Základ teórie katastrof tvorí teória singularít hladkých zobrazení amerického matematika Hasslera Whitneyho a Poincarého a Andronovova teória bifurkácií dynamických systémov. V 70 a 80. rokoch minulého storočia matematicky dopracoval teóriu katastrof matematik René Thom, ktorý navrhol nazvať teóriu singularít spolu s ich aplikáciami teóriou katastrof.
Teória katastrof začína mať, bez ohľadu na svoje negatíva, v poslednom čase významný vplyv na ekonomickú vedu, pretože zapĺňa medzeru v tradičnom delení ekonomiky a ponúka nástroje na riešenie problémov, ktoré sa vymykajú pravidelným cyklickým poruchám.
Ekonomika katastrof skúma problémy nestability dynamického ekonomického systému (prostredia) a jeho reakciu na skokové zmeny spôsobené vonkajšími podmienkami. Na obrázku je uvedený jeden konkrétny príklad nepredvídateľnej skokovej zmeny, ktorá ovplyvnila finančný trh a ktorú je problematické opísať tradičnými ekonomickými metódami.
Príčiny a dôsledky katastrof sa skúmajú zväčša oddelene a vo svete existuje veľké množstvo ústavov a inštitúcií, ktoré sú na jednotlivé druhy špecializované. Z hľadiska ekonomického výskumu sú v prípade katastrof ťažko vopred definovateľné straty. Metódy účtovného alebo finančného vyjadrenia musia byť vytvorené na základe konkrétnych krízových situácií. Väčšina doterajších metód po vyhodnotení ex-post a závery sú nedostatočne docenené relevantnými inštitúciami a vládami štátov, ktoré sa potom dopúšťajú z rôznych dôvodov stále rovnakých chýb.
Rozdelenie katastrof
Katastrofy možno deliť rôznymi spôsobmi, napríklad podľa počtu obetí, materiálnych škôd, spôsobené ľudským činiteľom alebo prírodnými faktormi a pod. Odporučené delenie katastrof je nasledujúce:
Prírodné katastrofy:
- zemetrasenie,
- smršte, hurikány, tornáda, tajfúny,
- povodne,
- požiare,
- výbuchy sopiek, prílivové vlny,
- zosuvy,
- klimatické zmeny.
Následky závažných teroristických útokov
Následky vojnových konfliktov
Nehody, zlyhanie techniky
Riziká budúceho vývoja sveta (populačný vývoj, hladomor, smog apod.)
Rozsiahle sociálne nepokoje
Krízové javy ekonomického charakteru:
- manipulácia s účtovnými údajmi,
- finančné krízy,
- postupné vyčerpávanie zdrojov a pod.
V rámci používanej metodiky rozdelenia finančných rizík môžeme katastrofy v súlade s predchádzajúcim delením zaradiť medzi obchodné riziká.
Neoddeliteľnou súčasťou finančných rizík je i systémové riziko, ktoré pôsobí ako kombinácia niektorého z piatich základných rizík s inými subjektívnymi problémami a negatívne ovplyvňuje ďalšie subjekty alebo finančný systém. Typickým príkladom pôsobenia systémového rizika sú vážne finančné krízy, ako napr. v Mexiku - 1993, Argentíne - 2001 a pod.
V roku 2004 sme boli svedkami pomerne veľkého počtu katastrof s výraznými ekonomickými škodami. Trauma z veľkej početnosti hurikánov v Mexickom zálive ovplyvňovala ekonomiku USA a sveta a ovplyvňovala poisťovne a sekundárne zaisťovne pri uzatváraní zmlúv v rizikových oblastiach.
Napríklad len Japonsko v roku 2004 postihlo 9 tajfúnov a niekoľko zemetrasení s významnými ekonomickými škodami.
Analýza príčin a dôsledkov katastrof nadobúda v posledných rokoch čoraz väčší význam, pretože hospodárske škody, ktoré spôsobujú katastrofy rôzneho rozsahu a druhu, sa neustále zvyšujú a významne ovplyvňujú a zaťažujú finančné rozpočty jednotlivých štátov, ktoré z pochopiteľných dôvodov nevytvárajú rezervy na neistoty v budúcnosti. Dôsledky neočakávaných udalostí v mnohých prípadoch potom prekračujú možnosti zasiahnutého štátu. Americká vláda po udalostiach v roku 2001 a 2002 veľmi rýchlo zareagovala významnými zmenami legislatívy, zvýšením rozpočtu a posilnením právomocí regulačných orgánov. Európa sa tvárila, že sa jej tieto problémy netýkajú. Najmä finančný škandál okolo jednej z najväčších potravinárskych firiem (Parmalat) na začiatku roku 2004 ukázal, že globálna ekonomika nerozlišuje hranice štátov ani svetadielov, a že bolo, je a bude prijateľnejšie analyzovať príčiny ako riešiť dôsledky.
| Vybrané katastrofy roku 2004 | |||
|
Udalosť |
Škody |
Počet obetí |
Krajina, svetadiel |
| Tajfún Rananím | 2 | 115 | Čína |
| Hurikán Charley | 13 | 21 | USA |
| Tropická smršť Megi | n | 10 | Japonsko |
| Teroristický útok na školu v Beslane | n | 350 | Rusko |
| Teroristický útok na dve civilné lietadlá | n | 89 | Rusko |
| Teroristický útok na zamestnancov petrochemickej firmy (Khobar) | n | 22 | Saudská Arábia |
| Hurikán Frances | 10 | 2 | USA |
| Tajfún Songda | n | 34 | Japonsko |
| Hurikán Ivan | 12 | 70 | Karibik, USA |
| Hurikán Jeanne | 25 | 1700 | Karibik, USA |
| Tajfún Tokage | n | 68 | Japonsko |
| Tajfún Meari | n | 21 | Japonsko |
| Zemetrasenie 3x október | n | 28 | Japonsko |
| Zemetrasenie | 15 | 168000 | JV Asie |