Zdá sa, že súčasná vládna koalícia nechá predchádzajúcou koalíciou vybudovaný dôchodkový systém bez väčšej zmeny, ktorá by pozmenila jeho podstatu. Avšak pokusy sa ešte stále neskončili. Najnovším návrhom, ktorý pochádza z dielne HZDS, je založenie štátnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Štátna DSS
Liberálni ekonómovia a publicisti už vyjadril svoj nesúhlas s týmto návrhom. Poukazujú na zjavné protirečivé fakty, ktoré by sa realizáciou tohto návrhu vyskytli: V návrhu odznelo pomenovanie "verejnoprospešná DSS". V takomto znení návrh naozaj vzbudzuje nedôveru, zaváňa sociálnou demagógiou, ktorá však vôbec nie je cudzia tejto vládnej koalícii. No to, či DSS, ktorá zo zákona musí byť akciovou spoločnosťou a môže ju vlastniť aj štát, v podstate žiadne protirečenie nie je, aj keď to legislatíva zatiaľ nedovolí. Pre štátne DSS je dobrou paralelou štátna zdravotná poisťovňa.
Nábor minimálneho počtu klientov, 50-tisíc, tiež niečo bude stáť, a vôbec je otázne, či sa to podarí realizovať za osemnásť mesiacov.
V prípade nižšej výkonnosti fondu by rozdiel mala doplatiť sama spoločnosť, no v tomto prípade koniec koncov štát, teda daňoví poplatníci.
A nakoniec dozor vykonal ten istý sektor, ktorý by činnosť realizoval, teda by to bol štát. O tom, že to nie je dobrá konštelácia pre dokonalú bezpečnosť, svedčia skúsenosti so štátnymi bankami pred desiatich rokov. Jeden z autorov reformy Igor Sulík sa však vyjadril, že v zásade to nemusí byť zlý návrh. Zákony by sa dali zladiť a založením štátom vlastnenej spoločnosti by sa len zvýšila konkurencia a možnosti voľby občanov.
Konkurencia
Jedným základným princípom reformy je vytvorenie konkurenčného prostredia. Počet DSS je v súčasnosti šesť. Tento počet klesol z pôvodných ôsmich a dá sa očakávať, že časom sa ešte zníži. Analytici predpokladajú, že trh časom bude rozdelený medzi dve -- tri silné a zopár slabších spoločností, k čomu už v súčasnosti smeruje. Ďalej hovoria, že na obsluhovanie takého veľkého trhu, ako je Slovensko, ani nie je potrebných viac spoločností. Dá sa očakávať, že o niekoľko desaťročí ich počet klesne na dve -- tri a v tomto prípade sa už ťažko bude dať hovoriť o trhu. Z konkurenčného hľadiska už teraz sa dá nazvať trh dôchodkových správcovských spoločností ako oligopol. Aby sa po istom čase trh nedegeneroval, by bolo osožné vytvoriť právny rámec možného vstupu nových DSS na trh. Pred troma rokmi pri zakladaní DSS mal každý rovnaké podmienky, pre nového hráča by to však bolo nutné opraviť. Podstatnou otázkou je, koľko času mu treba nechať na to, aby sa pokúsil ujať sa na trhu. Pri existujúcej konkurencii sa už šestnásť mesiacov javí ako málo. Vytvorením štátnej DSS ponúka ideálny dôvod vyriešiť tento problém.
Na začiatku reformy viacerí namietali prílišnú reguláciu výnosovosti. Tým, že štát núti DSS dosiahnuť istú minimálnu výkonnosť, dlhodobo dosiahne skôr opak, nižšiu výkonnosť, ktorú by ináč trh dovolil. Manažovanie portfólií môže charakterizovať skôr prílišná opatrnosť, ktorá sa smeruje skôr k obchádzaniu možnej straty ako k dosahovaniu vyššej ziskovosti fondov. Zatiaľ portfólioví manažéri pokles svetových akciových trhov zvládli šikovne, no táto hrozba je zabudovaná v systéme. Takéto negatívne výsledky sa prejavili už v iných štátoch. Aj keď práve heslo nadmernej istoty je zašité na zástave tejto vládnej koalície, vypustenie povinného doplatenia pri dosiahnutí nedostatočného výnosu zo zákona môže vyriešiť dva problémy: prílišné obmedzovanie investičných rozhodnutí a v prípade štátnej DSS dilemu doplnenia zdrojov zo spoločnej kasy. Na dostatočnú motiváciu portfóliových manažérov by postačila možnosť pravidelnej bezplatnej, respektíve symbolickej sumy za zmenu DSS. Toto je však už doriešené. Mimochodom, zavedenie takejto zmeny by ináč neuškodilo ani v prípade doplnkových dôchodkových spoločností.
Ďalšie možnosti
Pred štyrmi rokmi dôchodková reforma na Slovensku bola konštruovaná na základe odporúčaní Svetovej banky a skúseností iných štátov. Teraz, keď sa udiali dve základné skúšky reformy, trhová hrozba vo forme svetovej úverovej krízy, a politická hrozba, keď sporiteľov pod istým nátlakom nútili zanechať II. pilier, systém zostal stabilný. To však neznamená, že pred oných štyroch rokov autori reformy volili to najlepšie riešenie, no ani to, že by volili najhoršie. Ak sa bude pokračovať tak ako doteraz, veľké obavy nemusíme mať. Základným kameňom úrazu bude naďalej výnosovosť, ale je to úplne nepredvídateľný problém. Ako však skúsenosti ukazujú, v značnej miere sa dajú ovplyvniť aj administratívnymi opatreniami, väčšou voľnosťou manažovania.
Existuje viac teórií, na základe ktorých rast akciových indexov je obmedzený. Napríklad teória elitových vĺn, ktorá rozdeľuje pohyb búrz na určitý počet rastúcich a klesajúcich periód, predpokladá, že niekedy v pomerne blízkej budúcnosti nastane veľký dlhotrvajúci prepad. Ďalší prognostici sa domnievajú, že po fáze obdobia sporenia, ktoré v súčasnosti dôchodkové fondy vo vyspelých ekonomikách nasmerujú na svetové burzy, po odchode početných ročníkov do dôchodku svoje úspory z nich stiahnu, a tie beznádejne klesnú. Tieto a podobné teórie sú však už zo svojej podstaty nedokázateľné.
To však neznamená, že nie sú iné možnosti, alebo či by sme museli nutne vyhlásiť, že práve burzy sú najlepším miestom zabezpečenia nášho dlhodobého finančného zabezpečenia. Alternatívnym riešením by mohol byť iný systém posielania platieb do DSS. Tak ako v prípade prvej vlny kupónovej privatizácie, keď občan mal možnosť svojich tisíc bodov vložiť maximálne do dvadsiatich spoločností, aj v tomto prípade by mal na možnosť výber viacerých fondov aj vo viacerých správcovských spoločnostiach. Bola by určená minimálna suma do jedného fondu, napríklad 500 korún, potom by občan na základe výšky svojej platby, prístupu k riziku, osobných preferencií a vkusu nasmeroval do takého fondu a takej spoločnosti, ktoré považuje za vhodné. Systém by dovolil oveľa viac variácií a popritom by neznamenal veľkú prestavbu II. piliera. Aj keď možno by bol drahší, avšak obzvlášť veľká regulácia investičnej stratégie jednotlivých fondov by sa nevyžadoval, a to by sa mohlo vykompenzovať potenciálne vyšším výnosom. Úspory klienta by boli aj oveľa viac diverzifikované. Aj možná vyššie migrácia by časom zrejme klesla. Okrem toho by sa mohlo znižovať riziko viazanosti na jednu jedinú DSS. Mimochodom, na začiatku reformy podobný variant predostreli niekoľkí ekonómovia, ktorí navrhli, aby sporitelia sami nasmerovali svoje platby do ľubovoľného podielového fondu dostupného na trhu.
Ďalším riešením by bolo, keby platby do dôchodkových fondov, či do štátnych alebo súkromných, resp. ich istá časť, smerovali priamo na účet alebo výplaty dôchodkov rodičov platiteľa odvodov. Tento návrh už rezonoval vo verejnosti, no medzi návrhmi o dôchodkovej reforme sa neujal. Keď však túto myšlienku rozoberieme, zistíme, že ponúka viac riešení aktuálnych problémov. Na zvyšovanie konkurencie na trhu DSS by najjednoduchší spôsob bolo dovolenie náboru klientov ktorejkoľvek DSS pôsobiacej v ktorejkoľvek krajine eurozóny.
Priame platby rodič -- potomok
Hlavným dôvodom dôchodkovej reformy bol nepriaznivý demografický trend, keď znižujúci sa počet zamestnaných nestačí pokryť náklady na zvyšujúci sa počet dôchodcov. Dôchodková reforma v takejto podobe, v ktorej sa uskutočnila, sa snaží znižovať symptómy tohto javu a chce sčasti zladiť počet poberateľov, aby človek polovicu svojich dôchodkov našetril sám a kým to bude potrebovať, úspory sa zhodnocujú na trhu. Tento systém, aj keď znižuje schodok štátneho dôchodkového fondu, demografický trend obzvlášť nezlepšuje. Keby sa prihliadalo na počet vychovaných detí tak, že ich odvody počas aktívneho života priamo smerovali v prospech ich vychovávateľov, nepriaznivý demografický vývoj by sa dal zmeniť. Ľudia by mali evidentný záujem o čím viac potomkov a aby sa tí čím lepšie uplatnili v živote.
Či sa štátna DSS realizuje alebo nie, je rovnako nepredpovedateľné ako výkonnosť dôchodkových fondov. Ako však v prípade búrz, ktoré so svojím spôsobom sa snažia odpovedať na zmeny v živote tak, že nové, perspektívne nápady oceňujú a staré, nepoužiteľné vyradia, aj politické špičky sa musia rozhodnúť, či tento nápad dotiahnu do konca alebo nie. Založenie štátom vlastnenej DSS je najelegantnejším riešením snahy štátu o získanie väčšieho priestoru na trhu dôchodkov. Nech rozhodnú občania, čo doň vstúpia alebo nie. Ak nebude iný výsledok ako vypracovanie legislatívneho rámca prístupu ďalších DSS na trh, už tento nápad mal istý prínos. Keď dôjde k založeniu takej DSS, ani to neznamená večnú prítomnosť štátu na trhu, totiž nasledujúce vlády to môžu jednoducho privatizovať.