Slovensko -- otvorená ekonomika, automobilová veľmoc alebo krízou uspatý stredoeurópsky tiger. Na podobné prívlastky si naša krajina už zvykla. Okrem nich má však ďalšiu charakteristická črtu. Hlavní ťahúni slovenskej ekonomiky majú na čele v prevažnej väčšine expatriorov, teda manažérov spoza hraníc. Keďže rozhodnutia vrcholných orgánov týchto spoločností významne ovplyvňujú rast hrubého domáceho produktu, je zaujímavé vedieť, kto vlastne riadi veľkú časť slovenského hospodárstva.
Aký vlastník, taký manažér
Podľa prieskumu zo začiatku roka 2010 je väčšina najvýznamnejších spoločností, ktoré sa podieľajú na produkcii Slovenska, vo väčšinovom vlastníctve zahraničných majiteľov. V 25 vybraných firmách, ktoré patria k lídrom vo svojich odvetviach, je Slovensko zastúpené ako nadpolovičný majiteľ iba v štyroch prípadoch. Aj v nich je vlastnícka štruktúra doplnená zahraničnými investormi. Zvyšok tejto skupiny tvoria spoločnosti výhradne so zahraničným kapitálom. S podielom 12 % majú najväčšie zastúpenie firmy, ktorých kapitál pochádza z Rakúska a Nemecka, nasledované USA, Talianskom, Južnou Kóreou, Holandskom a Francúzskom s 8 % podielom.
Vlastnícka štruktúra sa prenáša do zloženia manažmentu spoločností, najmä na vrcholnej úrovni. Manažéri -- expatrioti začali pôsobiť na Slovensku práve s príchodom zahraničného kapitálu. Aj keď pri celkovom počte manažérov majú aj v súčasnosti slovenskí manažéri výrazne početnejšie zastúpenie, v topmanažmente sa stávajú menšinou v pomere 70 : 65 v prospech manažérov -- expatriotov. A z 25 vedúcich predstaviteľov je osem manažérov Slovákov a 17 manažérov pochádza spoza hraníc.
Najviac manažérov expatriotov v pozícii najvyššieho predstaviteľa spoločnosti (CEO) je z Nemecka a Francúzska (4-násobné zastúpenie). Napriek vysokému podielu rakúskeho kapitálu na Slovensku ani jeden CEO nepochádza z Rakúska. Pritom spoločnosti s rakúskym kapitálom v minulosti dosadzovali do najvyšších pozícií predovšetkým rakúskych manažérov.
Šéfom na 3 roky
Zaujímavo vyrovnane vychádza porovnanie dĺžky pôsobenia slovenských a zahraničných manažérov vo vrcholných pozíciách vybraných firiem. Priemerné obdobie u manažéra expatriota je 37 mesiacov (3 roky a mesiac), u manažéra pochádzajúceho zo Slovenska 38 mesiacov (3 roky a 2 mesiace). Manažérov expatriotov na Slovensku vo vrcholných pozíciách neubúda. Vyplýva to z porovnania národností súčasných CEO s ich predchodcami. Zaujímavým zistením je akési "firemné vlastenectvo", ktoré môžeme pozorovať v amerických, japonských, kórejských, nemeckých aj francúzskych spoločnostiach. Na čele U.S. Steel Košice sa striedajú Američania, každého Francúza v spoločnostiach s väčšinovým francúzskym kapitálom nahradil ďalší krajan. To isté platilo aj pri Juhokórejčanoch a Japoncoch. A ak odchádzal zo Slovenska nemecký manažér, nahradil ho vo väčšine prípadov opäť Nemec.
Kam zo Slovenska?
Manažéri expatrioti majú po odchode z funkcií vo vedení spoločností na Slovensku rôzne osudy. Niektorí sa vracajú do centrál materských spoločností. To je najčastejší prípad vo vybraných najväčších firmách pôsobiacich na Slovensku. Časť manažérov putuje do novej krajiny s podobným cieľom, s akým prišli na Slovensko -- vybudovať alebo zveľadiť fungujúcu firmu podľa vzoru materskej spoločnosti. Sú aj takí, ktorí sa presunú do novej spoločnosti na Slovensku, prípadne sa vrátia do vlasti, ale už ako zamestnanci novej firmy. Takéto prípady sú však zriedkavé.
Najznámejší manažéri expatrioti
Pravdepodobne najznámejšou zahraničnou manažérkou pôsobiacou na Slovensku bola Regina Ovesny-Straka. Rakúšanka, ktorá takmer desaťročie šéfovala najväčšej slovenskej banke, Slovenskej sporiteľni. Popritom zastávala funkciu prezidentky Slovenskej bankovej asociácie. Zo Slovenska odišla v roku 2009. Momentálne je generálnou riaditeľkou banky Salzburger Sparkasse.
Ďalšími známymi postavami slovenského vrcholného manažmentu pochádzajúcimi spoza hraníc sú bankár, Rainer Franz, ktorý dlhé roky viedol Tatra banku, Thomas Schmall ako šéf Volkswagenu či Torsten Leue, bývalý generálny riaditeľ Allianz -- Slovenskej poisťovne. Vo vedení spoločnosti U.S. Steel Košice sa vystriedali od roku 2000 v približne trojročných cykloch John Goodish, Christopher Navetta a David Lohr. No a na čele Slovenského plynárenského priemyslu sa pri pravidelnej rotácii striedajú manažéri zastupujúci nemeckého a francúzskeho investora, medzi inými v tejto funkcii pôsobili Phillipe Boucly či Jan Massmann.
Manažment bez hraníc
Riadenie manažérmi expatriotmi je súčasťou globalizácie. Stali sa predstaviteľmi manažmentu bez hraníc a podieľajú sa na približovaní slovenského podnikateľského prostredia k vyspelým ekonomikám. Ich úlohou je zabezpečiť fungovanie spoločnosti podľa zámerov materskej firmy. Výhodou je aj istá odolnosť proti vplyvom prostredia, ktoré môže deformovať domácich manažérov. Naopak nevýhodou je neznalosť prostredia a zvyklostí. To však dokážu eliminovať prostredníctvom vhodne vybraných manažérskych tímov na nižších riadiacich úrovniach.
Slovensko je multikultúrny štát a otvorená ekonomika s nadnárodným rozhodovacím aparátom fungujúcim (nielen) v najvýznamnejších firmách. A hoci môžeme očakávať, že dôvera zo strany investorov voči domácim manažérom, ktorých si postupne firmy vychovajú, bude rásť, manažéri expatrioti tu budú pôsobiť naďalej. Aj globalizácia má totiž svoje hranice. A národný rozmer či spomínané firemné vlastenectvo bude u mnohých investorov stále významným faktorom pri rozhodovaní o obsadzovaní najvýznamnejších manažérskych postov na Slovensku.
StoryEditor