Slovenská ekonomika dosahuje mohutný rast, ktorý nám závidia viaceré európske krajiny. Keď sa darí hospodárstvu, mali by to pocítiť aj ľudia. Prejavuje sa rast životnej úrovne na záujme o stavebné sporenie?
Rast ekonomiky je vo všeobecnosti pozitívny. Samozrejme, reformy sa neprejavujú zo dňa na deň. Nie v každom regióne a v rovnakom čase klienti cítia tieto zmeny k pozitívnemu. My to cítime na zvýšenom dopyte po nehnuteľnostiach a zvýšenej chuti a aktivitách, revitalizácii, úpravách a prebudovávaniu. Sú to spojené nádoby, ktoré kráčajú ruka v ruke.
Na ilustráciu môžem uviesť, že rok 2006 bol absolútne najúspešnejším rokom v histórii Prvej stavebnej sporiteľne, čo sa týka počtu poskytnutých úverov. Poskytli sme ich viac ako 38 500 v objeme 11,61 miliardy korún.
Stavebné sporenie ako produkt je úzko spojené s trhom nehnuteľností. Objavujú sa názory, že boom na realitnom trhu má už vrchol za sebou. Čo si o tom myslíte?
-- Nemyslím si to. Bývanie nie je trendová záležitosť, vždy bude vecou každej generácie, takže záujem o reality tak ako ani o stavebné sporenie za posledné roky neutícha.
Čaká nás prechod na novú menu. Väčšina ľudí reaguje na možnú neistotu tým spôsobom, že sa snaží peniaze investovať do nehnuteľností či už do kúpy pozemkov, domov, bytov alebo do ich rekonštrukcií. Peniaze tak nestratia na hodnote. Nemyslím si, že v najbližších rokoch dôjde na realitnom trhu k nejakej stabilizácii, skôr naopak. Dariť sa bude predovšetkým priemyselným centrám.
Jednou z hlavných premenných pri stavebnom sporení je výška štátnej podpory. Tá v posledných rokoch stále klesá. Môže byť výška štátnej prémie atraktívna aj pod súčasnou hranicou 2 000 korún?
-- Výška štátnej prémie prekonala istú históriu a myslím si, že tých 2 000 korún je asi to minimum, ktoré by "uniesli" klienti. Aj keď si to zoberieme, že štátna prémia klesla zo 6 000 korún, záujem o stavebné sporenie tu stále je. Tento produkt je hlavne pre nižšie príjmové vrstvy, čomu nasvedčujú aj cieľové sumy, na ktoré si klienti šetria. Sú približne 300-tisíc korún a aj priemerný úver sa pohybuje okolo 300 000 korún. To znamená, že sa špecializujeme na široké masy obyvateľstva a sme viac zameraní na rekonštrukcie ako na výstavbu. Štátna prémia bola vždy politikum a politikum aj zostane.
O výške štátneho príspevku rozhoduje vláda a poslanci parlamentu. Ako sa podniká v oblasti, v ktorej o niektorých parametroch rozhodujú politici?
-- Je to dravá voda, v ktorej sa musíte naučiť plávať. Niekedy vás ten prúd strhne a niekedy ten prúd prekonáte. V konečnom dôsledku bez rozhodnutia politikov to nejde a závisí len od nás, akým spôsobom a akými argumentmi ich presvedčíme, že je potrebné štátnu prémiu a stavebné sporenie ako také udržať. Je to veľmi citlivá téma a nedá sa rozhodovať o štátnej prémii na základe emócií alebo politických centrál, ale na základe serióznych diskusií.
Stavebné sporenie od roku 1993 do konca minulého roka poskytlo 60 % všetkých prostriedkov oficiálne preinvestovaných v bytovej výstavbe na Slovensku. Stavebné sporiteľne má okolo 1,3 milióna klientov rôznych vekových kategórií. Myslím si, že objem, ako aj počet klientov, dostatočne potvrdzuje všestrannú výhodnosť a národohospodársky prínos stavebného sporenia. Treba tiež povedať, že my sme si stavebné sporenie nevymysleli. Je to systém, ktorý vychádza z historických skúseností v celom svete.
Zhodneme sa však na tom, že bez lobingu to nejde...
-- Zhodneme. Niekto to nazýva lobing, niekto presvedčovacie metódy či argumentácia. Záleží to od uhla pohľadu. Môj slovník v tomto prípade používa slovo "presvedčivé" argumenty.
Viete si vôbec predstaviť stavebné sporenie bez štátnej podpory?
-- Neverím, že niektorá vláda by k takémuto kroku v najbližších rokoch pristúpila. Ale treba povedať, že ak by takáto situácia nastala, tak je potrebné vopred o týchto veciach vedieť a diskutovať. Jednoducho nie je možné zrušiť štátnu prémiu z večera na ráno a pozerať sa, čo to urobí. Čiže ak sa to takýmto spôsobom niekedy rozhodne, tak si treba povedať, čo ďalej.
My, ako stavebné sporiteľne, máme niekoľko možností, ktorými smermi by sme sa mohli uberať. Môžeme sa transformovať na komerčnú banku, teoreticky sa môžeme transformovať na developerskú spoločnosť alebo na spoločnosť, ktorá by spravovala fondy nájomných bytov. Zatiaľ je však naším hlavným nosným produktom stavebné sporenie. Oproti komerčným bankám sme však značne hendikepovaní. Kým ony majú celú paletu rôznych produktov, my sme monoproduktová banka, ktorá sa musí naučiť z jedného produktu vyťažiť maximum. Komerčná banka dokáže svoje zisky vytvárať z rôznych aktivít, na ktoré my zo zákona nemáme možnosti.
Spomínali ste, že veľká časť vašich klientov sú mladí ľudia. Tí majú od začiatku roka možnosť získať hypotéku za zvýhodnených podmienok s pomocou štátu. Hoci je ešte krátky čas na nejaké hodnotenie, pocítili ste to na záujme o vaše produkty? Neobávate sa, že vám to odčerpá časť klientov?
-- Zatiaľ to necítime a nemyslím si, že to budeme cítiť. Ale treba povedať, že tá situácia je špecifická. Na jednej strane štát podporuje úverovanie bonifikáciou hypoték, čiže podporuje spotrebu, na druhej strane podporuje stavebné sporenie, čím pomáha obmedzovať spotrebu a podporuje úspory. Každý systém je úplne iný. Stavebné sporenie je uzavretý systém, pri ktorom je 100 percent vkladov klientov rozpožičaných. To nemá ani jedna komerčná banka. Banky pracujú na inom základe. Stavebné sporiteľne majú klientov od kolísky až po hrob, zatiaľ čo v komerčnej banke nemôže každý klient požiadať o úver. Ak má napríklad sedem alebo 65 rokov, tak ho nedostane. Je samozrejmé, že mladí ľudia chcú bývať, chýbajú im však dve veci -- dostatočná bonita a garancie. Takže väčšinou to riešia stavebným sporením. Existujú však aj kombinácie stavebného sporenia s hypotékou.
Ako chcete bojovať o mladých ľudí -- potenciálnych klientov?
-- Nediferencujeme klientov. Nemáme ani pozitívnu, ani negatívnu diskrimináciu v tomto smere. Celý produkt stavebného sporenia sa vyvinul tak, že ľudia deťom po narodení uzavrú stavebné sporenie, zmluvu niekedy obnovujú aj dva- či trikrát. Keď dieťa vyrastie a dospeje, tak má možnosť s týmito peniazmi disponovať. Špeciálnu marketingovú kampaň pre mladých ľudí však nerobíme.
Stavebné sporenie malo v minulosti oproti hypotékam určitý hendikep v tom, že zatiaľ čo peniaze z hypotekárnych úverov bolo možné použiť hneď, na peniaze zo stavebného sporenia musel klient čakať niekoľko rokov. V roku 1994 však prišla možnosť čerpať medziúver. Ako sa mení podiel klientov, ktorí si iba sporia, bez čerpania úveru, a tých, ktorí chcú peniaze ihneď?
-- Tento pomer rastie v prospech tých klientov, ktorí chcú získať peniaze ihneď. V súčasnosti približne 53 percent klientov čerpá úver. Medziúver je v princípe priamym konkurentom hypotékam.
V čom vidíte výhodu čerpania medziúveru oproti hypotéke?
-- Pri hypotéke klient potrebuje garanciu nehnuteľnosťou, zatiaľ čo my máme produkty, ktoré do istých súm nevyžadujú garanciu nehnuteľnosťou. To znamená, že bez skúmania bonity klient dostane finančné prostriedky do istej výšky.
Aká je disciplína klientov v splácaní úverov?
-- Veľmi dobrá, k 31. 12. 2006 sme mali klasifikovaných úverov už podľa novej metodiky NBS 3,09 %, čo je v bankovom sektore veľmi dobrý výsledok. Našou snahou je, samozrejme, aj takýto dobrý výsledok ešte zlepšiť.
Prvá stavebná sporiteľňa tento rok oslávi 15. narodeniny. Za toto obdobie sa toho zmenilo veľa. Čo považujete za najväčšie a najdôležitejšie zmeny?
-- Ja mám na uplynulých 15 rokov tri pohľady. Keď sa na slovenskom trhu spustilo stavebné sporenie, tak som bol v Predstavenstve Bank Austrie. Neskôr som sedel ako politik v parlamente a teraz obhajujem farby stavebného sporenia.
Za tých 15 rokov sa toho zmenilo naozaj veľa. Zjednodušila sa administratíva pri vybavovaní úverov, každý rok vznikajú nové produkty, klienti už majú možnosť poistiť úver.
Keby som sa mal vrátiť do niektorého obdobia, tak by to bolo určite do rokov, keď bola štátna prémia 6 000 korún, čo však považujem za nereálne. Na druhej strane by som veľmi privítal, keby u nás bola situácia ako v Českej republike alebo v Maďarsku, kde za 15 rokov došlo iba k jednej legislatívnej zmene. Pripomínam, že na Slovensku ich bolo dvanásť.
Stavebné sporenie je dosť citlivé politikum, kde vždy opozícia hovorí o zvýšení štátnej prémie, aby získala body a koalícia sa snaží šetriť, kde sa tá a jednou z možností je práve stavebné sporenie. Keď sa karty otočia, tí, čo chceli zvýšiť štátnu prémiu, majú zrazu zodpovednosť za štátny rozpočet a začne sa diskusia opačného charakteru. Ale to je čaro okamihu, ktoré si treba vychutnať a ktoré treba riešiť.
Spomínali ste iné krajiny. Ktorej z nich by ste podmienky na trhu stavebného sporenia radi videli na Slovensku?
-- V Európskej únii existujú rôzne formy podpory bývania v 23 štátoch. Je to 100 rôznych foriem podpory bývania. Z toho vyplýva, že takmer každý štát túto problematiku rieši. A to už nehovorím o Spojených štátoch amerických, kde je téma podpory bývania jednou z dôležitých politických tém a jeden z najväčších ekonomických kameňov na štátnom rozpočte. Vybrať si nejaký vzor by bolo asi kombináciou viacerých. Výška štátnej prémie by mi vyhovovala tá, ako je v Maďarsku a legislatíva ako je v Českej republike.
Je to síce ďaleko, ale kde vidíte stavebné sporenie, resp. vašu spoločnosť, o ďalších 15 rokov?
-- Hovorí sa, že ľudia by sa mali poučiť z minulosti a pozerať sa do budúcnosti. Samozrejme, máme kalkulácie a prepočty na ďalšie roky. Je jasné, že 5,5 milióna obyvateľov Slovenska, ktorí sú teoreticky našimi možnými klientmi, nikdy všetkých nezískame, pretože trh má istú hranicu. V horizonte desiatich či pätnástich rokov by som chcel, aby stavebné sporenie malo 2 až 2,5 milióna ľudí. Určite by som si prial, aby sa do štátnej prémie každý rok nepokúšalo zasahovať a aby sa našiel rozumný systém, ktorý sa nebude tak často meniť. Nie, že sa schváli v parlamente a už vznikne ďalšia novela. Ľudia vo všeobecnosti potrebujú istú stabilitu a čím viac je legislatívnych zmien, tým sú zneistenejší.