Istrobanka má za sebou rušný rok. Po akcionárskych zmenách v jej 100-percentnom vlastníkovi, rakúskej banke BAWAG P.S.K., bola aj jej slovenská dcéra centrom zvýšeného záujmu širokej aj odbornej verejnosti. O tom, ako sa s tým vysporiadala a čo plánuje do budúcnosti, hovorí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Istrobanky, Volker Pichler.
Istrobanka sa v posledných mesiacoch často skloňovala v súvislosti s vaším vlastníkom -- rakúskou bankou BAWAG P.S.K.. Ako ste tieto udalosti vnímali vy?
-- Samozrejme, vždy, keď sa takéto správy začali šíriť, tak to na začiatku nie je obzvlášť pozitívne. Ale v podstate sme boli na to dobre pripravení. Záležitosť, ktorá spôsobila tieto správ, sa udiala medzi rokmi 1996 a 2000. Istrobanka je dcérskou spoločnosťou BAWAG-u od roku 2002, a preto sa nás to z hľadiska tejto témy netýkalo. Od svojho vzniku sme mali samostatný rating, sme samostatná banka, ktorá nie je medzinárodnou bankou, ale zameriava sa na Slovensko. Vplyv na nás bol preto z tohto hľadiska relatívne malý. Samozrejme, že sme o všetkom informovali klientov. Boli sme v stálom kontakte s Národnou bankou Slovenska a a boli sme pripravení poskytnúť všetky potrebné informácie ohľadom bezpečnosti banky.
BAWAG P.S.K. teda zmenil majiteľa, stal sa ním americký fond Cerberus. Ten oznámil, že chce ďalej expandovať a vstúpiť na nové trhy v Európe. Čo to môže znamenať pre Istrobanku?
-- Cerberus spravuje aktíva vo výške približne 22 miliárd dolárov. Už pred kúpou BAWAG-u vlastnil viaceré banky, čiže skupina BAWAG sa výborne hodila do jeho portfólia. Veľmi silná orientácia tejto skupiny bude na krajiny strednej a východnej Európy. Istrobanka je už teraz najsilnejšou spomedzi dcérskych bánk skupiny v tomto regióne.
Ešte na jar minulého roku oznámil BAWAG plány na posilnenie dcérskych spoločností v strednej Európe. Za tri roky mali spolu s jej ostatnými zahraničnými operáciami zdvojnásobiť obrat. Odvtedy sa však toho veľa zmenilo. Ako je to s plánmi teraz?
-- BAWAG P.S.K. pozostáva z bánk, ktoré sú zastúpené na Slovensku, v Česku, Slovinsku a má aj podiel v tretej najväčšej banke v Maďarsku. Pokiaľ by sa vyskytla pre nového investora dobrá príležitosť, eventuálne zvažuje, že by do tohto portfólia pribral ďalšie banky. Mohla by tak vzniknúť skupina európskych bánk. Podrobnosti o plánoch budú známe po formálnom ukončení predaja, tzv. closingu.
Americký Cerberus združuje prevažne bohatých ľudí a inštitúcie. Mohlo by to znamenať, že by ste mohli čerpať z ich skúseností v oblasti privátneho bankovníctva či správy majetku bonitnejších klientov?
-- Americký fond je vo svojej podstate niečo, čo my v tejto forme v Európe nepoznáme. Nezlučuje iba bohatých ľudí, podieľajú sa na ňom aj americké penzijné fondy, ktoré sú odovzdávané na ďalšie investovanie. Preto sa nedá hovoriť o nejakom transfere know-how v oblasti privátneho bankovníctva. Fond je investor, kupuje banky, investuje do nich a snaží sa dobudovať ich know-how.
V konzorciu, ktoré získalo BAWAG, je aj rakúska hypotekárna banka a poisťovňa Wüstenrot alebo poisťovňa Generali. Obe pôsobia aj na slovenskom trhu. Môžeme očakávať bližšiu spoluprácu medzi týmito spoločnosťami a Istrobankou?
-- So stavebnou sporiteľnou Wűstenrot úzko spolupracujeme už viac rokov a je to dobrá a úspešná spolupráca. Generali pre nás predstavuje novú alternatívu. Čo sa týka poisťovníctva, dlhodobo spolupracujeme s Allianz-Slovenskou poisťovňou, čo je istým spôsobom dané historicky, keďže Slovenská poisťovňa bola hlavným majiteľom banky. O tom, aký bude ďalší vývoj, budeme mať viac informácií po ukončení tzv. closingu, ktorý očakávame približne v máji.
Po vstupe BAWAG-u do Istrobanky ste sa viaceré postupy a riešenia prebrali od rakúskeho majiteľa. Bude to tak aj naďalej?
-- To, čo sme pred piatimi rokmi našli, bola banka, ktorá nemala európsky štandard. Zámerne hovorím európsky, lebo myslím, že je lepšie hovoriť o ňom, ako porovnávať rakúsky a slovenský štandard. Ten európsky totiž v súčasnosti znamená omnoho viac. Pre banku taký štandard vyjadruje, že je moderná, v každom ohľade, vrátane oblasti rizika, komunikačných ciest. Ako raz povedal Bill Gates -- potrebujeme banky alebo banking? Myslím si, že v dobe, v ktorej žijeme, ľudia potrebujú banking. Za tých posledných päť rokov sme sa snažili ísť inými cestami ako konkurencia. Snažili sme sa investovať do elektronického bankovníctva, zmodernizovať naše obchodné miesta. Dnes už banka nevyzerá ako väzenie, nemá pred oknami silné mreže a ani to v nej nevyzerá ako v staničnej hale. Klient by sa mal cítiť v banke dobre, ako zákazník, a nie ako niekto, kto prichádza prosiť. Tu sa na Slovensku urobilo veľa. Dnes sa snažíme vytvoriť príjemné, priateľské, svetlé pobočky. Počet našich obchodných miest sa za päť rokov zdvojnásobil.
Vy ste na Slovensku päť rokov. Čo sa za ten čas zmenilo?
-- Zmenilo sa toho veľmi veľa. Zoberme si napríklad nákupné centrá. Dnes už nie je žiadne bez zastúpenia niektorej banky. Banky by mali byť tam, kde sú ľudia, kde majú klienti pohodlie a čas poradiť sa o tom, akým spôsobom môžu narábať so svojimi peniazmi. A čo sa týka našej banky, viete, jeden z najpríjemnejších okamihov pre mňa bol, keď pred štyrmi rokmi vtedy malá Istrobanka získala za jeden mesiac viac hypotekárnych úverov ako vtedajší líder na slovenskom trhu, ktorý mal 100 pobočiek, zatiaľ čo my iba 30. Znamená to, že veľkosť často môžete vyrovnať flexibilitou.
Kde by ste chceli vidieť banku o ďalších päť rokov?
-- Naším cieľom je, aby to bola silnejšia a modernejšia banka. Vo väčšej miere budeme nasadzovať elektronické bankovníctvo. V budúcnosti sa stále menej transakcií bude realizovať ručným spôsobom v bankách. Možno budeme mať menej klasických pobočiek a viac tých alternatívnych. Veľmi dôležitým krokom bude zavedenie eura.
Istrobanka je podľa výsledkov prieskumu druhou najlepšou bankou na slovenskom trhu v úrovni elektronickej komunikácie. Využívanie elektronických služieb je výhodné pre klienta aj banku. Ako sa snažíte presvedčiť klientov, aby viac využívali tieto služby a menej navštevovali pobočky?
-- Elektronické bankovníctvo je niečo, k čomu mám osobný vzťah. Šesť rokov som bol členom predstavenstva Easybank, t.j. direct banky, kde sa pracuje a komunikuje s klientmi bez osobného stretnutia. V Istrobanke sa snažíme, aby bolo elektronické bankovníctvo jednoduché, logické a bezpečné. Snažíme sa prenášať nákladovú štruktúru do cenovej štruktúry. Dispozície a činnosti na elektronickom účte sú totiž lacnejšie ako tie na bežnom. Keď nám to prináša výhody, prečo by sme sa o ne nemali podeliť? Za posledný rok sa nám podarilo takmer zdvojnásobiť počet klientov elektronického bankovníctva. Najmä mladí ľudia stále viac preferujú práve tento spôsob. Keď som sa svojho 26-ročného syna opýtal, kedy bol naposledy v banke, odpovedal mi, pred dvomi rokmi.
Keby ste mali porovnať úroveň zabezpečenia týchto služieb na Slovensku s ostatnými krajinami?
-- Môžem hovoriť iba za Istrobanku. Viete, medzi jednoduchosťou a bezpečnosťou je stály konflikt. Musím povedať, že som spokojný, doteraz sú naše bezpečnostné opatrenia úspešné. Ich štandardy sú každý rok kontrolované medzinárodným kontrolórom, audítorom, ktorí porovnávajú spolu asi 200 parametrov.
Na Slovensku je ešte stále veľký záujem o hypotekárne úvery. Myslíte si, že majú ešte veľký potenciál?
-- Súhlasím, v posledných rokoch išlo o boom, čo sa týka nárastu záujmu o tieto produkty. Silné krivky nárastu vidím ešte aj v najbližších desiatich rokoch. Stačí sa pozrieť na výrazný rast ekonomiky, ktorý nám závidí celá Európa. Ten sa premieta do nárastu príjmov obyvateľstva, čo zvyšuje ich požiadavky na lepšie bývanie. To vedie k bytovej výstavbe aj k renováciám existujúceho bytového fondu.
Istrobanka bola jednou z prvých bánk na Slovensku, ktorá obdržala licenciu na poskytovanie hypotekárnych úverov. Inováciami produktov sa snažíme byť lepší ako konkurencia. Boli sme napríklad jednými z prvých, ktorí ponúkli 100% financovanie. Momentálne sme z hľadiska podielu na trhu na piatom mieste, čo je jedna z najlepších pozícií v rámci celkového hodnotenia.
Agentúra Moody´s nedávno potvrdila Istrobanke najvyšší rating za posledné tri roky. Ako môže dobré hodnotenie banky pocítiť jej klient?
-- Samozrejme, snažíme sa to využiť najmä ako dobrú správu pre klientov, ale je to pre nás dôležité aj z interného hľadiska. Je to o tom, ako sa na vás pozerá niekto, kto má medzinárodné uznanie, ako sa pozerá na vašu prácu, výsledky, bezpečnostné opatrenia jedna z najlepších ratingových agentúr na svete. Je to ako v športe -- potrebujete súťažiť a mať cieľ. Keď ho dosiahnete, nastupuje snaha sa ešte viac zlepšovať.
Je to pre nás dôležité meradlo aj pri rokovaniach s firmami, s medzinárodnými spoločnosťami, ale aj veľkými slovenskými podnikmi. Mnohé z nich totiž majú vo svojich interných predpisoch, že ich spoločnosť môže spolupracovať iba s bankou, ktorá spĺňa určité ratingové predpoklady. Rating je teda ako pečiatka, že ste bezpečná banka. Postupne sa zlepšujú vedomosti o ratingu aj u privátnych klientov. A ten má význam aj pre drobných klientov. V Bazileji II sa uvádza, že v budúcnosti každý klient, ktorý bude chcieť získať úver, bude musieť tiež mať rating.
Keď hovoríme o budúcnosti, nemôžeme obísť prijatie eura. V čom vidíte najväčšie riziká prechodu na spoločnú európsku menu?
-- Banky na Slovensku sa touto témou zaoberajú už dlhšie. Budeme to mať jednoduchšie, lebo sa môžeme oprieť o skúsenosti iných krajín. Potvrdili to aj rozhovory so Slovincami, ktorí nemali s prechodom na novú menu takmer žiadne problémy. Hlavné riziká už boli identifikované a známe. Podľa mňa je najväčšie riziko v hlavách, v tom, ako dlho budeme prepočítavať euro na koruny. Aj ja sa ešte niekedy prichytím pri tom, ako rátam z korún na euro, z eura na šilingy a z nich naspäť na koruny. Ale ako vravím, pri dobrej príprave by prechod na euro nemal byť problém. Na výmenu hotovosti v bankomatoch či na účtoh už existujú štandardné postupy a riešenia. Každopádne, pre banky to bude znamenať veľa práce. Ale myslím si tiež, že celkovo to pre všetkých bude znamenať vydýchnutie si.