Hlavné črty hospodárskeho vývoja v Slovenskej republike v roku 2004 sú: po prvé, posilnenie už v predchádzajúcich rokoch dosť solídnej rastovej dynamiky a, po druhé, udržiavanie makroekonomickej stability nad jej priemernou úrovňou dosahovanou v celom období transformácie slovenskej ekonomiky. Pozícia roku 2004 v uvedených vývojových trendoch je znázornená v grafoch 1 a 2.
Graf 1: Vývoj výkonnosti a stability hospodárstva SR v rokoch 1997 - 2004
kliknutím sa obrázok zväčší
1 Hodnoty celkovej stability v jednotlivých rokoch sú zistené z hodnôt jej čiastkových ukazovateľov (prvkov) a menovite z hodnôt medziročnej miery inflácie, pomeru salda verejných financií k HDP v %, pomeru čistého vývozu k HDP v % a rozdielu medzi prírastkom produktivity práce a prírastkom reálnych miezd v národnom hospodárstve v bodoch.
Súvislosť medzi dobrými výsledkami hospodárskeho rastu dosiahnutými od roku 2001 s ich terajšou kulmináciou v roku 2004 a viacročným posilňovaním makrostability je z pohľadu na graf 1 evidentná. Stabilné makroekonomické prostredie pôsobí ako významný faktor stimulovania aktivít zahraničných i domácich podnikateľov. Spredmetnenie ich výsledkov do akcelerujúceho rastu výkonnosti uľahčuje vykonávanie stabilizačnej politiky a zlepšovanie stavu makroekonomickej rovnováhy. Dosiahnutie priaznivých parametrov hospodárskeho rastu i makroekonomickej stability v roku 2004 vytvára dobré predpoklady na predĺženie pozitívneho vývoja hospodárstva SR do nasledujúcich rokov.
Graf 2: Ročné zmeny HDP a jeho faktorov
kliknutím sa obrázok zväčší
Graf 2 hovorí predovšetkým o tom, že v roku 2004 sa súbežne so zrýchlením tempa hospodárskeho rastu zlepšila aj jeho kvalita z pohľadu hľadiska faktorov pôsobiacich na tvorbu HDP. Vďaka zlepšenej kvalite rastu, ktorá sa prejavila v súčinnosti zväčšeného použitia zdrojov (práce i vecného kapitálu) so zrýchlením tempa rastu integrálnej produktivity práce z 3,1 % v roku 2003 na 5 % v roku 2004, zrýchlilo sa tempo rastu HDP zo 4,5 % v roku 2003 na 5,5 % v roku 2004.
Graf 2 poukazuje na to, že počas uplynulého desaťročného obdobia sa trendy hospodárskeho rastu aj jeho kvalita viackrát a rôznym spôsobom menili.
V rokoch 1995 - 1998 je kvalita hospodárskeho rastu charakterizovaná masívnym a z roka na rok posilňovaným vynakladaním zdrojov pri sústavnom zmenšovaní ich efektov meraných integrálnou produktivitou práce. V uvedenej kombinácii vplyvu oboch faktorov sa rast hrubého domáceho produktu (HDP) už v rokoch 1997 a 1998 spomaľoval. Od roku 1999 začína ekonomika SR fungovať so zmenšujúcim sa objemom zdrojov (zamestnanosti aj vecného kapitálu) pri súčasnom zväčšovaní prírastkov integrálnej produktivity.
Zväčšovanie použitých zdrojov rastu sa už od roku 2001 obnovilo pri súbežnom pomerne vysokom tempe rastu integrálnej produktivity. Takto, vo vzájomnej podpore oboch súhrnných faktorov rastu HDP, sa kvalita hospodárskeho rastu zlepšovala až na úroveň jeho parametrov dosiahnutých v roku 2004.
Na základe údajov z tabuľky 1 možno povedať, že vo výsledkoch vývoja slovenského hospodárstva dosiahnutých v roku 2004 prevažovali pozitívne tendencie. Rast produktivity práce v národnom hospodárstve svedčí o zvyšovaní jeho konkurenčnej schopnosti. Hodnoty časti indikátorov stability (miera jadrovej inflácie, saldo verejných financií, rozdiel medzi zmenou produktivity a zmenou reálnych miezd) charakterizujú postup pri riešení úloh nominálnej konvergencie, alebo (v prípade miery inflácie zvýšenej dereguláciou cien) vyjadrujú vytváranie predpokladov na ich plnenie v blízkej budúcnosti.
Aj z veľmi obmedzeného počtu ukazovateľov využitých na charakteristiku sociálneho vývoja SR je zrejmé, že jeho trendy pokračovali aj v roku 2004. Napriek istým pozitívnym posunom, ktoré sú badateľné pri detailnejšom pohľade na vývoj zamestnanosti i nezamestnanosti počas roku 2004, nedá sa povedať, že v situácii na trhu práce už došlo k zásadnému a trvalému priaznivému obratu.
Reálne mzdy síce v roku 2004 vzrástli, no ešte stále nedosiahli úroveň roku 1989. Vývoj reálnych miezd však charakterizuje vývoj reálnych dôchodkov obyvateľstva a vývoj reálnej spotreby domácností len čiastočne. Spotreba domácností je v narastajúcom rozsahu ovplyvňovaná dôchodkami samozamestnávateľov. Ich podiel, resp. podiel hrubého zmiešaného dôchodku z hrubých príjmov domácností sa v poslednom desaťročí sústavne zväčšoval a v roku 2004 bol asi o tretinu vyšší než v roku 1995. Z tohto dôvodu už úroveň a vývoj reálnych miezd nevyjadruje plne a dostačujúco zmeny vo vývoji reálnych dôchodkov obyvateľstva. Preto aj ich index má nižšie hodnoty než index spotreby domácností.
Údaje v poslednom riadku tabuľky 1 hovoria o pomerne rýchlom poklese relatívnej veľkosti sociálnych dôchodkov. Sociálne dôchodky pritom sústavne klesajú nielen v pomere k spotrebe domácností (za posledných 10 rokov takmer o pätinu), ale tiež v pomere k použitému HDP (z 12,6 % v roku 1995 na 11,2 % v roku 2004).
Vývoj HDP a jeho štruktúry (pozri tab. 2) nadviaže v roku 2005 na jeho predchádzajúci pozitívny trend. Rast domáceho dopytu bude pokračovať aj pri svojom miernom spomalení v dôsledku nižšieho tempa rastu tvorby hrubého kapitálu (THK). Treba si však všimnúť, že rast THK sa v roku 2004 dosiahol najmä vďaka mimoriadne veľkému prírastku tvorby zásob. Ten sa na celkovom 13,1 % prírastku THK podieľal 9,5 percentuálneho bodu (dokonca aj na ročnom prírastku HDP sa podieľal 2,3 bodu).
Ak zmena zásob dosiahne v roku 2005 priemernú relatívnu (zisťovanú v pomere k HDP) úroveň rokov 2000 - 2003, tak tvorba hrubého fixného kapitálu (THFK) sa bude musieť zväčšiť o 6,4 percentuálneho bodu z celkového 7,0 % prírastku THK prognózovaného na rok 2005. Teda podstatne viac než v roku 2004, keď sa THFK zväčšila len o 3,6 percentuálneho bodu z celkového prírastku THK. K prognóze zrýchlenia THFK v roku 2005 však treba poznamenať, že podstatnú časť prírastku zásob v roku 2004 zrejme tvoria nedokončené investície, ktoré sa po svojom dokončení zaradia v roku 2005 do tvorby hrubého fixného kapitálu.
Vnútri trochu spomaleného rastu domáceho dopytu sa v prognóze vývoja HDP na rok 2005 uvažuje o zrýchlení tempa rastu celkovej konečnej spotreby, a to tak spotreby domácností, ako aj verejnej spotreby. Čistý prínos zahraničného obchodu s výrobkami a so službami k tvorbe HDP bude v roku 2005 menší než v roku 2004. Na prognózovanej úrovni sa dosiahne najmä vďaka tomu, že deflátor vývozu bude mať aj v roku 2005 (podobne ako v rokoch 2003 a 2004) nižšiu hodnotu než deflátor dovozu. To spôsobí, že pomer objemu vývozu k objemu dovozu bude v roku 2005 v stálych cenách priaznivejší než v bežných cenách.
V štruktúre použitia HDP možno v roku 2005 očakávať mierne zvýšenie podielu domáceho dopytu a v rámci neho nárast podielu THK najmä na úkor poklesu podielu spotreby verejnej správy. Pomer výsledkov zahraničného obchodu (vývozu i dovozu) k HDP sa v roku 2005 zväčší. To bude znamenať ďalší nárast otvorenosti slovenského hospodárstva.
Osobitú pozornosť treba venovať očakávanej zmene v relácii vývoja vytvoreného a použitého HDP. Vytvorený HDP v roku 2004 vzrástol o 5,5 % aj vďaka pomerne vysokej hodnote štatistického rozdielu medzi uvedenými veličinami (na jeho vrub ide 1 percentuálny bod z prírastku HDP vytvoreného v roku 2004). Pri značnom poklese štatistického rozdielu, o ktorom sa uvažuje v prognóze HDP na rok 2005, sa tempo rastu vytvoreného HDP zníži z 5,5 % v roku 2004 na 4,3 % v roku 2005. Tempo rastu použitého HDP sa však podľa predpokladov našej prognózy zvýši zo 4,5 % v roku 2004 na 5,0 % v roku 2005. Možno preto povedať, že tempo rastu prognózované na rok 2005 je len opticky nižšie než jeho výsledky dosiahnuté v roku 2004.
Tabuľka 1: Sociálno-ekonomický vývoj v rokoch 1995 – 2004
kliknutím sa obrázok zväčší
Tabuľka 2: Prognóza vývoja hrubého domáceho produktu a štruktúry jeho použitia v roku 2005
kliknutím sa obrázok zväčší