Zdaňovanie finančných investícii na Slovensku

Zdanenie finančného investovania totiž nie je len o tom, koľko percent sa z jednotlivých druhov aktív vyrubí, ale aj o jasných definíciách finančných investícií, príjmov z týchto investícií, rozlíšenia príjmov v podobe dôchodku alebo kapitálového zisku a pod. Cieľom by teda malo byť, aby sa investor na jednej strane nevyhýbal daňovej povinnosti a na druhej strane, aby daňový systém pôsobil stimulačne na všetkých účastníkov finančného trhu. Ťažiskovým bodom je tiež zladenie tohto systému s daňovým systémom Európskej únie. Na finančné investície, ktorých súčasťou sú aj cenné papiere, sa vzťahujú pri zdaňovaní viaceré zákony a to predovšetkým zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ďalej zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti.
Predmet zdanenia pri finančnom investovaní
Z ekonomického aspektu sa investície rozčleňujú na dve veľké skupiny a to: reálne a finančné. V ďalšom výklade nás budú zaujímať hlavne finančné investície.
Zdaňovanie finančných investícií sa vo všeobecnosti vzťahuje na:
˙ výnos, napr. úroky z vkladov na vkladných knižkách, úroky z dlhopisov, dividendy z akcií, výnosy z podielových listov a pod.
˙ kapitálový zisk sa dosahuje najmä pri obchodovaní s cennými papiermi na sekundárnom trhu. Je to teda rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou finančného aktíva. Kapitálový zisk (ale aj stratu) môže investor dosiahnuť v prípade predčasného vypovedania splatnosti cenného papiera. Kapitálový zisk vo väčšine prípadov podlieha dani z kapitálového zisku.
Výška daňového zaťaženia sa určuje tiež v závislosti od:
˙ finančného produktu, napr. výnos z dlhopisu môže byť zdanený inou sadzbou ako výnos z akcie v podobe dividendy,
˙ investora, rozdiely sa prejavujú medzi zdaňovaním súkromného investora a spoločnosti. V niektorých prípadoch môže byť investor oslobodený úplne alebo len na určitú dobu,
˙ trhu alebo štátu, na ktorom sa investuje. V tomto prípade sa berie do úvahy vyspelosť daňového systému štát, prípadne to, či existujú dohody o zamedzení dvojitého zdanenia medzi štátom investora a štátom emitenta. Investori v posledných rokoch umiestňujú svoje investície na rôznych trhoch. Výhodnosť medzinárodného investovania by sa stratila, ak by neexistovali dohody o zamedzení dvojitého zdanenia. Investor by musel dvakrát zaplatiť daň z príjmov, čo by vytvorilo bariéry pre globalizáciu finančných trhov. Preto je snahou každého investora, aby jeho materská krajina mala uzatvorenú dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia, čo mu umožňuje, aby platil daň len raz alebo bol oslobodený od platenia daní. Veľkú úlohu zohráva to, akým spôsobom sa zabezpečí, aby pri zaplatení daní v jednej krajine bolo možné uplatniť ju ako odpočítateľnú položku v druhej krajine. Vo svete sa používajú dve metódy:
-- priamy zápočet (Direkt credit) znamená, že v prípade zdanenia príjmu investora v krajine investície, má možnosť investor si ju odpočítať od zdaniteľného základu v materskej krajine, napr. investor zaplatí daň z dividendy spoločnosti v krajine X, ale zároveň si môže túto daň uplatniť ako nákladovú položku v jeho krajine Y,
-- nepriamy zápočet (Indirekt credit) umožňuje investorovi započítať si i daň, ktorú zaplatila spoločnosť zo zisku, z ktorého sa vypláca dividenda.
Daňový systém krajiny, daňová kultúra i etika v štáte, ale hlavne výška daňových sadzieb môže vlastníkov kapitálu demotivovať na investovanie. Snahou investorov je potom presúvať kapitálové výnosy do teritórií s prijateľnejším a mäkším daňovým režimom, ktoré sa nazývajú off-shore centrá alebo daňové raje.
Zdaňovanie príjmov z finančných investícií v SR
Kapitálový príjem definuje zákon o dani z príjmov č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. V jeho druhej časti, ktorá sa zaoberá daňou z príjmov fyzických osôb, v § 8 sú príjmy z kapitálového majetku vymedzené ako:
-- úroky a výnosy z cenných papierov, dividendy, podiely na zisku v spoločnostiach s ručením obmedzeným, komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku v družstvách a pozemkových spoločenstvách,
-- úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a na vkladových účtoch vrátane bežných účtov,
-- úroky a výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu vo verejných obchodných spoločnostiach,
-- podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní,
-- plnenia z poistenia pre prípad dožitia sa určitého veku alebo z dôchodkového poistenia, pričom doplnkové dôchodkové poistenie sa riadi osobitným predpisom,
-- výnosy zo zmeniek,
-- úroky a výnosy plynúce z vkladov, ktoré banka prijíma od svojich zamestnancov (na tieto sa tiež vzťahuje osobitný režim).
Napriek tomu, že podľa zákona sú príjmom z kapitálového majetku všetky úroky a ostatné výnosy z cenných papierov. Osobitne si všíma a detailne dopĺňa, čo je predmetom výnosov z cenných papierov. Sú to:
-- výnosy v podobe rozdielu medzi menovitou hodnotou a nižšou cenou pri obstaraní cenného papiera (hovoríme o tzv. emisnom disážií), podobne i pri vrátení zamestnaneckých akcií ako rozdiel medzi cenou obstarania a cenou pri vrátení, výnos môže vzniknúť aj pri predčasnom splatení cenného papiera, pričom je rozdielom medzi cenou obstarania a cenou spätného odkúpenia cenného papiera (nie je vylúčené, že môže vzniknúť strata),
-- príjmy z predkupného práva na cenné papiere. Predkupné práva nadobúdajú pôvodní akcionári v spoločnosti pri zvyšovaní základného imania z externých (cudzích) zdrojov, pričom doterajší akcionári majú prednosť pri zvyšovaní (majú možnosť získavať aj lacnejšie akcie v porovnaní s trhovou cenou), resp. môžu svoje predkupné právo tiež na trhu predať.
Zákon kladie tiež osobitný dôraz na zdaňovanie štátnych cenných papierov, kde upozorňuje, že osobitným spôsobom sa zdaňuje výnos v podobe úrokového kupónu, na ktorý je daňová sadzba 15 % a osobitný režim má zdanenie výnosu v podobe rozdielu medzi menovitou hodnotou a nižšou cenou obstarania. Tento výnos si musí majiteľ zahrnúť v čase splatnosti do daňového základu.
Práve táto časť zákona bola v posledných rokoch tiež predmetom ostrej kritiky zo strany obchodníkov s cennými papiermi i finančných odborníkov. Súviselo to najmä s vysokými daňovými sadzbami v minulosti, keď investor v prípade výnosu z emisného disážia musel platiť podstatne vyššiu daň ako z kupónu. Dnes pri dani právnických subjektov, ktorá je 25 % dochádza k zníženiu tejto diferencie, ale aj tak možno konštatovať, že sa môžu vyskytnúť rôzne anomálie, najmä pri vyššom podhodnotení emisie. Pri takomto systéme zdaňovania vzniká možnosť, že investor, ktorý má v držbe cenný papier s disážiom až do doby splatnosti, zaplatí celkove vyššiu daň ako investor, ktorý kúpil cenný papier za menovitú hodnotu. Pritom rozdiel medzi menovitou hodnotou a predajnou cenou by mal kompenzovať investorovi stratu na výnosoch, pretože má nižší kupón ako druhý investor.
Zložitý systém pre investora je obsiahnutý aj v tzv. osobitných sadzbách dane, ktoré sa tiež vzťahujú na finančné investície.
Pri daňovom oslobodení a osobitných sadzbách daní sa objavujú určité nezrovnalosti. Napríklad v prípade investovania do hypotekárnych záložných listov, ktoré sa emitujú na podporu bytovej výstavby, sú výnosy oslobodené od daní. Kým v prípade komunálnych obligácií zameraných na podporu bytovej výstavby je zdanenie výnosov 10 %. Pritom ide o rovnaký druh dlhopisu, krytý nehnuteľným majetkom (často tej istej kvality). Rozdiel je len ten, že emitentom hypotekárnych záložných listov je banka, kým emitentom komunálnych obligácií je obec, ale z praxe vyplýva, že často je to tiež komunálna banka, ktorá pre svojho klienta zabezpečuje úverové zdroje.
Vyššiu transparentnosť by si tiež vyžadovalo stanovenie 15 % dane týkajúcej sa najmä úrokov, výnosov z vkladov a rôznych výhier. Zákon stanovuje, v akých prípadoch fyzické a právnické osoby nemajú po zrazení osobitnej sadzby dane 15 % ďalšiu povinnosť zdaniť takto získaný príjem (banky, zahraničné pobočky bánk, poisťovací agenti, správcovské spoločnosti a pod.).
Špecifiká zdaňovania cenných papierov v SR
Ako vidno z predchádzajúceho výkladu, filozofia zákona o dani z príjmov najmä pri operáciách s cennými papiermi sa opiera o dva typy príjmov, a to:
1. výnos z držby cenných papierov, ten sa dosahuje pri dlhodobejšom vlastníctve cenných papierov v rôznej podobe (úrok, dividenda, podiel na zisku),
2. výnos z predaja cenných papierov, ktorý sa dosahuje ako rozdiel predajnej a nákupnej ceny, má často špekulatívny krátkodobý charakter, čo sa môže prejaviť aj v inom prístupe k zdaneniu.
Isté diferencie vo vzťahu k týmto kritériám sa prejavujú aj pri zdanení fyzických osôb a právnických osôb. Zákon o daniach z príjmov stanovuje rozdielne postupy pre zdaňovanie nepodnikajúcich fyzických osôb a fyzických osôb, ktoré sú zároveň podnikateľmi.
Zdaňovanie príjmov z cenných papierov pre fyzické osoby
Pri fyzických osobách nepodnikateľoch treba dôsledne rozlišovať, či ide o výnos z držby, alebo o výnos z predaja cenného papiera.
V prípade výnosu z držby cenných papierov, ktorý môže mať rôznu podobu, platia osobitné dane, pričom najbežnejšou sadzbou je 15 % (s výnimkou komunálnych obligácií). Vzhľadom na to, že nepodnikatelia nemajú prístup k cenným papierom, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane fyzické osoby, nemožno teda hovoriť v prípade držby cenných papierov o žiadnych výnimkách.
Trochu iná situácia je pri zdaňovaní výnosu z predaja cenných papierov. V tomto prípade sa môže fyzická osoba stretnúť aj s oslobodením od dane. Oslobodené od dane môžu byť aj:
˙ príjmy z predaja domácich verejne obchodovateľných cenných papierov (týka sa to dlhopisov, akcií a podielových listov, ktoré sú zavedené na burzovom a mimoburzovom trhu), pričom celkové príjmy po odpočítaní nutných nákladov nesmú prekročiť 50 000 Sk,
˙ príjmy z predaja domácich verejne obchodovateľných cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje 3 roky. Týka sa to tiež spätného odkúpenia podielových listov. Snahou tejto úpravy je zamedziť špekulatívnym tlakom na ceny na kapitálovom trhu. Naopak, pri dlhodobejšej držbe cenného papiera investor získava možnosť nulového zdanenia.
Ak tieto podmienky nie sú splnené, základom dane, prípadne čiastkovým základom dane, sú príjmy z predaja cenných papierov znížené o výdavky, za ktoré fyzická osoba nadobudla cenné papiere. Pri použití čiastkového základu dane sa na prípadnú stratu z takéhoto predaja pri započítavaní do celkového základu dane neprihliada.
Odlišná situácia je, keď fyzická osoba má príjem z cenných papierov v rámci podnikateľskej činnosti. Podľa § 7 zákona o daniach z príjmov je príjmom z podnikania aj príjem, ktorý plynie z akéhokoľvek nakladania s majetkom, ktorý je evidovaný ako majetok využívaný na podnikanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť. Ak teda fyzická osoba vystupuje ako účtovná jednotka a má príjmy aj z držby cenných papierov, ktoré jej slúžia ako majetok na podnikanie, bude sa potom zdanenie týchto príjmov riadiť týmto ustanovením.
Výnosy pochádzajúce z držby cenných papierov u právnických osôb sú tiež striktne vymedzené zákonom. Niektoré môžu byť oslobodené od daní. Sú to najmä štátne cenné papiere na zahraničnú menu, cenné papiere NBS na cudziu menu a hypotekárne záložné listy. Všetky výnosy ostatných cenných papierov sú zdaňované osobitnými sadzbami dane a tieto dane sa odvádzajú pri výplate výnosov (pri úrokových výnosoch, dividendách, výnosoch z podielov).
Pri obchodovaní s cennými papiermi (pri predaji) právnická osoba môže vystupovať ako obchodník s cennými papiermi, ale tiež spoločnosť (firma), ktorá má časť alebo všetky svoje investície v cenných papieroch. Na obchodníka s cennými papiermi sa viaceré ustanovenia tohto zákona nevzťahujú, pretože činnosť obchodníka s cennými papiermi upravuje ďalší osobitný zákon č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách, z čoho vyplýva, že jeho činnosť je špecifická a má vo väčšine prípadov sprostredkovateľský charakter. Obchodníci s cennými papiermi majú aj špecifický systém účtovníctva, špeciálne účty, ktoré zachytávajú operácie s cennými papiermi. Ich činnosť a účtovníctvo má mnoho spoločné s účtovníctvom v bankovníctve, ktoré má tiež svoj osobitný režim.
Právnická osoba je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva, daňový zákon vymedzuje, čo je predmetom základu dane, kedy sa príjmy z cenných papierov nezahŕňajú do základu dane a čo sú to daňové výdavky v spojitosti s cennými papiermi.
Do základu dane okrem príjmu, ktorý sa vyberá osobitnou sadzbou dane sa nezahŕňa:
˙ príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota pri následnom znížení základného imania,
˙ výnos z dlhopisov alebo jeho pomerná časť zahŕňaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov.
Čo možno považovať za daňové výdavky v spojitosti s cennými papiermi? Sú to všetky výdavky, ktoré súvisia s obstaraním cenných papierov, s ktorými sa obchoduje na kótovanom trhu, nesmú byť vyššie ako 10-percentná odchýlka od priemerného kurzu v deň nákupu alebo predaja cenného papiera. Na ostatné cenné papiere, s ktorými sa obchoduje mimo burzy sa tiež vzťahuje predchádzajúci výklad, najviac však do výšky ceny predaja. Pri takomto uznaní daňových výdavkov musí zároveň platiť, že úhrn cien obstarania cenných papierov v zdaňovacom období je vyšší ako úhrn príjmov z ich predaja. Do úhrnu cien obstarania a cien predaja cenných papierov sa nezapočítavajú tie výdavky na cenné papiere, ktoré sú súčasťou termínových obchodov (spätné termínové obchody -- repo) a tiež výdavky v spojitosti s nadobudnutím zmeniek, ak dôjde v danom roku k ich predaju.
Všetky ostatné výdavky súvisiace s obstaraním cenných papierov (s výnimkou predchádzajúceho výkladu) nie je možné uplatniť ako nákladovú položku. Nie sú teda výdavky vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Nakúpené cenné papiere predstavujú zvýšenie majetku spoločnosti a finančným zdrojom na takýto nákup je zisk po zdanení. Ak právnická osoba nakúpi cenné papiere a v tom istom zdaňovacom období ich predá, do výdavkov pre účely dane si môže uplatniť hodnotu predaných cenných papierov v cene ich nadobudnutia, z čoho vyplýva, že môže uplatniť aj stratu. Sadzba dane je pre právnický subjekt aj v prípade výnosov z obchodovania s cennými papiermi 25 %.
Predmetom diskusie sú v súčasnosti aj termínové obchody spojené s derivátmi (forwardy, swapy, futures, opcie). Sú to obchody na rôzne podkladové aktíva (aj na cenné papiere), ktoré sa uzatvárajú v súčasnosti s termínom plnenia v budúcnosti za cenu, ktorá je stanovená vopred (najčastejšie je to súčasná cena na spotovom trhu). Pri týchto obchodoch investori vopred skladajú rôzne kolaterály, opčné prémie, ktoré majú rôznu cenu. Oblasť derivátov zatiaľ zákon o daniach z príjmov neupravuje, zmieňuje sa o nich len zákon o cenných papieroch a investičných službách, tiež nie však v dostatočnom rozsahu. S držbou a obstaraním derivátov vzniká problém, do akej miery je možné ich cenu viazať s cenou obstarania podkladového aktíva (napr. meny, dlhopisu), ako postupovať v prípade predaja derivátu, ktorého cena v priebehu doby životnosti sa tiež mení. Podľa doterajších pokynov Ministerstva financií SR z roku 1996, ktorý sa vzťahuje len na opčné prémie, môže si právnická osoba (nie obchodník s cennými papiermi) zahrnúť opčnú prémiu do daňových výdavkov len vtedy, ak sa uplatní opcia, pričom strata z predaja sa za daňový výdavok neuznáva.
Náš daňový systém v prípade finančných investícií, vrátane cenných papierov, je komplikovaný, neprehľadný a spôsobuje mnohým investorom značné problémy. Podobné problémy existujú aj v rámci Európskeho spoločenstva, kde v tejto oblasti je daňová legislatíva roztrieštená a nejednotná. V súčasnosti existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami, ktoré sa začínajú v rámci tohto spoločenstva riešiť. Možno teda očakávať, že aj u nás v súvislosti s pripravovanou daňovou reformou dôjde k rozsiahlym zmenám aj v tejto oblasti.

Schéma rozdelenia investícií