro ho začnú ponúkať aj ostatné banky, ktoré sa môžu poučiť z vašich chýb a produkt ešte zlepšiť.

Čo vaša banka zatiaľ urobila v príprave na prechod na euro?
-- Na základe národného plánu zavedenia eura presne poznáme hlavné kroky. Vytvorili sme tím manažérov, ktorí budú koordinovať a dohliadať na všetky procesy súvisiace s prechodom na európsku menu. Ide o zladenie bankových pracovníkov s odborníkmi z oblasti IT. Na rozdiel od nefinančných inštitúcií v banke euro ovplyvní každú jej časť. V tomto procese musia byť zainteresovaní všetci pracovníci, čo si vyžaduje silný projektový manažment, ktorý zabezpečí, že každá časť systému je pripravená na konverziu.

Spolupracujete na prípravách s inými bankami?
--V tejto oblasti spolupracujeme s asociáciou bánk a centrálnou bankou. Niektoré záležitosti konzultujeme s našou materskou spoločnosťou Raiffeisen Zentralbankbank v Rakúsku, ktorá nám sprostredkúva jej skúsenosti. Na samotnú výmenu korún na euro bude veľmi málo času. Pomôcť nám môže aj pozorovanie Slovinska, ktoré prechod na novú menu čaká už o mesiac. Hoci ide o menšiu krajinu, stále sa môžeme poučiť z jej prípadných chýb.

Ako ste spokojný z hospodárskymi výsledkami banky?
--Výsledky za prvý polrok boli plne v súlade s našimi očakávaniami a plánmi. V poslednom čase cítiť veľký dopyt po hypotékach pre ľudí, darí sa aj firemnému financovaniu. Ďalší vývoj bude závisieť od mnohých faktorov, ako je inflácia či hospodársky rast. S výsledkami sú spokojní aj naši akcionári, pretože pokračujeme v raste a expanzii.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/peniaze-a-investicie, menuAlias = peniaze-a-investicie, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
06. máj 2024 13:21