Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Alebo - nič netrvá večne. Prehriata globálna ekonomika, rastúce úrokové miery a kríza úverového priemyslu môžu spôsobiť nepredvídateľné problémy prakticky kdekoľvek na svete. Ak však hľadáte oblasť, kde môžu byť potenciálne škody najväčšie, musíte zamieriť do Dublinu. Ekonomika keltského tigra, rastúca už celé roky obdiv vyvolávajúcim tempom, avšak bez akýchkoľvek menových limitov, je práve tou najohrozenejšou, ktorá stojí na pokraji priepasti.
Írsky akciový trh bol už zhoršujúcou sa ekonomickou realitou citeľne zasiahnutý. Zatiaľ čo londýnsky trh zaznamenal z nedávno dosiahnutých maxím 8-percentný pokles, Dublin stratil zo svojich maxím na úrovni 10 041 (Iseq), dosiahnutých vo februári, plných 15 %. Do 1. augusta poklesol index Iseq na 8 047 bodov. Niet v rozvinutých krajinách trhu, ktorého straty by sa dali k týmto výsledkom prirovnať.
Hlavná príčina obáv o budúci vývoj
Čo vlastne investorov na smaragdovom ostrove tak vystrašilo? Jedným slovom - nehnuteľnosti. Írska ekonomika v posledných ôsmich rokoch, to bola jedna veľká, úvermi znásobená stávka na enormné zisky, plynúce z budovania desiatok tisícov nových domov. Ich výstavba bola financovaná nízko úročenými úvermi, čo bolo umožnené členstvom Írska v eurozóne. Len minulý rok bolo v Írsku postavených okolo 90 000 nových domov. V Británii to bolo za rovnaké obdobie 200 000 domov, pričom Británia má 15-krát viac obyvateľov než Írsko. Tento rok bude musieť v Írsku nájsť svojich kupcov ďalších 70 000 nových domov. Ceny nehnuteľností už začínajú - po dlhých rokoch neustáleho rastu - klesať.
Celá írska ekonomika je od trhu s nehnuteľnosťami značne závislá. Z neho pochádza 15 % národného produktu, 17 % daňových príjmov a - čo vyvoláva najväčšie obavy - 64 % bankových úverov. Tí, čo s istým časovým odstupom navštívia zelený ostrov, vyjadrujú údiv nad tým, ako rýchlo mizne zeleň vidieka pod vrstvami tehál a malty. Veľkosť ešte prednedávnom malých dediniek sa v priebehu posledných rokov zdvoj- či strojnásobila. Zdá sa však, že rozvoj zašiel priďaleko. Plných 15 % nových írskych nehnuteľností totiž zostáva prázdnych.
Napriek tomu vykazuje Írsko najvyššiu mieru výstavby na jedného obyvateľa zo všetkých krajín Európskej únie. Počtom začínajúcich stavieb je Írsko 26 % nad trvale udržateľnou úrovňou definovanou Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Ceny domov vzrástli od r. 1996 o 270 %, v súčasnosti však už takmer stagnujú. Nájomné, ktoré odzrkadľuje úroveň dopytu po nehnuteľnostiach, po r. 2000 pokleslo. Vlastníctvo nehnuteľností sa však kvôli vysokým cenám stalo, najmä pre prvokupcov, nedostupným a nájomné preto začína znovu rásť.
Medvedia služba Európskej únie
V súvislosti s potenciálnymi ekonomickými ťažkosťami však nejde len o nehnuteľnosti. Írsko je najzastrčenejším kútom eurozóny a jeho rýchlo rastúca ekonomika predstavuje experiment nie celkom nepodobný tomu, ktorý si Rusi odskúšali v Černobyli. Aj ten smeroval k potenciálnemu chaosu v rámci hesla "uvidíme čo to urobí".
Írsko bolo už v čase vstupu do eurozóny v r. 1999 veľmi živou ekonomikou. Jeho priemerný ročný rast HDP dosahoval 9 % - štvornásobok priemeru krajín OECD - a inflácia tiež značne prevyšovala priemer eurozóny. Až donedávna nedokázalo tento vývoj spomaliť ani členstvo v zóne jednotnej meny. Aj celých osem rokov po pripojení k eurozóne dosahoval rast HDP v prvom štvrťroku 2007 plných 7,5 percenta a inflácia vzrástla z dvoch percent v čase pripojenia na 4,5 % v júli t. r. To je viac než dvojnásobok priemeru eurozóny, ktorý predstavuje 1,9 %.
V plne monetárne nezávislých ekonomikách, akými sú napr. Británia, Spojené štáty či Japonsko, je potenciálna hrozba inflácie ostro sledovaná centrálnymi bankami, ktoré na jej potlačenie prijímajú patričné opatrenia. Regulujú ju hlavne zvyšovaním úrokových sadzieb. Všeobecne známy cyklus zvýšených úrokových mier, drahších úverov, vyšších hypotekárnych platieb a obmedzenej spotreby zvyčajne pre opätovné nastolenie rovnováhy postačí. Celý mechanizmus je založený na zásade diagnostikovať rýchlo a liek predpisovať v malých dávkach.
Celá eurozóna dnes pozostáva z 317 miliónov spotrebiteľov v 13 krajinách a Európska centrálna banka musí pre celú túto oblasť stanoviť jednotnú úrokovú mieru, ktorá by ako-tak postihla prevládajúce inflačné podmienky. Podobne ako štandardné väzenské nohavice, aj politika jednotnej úrokovej miery ECB je pre niektoré štáty príliš tesná, pre iné, naopak, príliš voľná. Nikoho zrejme neprekvapí, že je šitá viac na mieru väčších - podľa mienky riadiaceho centra - dôležitejších ekonomík. Potreby Írskej republiky s počtom obyvateľov 4,2 mil., čo je menej než má samotný Berlín, nikdy nebudú v popredí záujmu európskej administratívy. V duchu hesla "bližšia košeľa ako kabát" udržiavala ECB úrokové miery na nízkej úrovni, aby pomohla masívnym ekonomikám Francúzska a Nemecka, ktorých rast bol poslabší a vyžadoval väčšiu starostlivosť.
V prijímaní patričných opatrení bola ECB z írskeho hľadiska vždy veľmi nepružná. K zvýšeniu úrokových sadzieb pristúpila v r. 2005 až po 10 rokov trvajúcom írskom realitnom rozruchu. Nebolo to, samozrejme, preto, že by si bankoví "experti" všimli, čo sa deje v Írsku. Ich krok bol motivovaný hlavne inflačnými hrozbami vo veľkých ekonomikách. Podobné je to aj v situácii, keď by už Írsko potrebovalo skôr pokles sadzieb. Aj teraz si môžete byť istí tým, že ECB bude sadzby skôr zvyšovať, aby zastavilo inflačné tlaky v ekonomikách kmeňových členov eurozóny.
Opísané problémy sú len ilustráciou trení, ktoré stále ešte v mechanizme vzájomného prispôsobovania sa krajín eurozóny existujú. Namiesto regulácie úrokovými sadzbami sa pri zabezpečovaní vyváženého rastu Európska únia viac spolieha na voľný pohyb kapitálu a pracovnej sily. Kapitál sa v zóne jednotnej meny presúva medzi jednotlivými štátmi bez ťažkostí. Smeruje vždy tam, kde sa dá očakávať vyšší výnos. Pohyb pracovnej sily však napriek predpokladom stále viazne.
Keď sa nemecká ekonomika v období okolo r. 2002 rozvíjala len veľmi pomaly a trpela vysokou nezamestnanosťou, teória eurozóny predpokladala, že si nezamestnaní Nemci nájdu prácu v Írsku. Nestalo sa. V praxi bolo potrebné počkať až na prijatie Poľska do EÚ v máji 2004, než sa zdvihla vlna ekonomickej migrácie, ktorá zaplavila Írsko. Keď dnes požiadate v ktoromkoľvek írskom bare o pohár piva, môžete si byť takmer istí, že budete obslúžení Poliakom, Litovčanom či Lotyšom a nie Írom.
Čo prinesie budúcnosť
Takže, aký ďalší vývoj je možné v Írsku očakávať? Ozývajú sa aj rôzne apokalyptické hlasy. Profesor Morgan Kelly z Dublinskej univerzity, ktorý skúmal vývoj problémov realitného trhu v mnohých, navzájom odlišných ekonomikách, počíta s tým, že ceny írskych domov prídu až o 70 % svojich nedávnych ziskov, hoci pripúšťa, že to môže trvať aj niekoľko rokov.
Potenciálne straty investorov do nehnuteľností nie sú však vôbec tou jedinou hrozbou. Kolaps realitného trhu môže citeľne zasiahnuť aj banky, realitné agentúry, stavebné firmy, aj spoločnosti obchodujúce so stavebným materiálom a - samozrejme - aj ich producentov. Výkričné ceny budú, prirodzene, spočiatku vysoké, podobne ako tomu bolo v Španielsku či Spojených štátoch, než predajcovia prispôsobia svoje očakávania reálnej situácii na trhu.
Kvôli zlepšeniu predajnosti je na zmiernenie podmienok pre prvokupcov vyvíjaný extrémny tlak. Napriek zrušeniu všetkých poplatkov, značným úľavám na hypotekárnych úrokoch a predĺženým dobám ich splácania, pohltí podľa Národnej banky Írska priemerná hypotéka až 38 % dlžníkových príjmov. Keďže tri štvrtiny hypotekárnych a spotrebných úverov má pohyblivú úrokovú sadzbu, jej rast je dlžníkmi vždy vnímaný veľmi citlivo.
Rast úrokových sadzieb ECB (analytikmi všeobecne očakávaný už v septembri t. r.) môže mať pre Írsko veľmi vážne dôsledky. Hoci jeho ekonomika zaznamenala za posledných tridsať rokov len jediný prípad ročného poklesu cien nehnuteľností, zdá sa, že pre roky nasledujúce sa to stane takpovediac normou. Len ťažko sa dá predpokladať, že by tomu mohlo byť inak.
Hoci ešte nevedno, či existuje nejaká paralela medzi írskymi a americkými úverovými praktikami veriteľov, je zrejmé, že pokles cien nehnuteľností túto otázku zodpovie. Jedna vec je však rozhodne istá, a totiž, že na investície do írskych akcií nie je teraz vôbec vhodný čas.