V januári 1625 vyplávala z Amsterdamu loď Orange tree (Pomarančovník). Jej cieľom bolo založiť kolóniu v ďalekom Novom Holandsku, ktoré dnes poznáme pod názvom New York. Bežnou praxou španielskych a portugalských kolonizátorov v 16. a 17. storočí bolo násilné obsadzovanie územia, hromadné krstenie a zabíjanie „pohanov“. Posádku Pomarančovníka však tvorili Holanďania, ktorí sa k domorodcom správali predsa len o niečo slušnejšie. Na palube lode bol Willliam Verhulst, ktorý sa mal stať druhým guvernérom Nového Holandska a Peter Minuit, budúci tretí guvernér.
Ich plavbu, ako aj výstavbu celej kolónie, financovala mocná Západoindická spoločnosť. Tá dala svojim podriadeným prísne inštrukcie: „Ak budú v tejto krajine žiť nejakí Indiáni, alebo si na ňu budú robiť nárok, nesmú sa odohnať násilím alebo vyhrážaním. Musia sa na odchod presvedčiť dobrým slovom, alebo im treba dať niečo, čo ich uspokojí, alebo im dovoliť žiť s nami. O tom sa musí spísať zmluva, ktorú oni musia podpísať svojím vlastným spôsobom, pretože takáto zmluva môže byť pre spoločnosť veľmi užitočná.“
O tri mesiace neskôr poslala spoločnosť Verhulstovi ďalší list, v ktorom ho znova žiadala, aby Indiánom za poskytnuté služby, tovary a zem niečo vždy zaplatil. Holanďania vždy mali radi právo a poriadok. Tak sa aj stalo.
Ako sa kúpil Manhattan
V máji 1626 Verhulst vo výpovedi pre Západoindickú spoločnosť uviedol, že „naši ľudia žijú v kolónii v mieri, a dokonca sa im narodili aj deti. Aby mali kde bývať, kúpil nový guvernér Peter Minuit od Indiánov ostrov zvaný Manhattan, a to v cene 60 guilderov.“ O niekoľko mesiacov neskôr, tretí guvernér Nového Holandska, spomínaný Peter Minuit, kúpil od Indiánov aj ostrov Staten Island. Indiáni z kmeňa Lenape na znak súhlasu s predajom ostrova vyrobili wampum a vymenili si ho s Holanďanmi. Fanúšikom Karla Maya, samozrejme, netreba vysvetľovať, že wampum je ceremoniálny pás z mušlí a korálikov.
Pre kolonistov sa kúpa Manhattanu sa ukázala ako šťastný ťah. Za 60 guilderov, cca 24 dolárov v súčasnej menej, dostali ostrov s výbornou polohou, dobrým prístavom a úrodnou pôdou. Aby sa uchránili pred útokmi nepriateľských indiánskych kmeňov, ale aj konkurentov z Európy (najmä Angličanov), kolonisti postavili na spodnom Manhattane stenu z drevených kolov (the Wall). Cestička vedúca okolo palisád dostala preto názov Wall Street. Nakoniec však Holanďania vojnu s Anglickom prehrali. Z Nového Amsterdamu sa stal Nový York, čiže New York. Pôvodné holandské rodiny si však zachovali svoj vplyv a traja americkí prezidenti - Martin Van Buren, Theodore Roosevelt a Franklin Delano Roosevelt - boli priamymi potomkami prvých holandských kolonistov.
Bola cena za Manhattan spravodlivá
Bola však predaj Manhattanu dobrým obchodom aj pre Indiánov? Naozaj bola cena 24 dolárov adekvátna za taký kus pôdy s veľkou perspektívou? Koľko stojí napríklad Manhattan dnes? Vypočítať trhovú hodnotu Manhattanu nie je práve jednoduchá úloha. Veľkým problémom je napríklad odlíšiť cenu pozemku od ceny stavieb. Mahattan je prakticky celý zastavaný, okrem Central Parku a niektorých menších voľných plôch. Okrem toho aj pre Manhattan platia obrovské cenové rozdiely, podľa toho, v ktorej štvrti chce človek žiť. Ak zoberieme za bernú mincu cenu pôdy vchádzajúcu do daňového priznania, Manhattan mal hodnotu 169 miliárd dolárov.
Obchod Verhulsta a Minuita s indiánmi z kmeňa Lenape sa často opisuje ako najlepšia investícia na svete a súčasne najväčší podvod na domorodom obyvateľstve. Skutočnosť je trochu zložitejšia.
Ak by si Indiáni uložili spomínaných 24 dolárov na úrok 6 % (ktorý je vo finančnej praxi pri dlhodobých úrokových mierach najbežnejší), hodnota vkladu by do roku 2012 vzrástla na 149 miliárd dolárov. Rovnakú hodnotu by získali aj Holanďania, ak by pred investíciami do Manhattanu vložili svoje peniaze radšej do nejakej banky. Na chvíľu teraz ponechajme bokom „drobné detaily“ týkajúce sa politických prevratov, inflácie a zmien na finančných trhoch za posledných 387 rokov, ako aj poplatkov za vedenie účtu a dane z úrokov. Ak by úroková miera bola len 3 %, akumulovaná hodnota by bola len nejakých 2,2 miliardy. Ak berieme do úvahy daňový odhad ceny pôdy z roku 2004 (169 miliárd dolárov), išlo de facto o správne ocenenú investíciu so štandardným dlhodobým úrokom.
Indiáni z kmeňa Lenape neboli blázni, ktorí svoju zem predali prvému chytrákovi za pár „šupov“. Ich predaj pôdy bol celkom racionálny. Od Minuita dostali samé praktické veci.
Teplé šaty, kotlíky, sekery, háky a vrtáky. Indiáni tiež pokladali za bláznov ľudí, ktorí chceli kupovať pôdu. Ako sa dá pôda kúpiť? Veď si ju nemožno so sebou odniesť, tak, ako ani vietor alebo dážď. Katastrálny úrad na vlastnú škodu nepoznali. Lenapovia podľa svojho chápania predávali len užívacie práva k pozemku, ako napríklad rybolov. Okrem toho na Manhattane ani nežili. Boli preto veľmi prekvapení, keď im už Holanďania na ostrov nedovolili vstúpiť. A ešte viac, keď ich postupne vyhnali z celého pobrežia. Ale to je už iný príbeh.